Európska komisia chce obmedziť prax, keď členské štáty pri zavádzaní európskej legislatívy do svojho právneho poriadku pridávajú ďalšie povinnosti nad rámec požiadaviek EÚ. Pripravuje dohodu s členskými štátmi, takzvaný Pakt proti pozlacovaniu (gold plating), ktorého cieľom je zabrániť im v zavádzaní dodatočných požiadaviek, ktoré európska legislatíva nevyžaduje. Podľa Komisie takéto požiadavky predstavujú zbytočnú administratívnu záťaž. Uvádza sa to v pracovnom programe EK na rok 2027, ktorý Komisia zverejnila minulý týždeň.

Preskúmať, identifikovať, odstrániť

Členské štáty by sa mali zaviazať, že jasne označia požiadavky, ktoré do vnútroštátnych predpisov pridali nad rámec európskej legislatívy, a vyhodnotia náklady spojené s ich uplatňovaním. Cieľom iniciatívy je tieto požiadavky preskúmať a identifikovať tie, ktoré by bolo možné odstrániť.

Plán by mal vniesť viac súladu aj medzi tým, ako jednotlivé štáty implementujú pravidlá Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP). Týka sa dodatočných národných požiadaviek, duplicitných postupov aj nekonzistentnej implementácie.

„Zjednodušenie legislatívy EÚ prinesie plné výhody len vtedy, ak budú pravidlá uplatňované konzistentnejšie na celom jednotnom trhu. Navrhovaný Pakt proti pozlacovaniu je preto dôležitou príležitosťou na riešenie zbytočnej regulačnej fragmentácie,“ komentuje iniciatívu organizácia CropLife, ktorá sa zasadzuje za uplatňovanie inovatívnych a udržateľných postupov pre farmárov.

Štúdia o administrácii SPP

Štúdia o koherencii strategických plánov SPP a externých požiadavkách, ktorú EU CAP Network uverejnil v septembri tohto roku, dospela k záveru, že regulačné prostredie sa medzi členskými štátmi výrazne líši.

V prípade Slovenska identifikovala štúdia vysokú regulačnú záťaž v oblasti evidencie pôdy a duplicitu administratívnych požiadaviek pri pestovaní poľných plodín aj pri chove mliečneho dobytka. Týchto dvoch oblastí sa týkali prípadové štúdie zo Slovenska.

Štúdia analyzovala viac ako 50-tisíc požiadaviek v rámci 12 prípadových štúdií v šiestich členských štátoch vrátane Slovenska. Boli zamerané na zdravie zvierat v mliečnom chove, zdravie a ochranu rastlín vo vinohradníctve a na požiadavky súvisiace s pôdou pri produkcii poľných plodín.

„Hlavnú výzvu predstavuje ako preložiť politiky do jednoduchých, koordinovaných a farmárom priateľských administratívnych usporiadaní,“ uvádza sa v správe.

Problémy s evidenciou pôdy

Prvá prípadová štúdia o Slovensku sa týkala súladu požiadaviek SPP s vnútroštátnymi pravidlami o  ochrane pôdy. Preukázala nedostatky pri protieróznej ochrane – mapy používané kontrolnými orgánmi vraj nie vždy zobrazujú správne sklon pozemkov a krajinné prvky. Duplicitná evidencia bola ďalší problém, ktorý štúdia vyčíta Slovensku. Poľnohospodári vraj musia opakovane kontrolovať a zadávať podobné údaje o eróznom riziku, používaní hnojív a hospodárení so živinami do rôznych systémov. Ďalej to bolo nedostatočné prepojenie databáz, kontroly viacerých špecializovaných orgánov i to, že termíny niektorých opatrení SPP a vnútroštátnych predpisov sa môžu rozchádzať.

Jasný príklad pozlacovania pri kontrole pohybu zvierat

Druhá prípadová štúdia o Slovensku sa venovala veterinárnym požiadavkám, identifikácii zvierat a ich pohybu a evidencii kontroly v sektore mliečneho dobytka. V štúdii sa uvádza, že farmári musia do Centrálnej evidencie hospodárskych zvierat hlásiť narodenie, úhyn, predaj a nákup zvierat do siedmich dní. Napriek tomu musia podobné údaje opätovne predkladať Pôdohospodárskej platobnej agentúre (PPA) pri žiadostiach o viazané platby a ďalšie podpory. Zároveň musia Štatistickému úradu štvrťročne poskytovať údaje o počte zvierat, ich pohybe a svojich príjmoch.

Štúdia zároveň upozorňuje, že aj vnútroštátny presun zvierat si vyžaduje schvaľovací proces s viacerými potvrdeniami a dokumentmi, pričom pri ich vývoze môže jeden presun vyžadovať až 15 dokumentov. Duplicita sa objavuje pri veterinárnej evidencii, podobné údaje musia chovatelia opakovane zaznamenávať pre veterinárne orgány i pre PPA. Certifikácie a s nimi spojené kontroly môžu pridávať ďalšiu administratívnu záťaž, aj keď sa týkajú povinností, ktoré už kontrolujú štátne orgány.

S pozlacovaním súvisí napríklad opatrenie, že slovenský systém vyžaduje pred vnútroštátnym presunom zvierat administratívnu kontrolu ich zdravotného stavu, čo presahuje štandardné požiadavky EÚ.

Štúdia uvádza, že administratívne povinnosti zaberajú približne 25–35 % pracovného času na mliečnych farmách. Európska komisia odporúča vytvoriť jednotnú digitálnu platformu, cez ktorú by farmári mohli podávať žiadosti, plniť oznamovacie a evidenčné povinnosti, pristupovať k službám štátu a využívať údaje bez opakovaného zadávania do viacerých systémov.

Je čo zlepšiť pri kontrolách a zdieľaní údajov

Aj keď štúdia hodnotí pozitívne celkový súlad medzi požiadavkami SPP a vnútroštátnymi pravidlami na Slovensku, identifikovala niekoľko problémov, predovšetkým v administratívnej implementácii, fragmentácii kontrol a nedostatočnom zdieľaní údajov medzi inštitúciami.

Pri riadení kontrol v oboch oblastiach prípadových štúdií (pestovaní poľných plodín aj chove mliečneho dobytka) uvádza vysokú administratívnu náročnosť. Spomína riziko nesúladu pri zavádzaní nových pravidiel bez dostatočného zohľadnenia existujúcich postupov fariem, problém s rozdelením kontrol medzi špecializované inštitúcie, nedostatočné prepájanie kontrolných procesov a informačných systémov a opakované poskytovanie rovnakých údajov rôznym úradom.

Vysoké náklady na administráciu fariem

Problém predstavujú aj vysoké náklady pre farmárov v oboch oblastiach – priame aj nepriame. Náklady mliečnych fariem na veterinárne služby vyčíslila štúdia na 50 000 eur ročne pri veľkých farmách, na certifikáciu približne 1 000 eur ročne, IT nástroje 100 – 300 eur ročne, školenia 500 – 800 eur ročne a laboratórne testy 90 eur za test.

Nepriame náklady sú spojené s vysokou časovou záťažou, presunom pracovnej sily od produkcie k administratíve, finančným stresom spojeným s oneskorenými platbami a psychickou záťažou spôsobenou zložitosťou pravidiel.

Pri pestovaní poľných plodín štúdia odhadla náklady na počiatočnú investíciu do digitálneho vybavenia na 800 eur a ročný paušál za internet na ďalších 200 eur. Na školenia pestovatelia minú  200 eur ročne, pričom nie je započítaná časová náročnosť, a na ekologickú certifikáciu 300 eur do roka. Za poradenské služby zaplatia pestovatelia poľných plodín ďalších 300 eur ročne. Okrem toho má pestovateľ ďalšie nepriame náklady na administratívu, certifikáciu a monitorovanie, čelí stresu z neistoty pri interpretácii satelitných údajov a riziku chýb v dokumentácii, venuje veľa času objasňovaniu požiadaviek, pričom rastie jeho závislosť od platených externých poradcov.

Štúdia následne charakterizuje slovenský systém ako pracovne náročný: priame investície sú v porovnaní s niektorými inými krajinami nižšie, ale nepriame náklady, najmä na administratívnu prácu, sú významné.

Pri poradenstve podľa štúdie prevažujú na Slovensku platené služby, kontinuita inštitucionálneho poradenstva je slabšia. To vytvára nerovnosti medzi farmami podľa ich veľkosti a finančných možností.

Porovnanie s ostatnými štátmi a odporúčania

Problémy sa vyskytli aj v ďalších krajinách, z ktorých štúdia analyzovala prípadové štúdie. Vyplývajú hlavne z administratívnych, nie z technických požiadaviek. Zodpovednosti sú často rozdelené medzi viaceré inštitúcie, z ktorých každá má vlastné systémy nahlasovania, termíny, databázy a inšpekčné postupy. To vedie k duplicitným požiadavkám, prekrývaniu kontrol, fragmentovaným digitálnym rozhraniam a nekonzistentným administratívnym procesom.

„Nedostatok jasnej komunikácie o tom, ktoré pravidlá sa uplatňujú, môže znížiť dôveru farmárov v celkovú konzistenciu systému,“ uvádza sa v štúdii.

Správa odporúča lepšiu koordináciu medzi administratívnymi a kontrolnými orgánmi, lepšiu prepojenosť medzi digitálnymi systémami, jasnejšie a štandardizovanejšie postupy, lepší prístup k poradenskej podpore, väčšiu flexibilitu a proporcionalitu a transparentnejšiu komunikáciu o pravidlách.