Štátny rozpočet na roky 2027 – 2029 je základným ekonomickým dokumentom pre napredovanie Slovenska. Vopred je potrebné zdôrazniť, že trojročné plánovanie štátneho rozpočtu je vážnym a zásadným prvkom štátneho plánovania a smerovania hospodárskej politiky štátu. Štátny rozpočet by mal byť výstupom vypracovanej hospodárskej stratégie.
Veľkosť agropotravinového sektora, odlišné výrobné podmienky i štandardy Ukrajiny vzbudzujú obavy, že po vstupe krajiny do EÚ to zásadne zmení spoločný trh, Spoločnú poľnohospodársku politiku (SPP) i úroveň podpory pre jednotlivé štáty. EÚ dala Ukrajine v roku 2023 perspektívu rýchleho prijatia, výhrady voči jej plnohodnotnému členstvu však majú viaceré štáty vrátane Poľska a Francúzska. Dokument, ktorý Komisia uverejnila 6. októbra, na viacerých miestach navrhuje modifikovať doterajší prístupový proces kandidátov na členstvo a upravuje ich postavenie po prijatí do EÚ.
Vzhľadom na problémy spojené so suchom Rakúsko požaduje, aby Európska únia aj v budúcnosti uplatňovala silnú spoločnú poľnohospodársku politiku. Minister poľnohospodárstva Norbert Totschnig oznámil, že na zasadnutí Rady EÚ pre poľnohospodárstvo, ktoré sa koná v pondelok v Bruseli, zdôrazní význam priamych platieb pre farmárov ako kľúčového zdroja stability v krízových časoch. TASR o tom informuje na základe správy agentúry APA.
Rozpočet slovenského poľnohospodárstva v budúcom rozpočtovom období po roku 2028 bude do veľkej miery v rukách Slovenskej republiky. Môže byť výrazne vyšší než dnes, ale aj nižší. Ján Pokrivčák, profesor Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre a spoluautor viacerých ekonomických dokumentov agrorezortu, odprezentoval minuloročný návrh Európskej komisie na konkrétnych číslach, ktoré ukazujú, ako možno dosiahnuť vyššiu podporu domáceho poľnohospodárstva. Ročný rozdiel v podpore na hektár tak môže dosiahnuť až 200 eur. Dôvodom je, že členským štátom Európskej únie sa po roku 2028 výrazne rozviažu ruky. Vyvoláva to otázku, či väčšia voľnosť nespustí preteky v podporách naprieč Európskou úniou.
Poľnohospodárske organizácie krajín Vyšehradskej skupiny, Litvy a Lotyšska požadujú navýšenie rozpočtu Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ na obdobie rokov 2028 až 2034 o 500 miliárd eur. Zhodli sa na tom pri spoločnom rokovaní v Poľsku. Ak nebude rozpočet navýšený, nedá sa podľa nich vylúčiť pokračovanie protestných akcií na národnej aj medzinárodnej úrovni. ČTK o tom informovala Agrárna komora ČR.
Podpisom Tatranskej deklarácie zástupcovia poľnohospodárskych komôr krajín Vyšehradskej štvorky (V4) v piatok vyjadrili spoločný postoj a odmietnutie návrhov Európskej komisie (EK). Tie súvisia s avizovanými zmenami budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) a Viacročnom finančnom rámci Európskej únie (EÚ) na roky 2028 - 2034. Zároveň deklarovali, že sa 18. decembra zúčastnia veľkého protestu v Bruseli, ktorého sa zúčastní viac ako 10.000 európskych poľnohospodárov a potravinárov na stovkách strojov. Predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Andrej Gajdoš po rokovaní s partnermi, vrátane Rakúska, upozornil, že návrhy EK sú rizikové a spoločne sa pokúsia zvrátiť útlm európskej produkcie potravín.
Európsky komisár pre poľnohospodárstvo Christophe Hansen je od štvrtka na Slovensku. Ide o jeho poslednú zástavku v rámci „turné“ po štátoch európskej dvadsaťsedmičky. Na Slovensku absolvoval niekoľko stretnutí – s mladými poľnohospodármi, zástupcami samosprávnych organizácií, s rezortným ministrom Richardom Takáčom, s pestovateľom ovocia v Dunajskej Lužnej a v piatok napoludnie sa postavil aj pred novinárov. Vysvetľoval im víziu európskeho poľnohospodárstva po roku 2028 tak, ako ju v tomto roku navrhla a predstavila Európska komisia. O dokumente sa bude minimálne ďalšie dva roky hovoriť na rôznych úrovniach. Od Rady Agrifish po europarlament.
Návrh Európskej komisie o budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politike predstavuje v otázke priamych platieb a podpore príjmu jednotlivým skupinám poľnohospodárov väčšiu možnosť flexibility a manévrovania pre členské štáty, ako sa doteraz predpokladalo. Vyplýva to z dokumentu, ktorý pre pondelkové rokovanie Rady ministrov poľnohospodárstva a rybolovu EÚ (Agrifish) pripravilo dánske predsedníctvo. Na základe neho si členské štáty budú môcť prispôsobiť dolnú aj hornú hranicu platieb na hektár pre jednotlivé skupiny farmárov na základe analýzy potreby podpory príjmu poľnohospodárov. Členské štáty v takejto analýze zhodnotia, nakoľko sú jednotlivé skupiny poľnohospodárov zraniteľné a aká podpora príjmu zabezpečí ich stabilné fungovanie.
Kondicionality budú len tri, budú sa inak volať a každý štát si sám určí, aké opatrenia majú farmári podniknúť na ich dodržiavanie. Strop na výšku podpory na pôdu nemajú určený len veľké farmy (100-tisíc eur ročne), ale aj malé farmy, ktoré nepresiahnu 3000 eur. Podporu získajú farmári nielen za ekologické hospodárenie, ale aj za celý rad opatrení na ochranu prírody, boj proti klimatickým zmenám – vrátane obmedzenia použitia pesticídov. V prípade ochorenia dostane farmár náhradu mzdy za prácu, ktorú nemôže zastať. O týchto a ďalších opatreniach hovorí návrh Európskej komisie (EK) o Spoločnej poľnohospodárskej politike (SPP) pre roky 2028 až 2034, ktorý EK predložila v septembri Rade ministrov poľnohospodárstva a rybolovu EÚ (Agrifish).
Spoločná poľnohospodárska politika by mala ostať samostatná, s vlastnou legislatívou, vlastným schvaľovacím procesom a vlastným rozpočtom. Takéto stanovisko vyslovili zástupcovia viacerých štátov na pondelňajšom zasadaní Rady ministrov poľnohospodárstva a rybolovu (Agrifish) v Bruseli, na ktorom Európska komisia predstavila návrh nariadenia o podpore Únie pre SPP na roky 2028 až 2034.
Slovenskí poľnohospodári sú utopení v administratíve, na ktorú vynakladajú najviac finančných zdrojov zo všetkých štátov Európskej únie. Poľnohospodári trávia najviac času aj s kontrolami, ktoré súvisia s plnením podmienok čerpania eurofondov. Za výsledkami v jednotlivých členských štátoch Európskej únie je aj takzvaný goldplating, čiže pozlacovanie európskych pravidiel národnými autoritami. Vyplýva to zo Štúdie o zjednodušení a administratívnej záťaži pre poľnohospodárov a iných príjemcov v rámci SPP, ktorú pripravila Európska komisia.
Prečo Spoločná poľnohospodárska politika Európskej únie nedotuje produkciu, ale podporený je každý hektár obrábanej poľnohospodárskej pôdy? Ide o častú výčitku, ktorú poľnohospodári adresujú európskemu dotačnému systému. Podporou produkcie by množstvo poľnohospodárov riešilo zvrátenie napríklad negatívnej obchodnej bilancie Slovenska s agrokomoditami. To tu však už raz bolo! História odpovedá na mnohé otázky, ktoré si pravdepodobne so spoločnou agrárnou politikou kladieme.
Vojna medzi Ruskom a Ukrajinou má vplyv aj na agropotravinárskych producentov. Najmä v dôsledku zvyšovania cien energií rastú ceny vstupov všetkým výrobcom v agropotravinárskom priemysle. Zvyšujú sa ceny hnojív, navyše ceny komodít na svetových burzách výrazne rastú. Potreba sebestačnosti a vyššej potravinovej produktivity v Európe sa tak aj podľa organizácie Copa Cogeca stáva o to dôležitejšia.
Európsky parlament (EP) v utorok v Štrasburgu odobril reformovanú verziu novej poľnohospodárskej politiky EÚ, na čom sa predtým dohodol s ostatnými inštitúciami EÚ. Viacerí slovenskí europoslanci však spochybnili to, že sa podarí naplniť cieľ dosiahnuť ekologickejšiu, spravodlivejšiu, flexibilnejšiu a transparentnejšiu spoločnú poľnohospodársku politiku EÚ.

Najkomentovanejšie za 7 dní