Stabilné a predvídateľné podnikateľské prostredie je pre vedenie ministerstva pôdohospodárstva úhlavným nepriateľom. Presviedča nás o tom od svojho nástupu. Príkladov je mnoho. Takmer na poslednú chvíľu realizovaný presun medzi piliermi, dodatky k zmluvám so Slovenským pozemkovým fondom alebo zavedenie redistributívnej platby spojené s denným žonglovaním rôznych čísel, ktoré mali vyjadrovať premyslenú a analýzami podloženú podporu poľnohospodárov. Najnovším prírastkom v rade ohrození stability poľnohospodárskych podnikov je intervenčná stratégia, ako základný prvok strategického plánu. Tá sa v minulom týždni objavila na webe agroministerstva.
Takmer pred troma rokmi Európska komisia predstavila návrh reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky na nasledujúce obdobie, vrátane nariadenia o strategických plánoch, ktoré zahŕňa priame platby, intervencie spoločnej organizácie trhu a rozvoja vidieka. Momentálne k reforme prebiehajú trialógy, v rámci ktorých sa niektoré pohľady už podarilo zosúladiť a pri iných sa konsenzus ešte hľadá.
Európska komisia predstavila legislatívny návrh novej agrárnej politiky Európskej únie už v júni 2018. Nasledujúci rok však charakterizovalo výrazné spomalenie v jej príprave. Dôvody je potrebné vidieť aj v eurovoľbách a preskupení politických síl v rámci Európskeho parlamentu. Aktuálny rok 2020 sa javí ako oveľa aktívnejší. Nemecké predsedníctvo v Rade EÚ, ktoré prebieha v druhom polroku 2020, si stanovilo za cieľ výrazný posun v príprave novej Spoločnej poľnohospodárskej politiky.
Poslanci Európskeho parlamentu (EP) v piatok schválili rokovaciu pozíciu EP k reforme poľnohospodárskej politiky EÚ po roku 2022, ktorá sa týka previazania agrosektoru na zelené ciele, zvýšenia sociálnych práv pracujúcich, pomocných schém pre mladých ekologických farmárov, štedrejšieho minimálneho príjmu poľnohospodárov či zastropovanie priamych platieb na 100.000 hektárov. Podľa niektorých slovenských europoslancov to však nie je krok dopredu, ale zlyhanie ekologickej politiky EÚ.
Po niekoľkodňovom hlasovaní o stovkách pozmeňujúcich návrhov schválil v piatok Európsky parlament svoju pozíciu k novým pravidlám rozdeľovania poľnohospodárskych dotácií v Európskej únii. Poslanci sa okrem iného zhodli, že zastropovanie dotácií pre veľké podniky, pri splnení určitých podmienok, bude pre štáty dobrovoľné.
Budúca spoločná poľnohospodárska politika EÚ by mala byť pružnejšia, udržateľnejšia a odolnejšia voči krízam, aby farmári aj naďalej mohli zabezpečovať potravinovú bezpečnosť v celej EÚ. Vyplýva to zo stanovísk, ktoré v piatok poslanci Európskeho parlamentu (EP) prijali k reforme poľnohospodárskej politiky EÚ po roku 2022.
Rada ministrov pre poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo rokovala v pondelok 20. júla 2020 v Bruseli. Agroministri sa fyzicky stretli vôbec prvý raz od januára 2020, to znamená od začiatku koronakrízy. Na stole bola diskusia o stratégii z farmy na vidličku, o reforme spoločnej poľnohospodárskej politiky a o situácii na trhu v kontexte s COVID-19. Náš minister však chýbal.
Rada EÚ v utorok poobede, v posledný deň chorvátskeho predsedníctva, dospela k spoločnému porozumeniu s Európskym parlamentom (EP) pokiaľ ide o pokračujúcu podporu európskych poľnohospodárov podľa súčasného právneho rámca až do konca roka 2022, keď nadobudne účinnosť nová spoločná poľnohospodárska politika.
Programové vyhlásenie vlády v oblasti pôdohospodárstva hovorí o presune prostriedkov z I. piliera do II. piliera Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Dnešná (28.5.2020) porada vedenia ministerstva sa podľa informácií portálu poľnoinfo.sk má touto otázkou zaoberať. Výsledkom má byť razantné zníženie priamych platieb pre poľnohospodárov už v roku 2020 a následne presun finančných prostriedkov z poľnohospodárskej prvovýroby aj do lesníckych opatrení v rámci Programu rozvoja vidieka 2014-2020.
Vládni predstavitelia z ôsmich krajín východnej časti Európskej únie dnes rokovali vo Varšave o spoločnom stanovisku k podpore poľnohospodárstva z rozpočtu Únie na roky 2021 až 2027. Vo vyhlásení zdôraznili odmietavý postoj k akýmkoľvek škrtom v Spoločnej poľnohospodárskej politike (SPP), ktorá by podľa nich mala zostať "na úrovni rokov 2014 až 2020". Spory ohľadom tradičných dotačných programov boli minulý týždeň jednou z hlavných prekážok na rozpočtovom summite únijných lídrov.
O budúcich parametroch Spoločnej poľnohospodárskej politiky rokovali v pondelok (16.12.2019) v Bruseli ministri poľnohospodárstva štátov Európskej únie s novým eurokomisárom pre poľnohospodárstvo Januszom Wojciechowským. Debata sa okrem iného zamerala na finančné prostriedky pre poľnohospodárov v budúcom sedemročnom období, na ktorých výšku aj spôsob rozdeľovania majú členské krajiny rozdielne názory.
Najkomentovanejšie za 7 dní