Európska komisia predstavila legislatívny návrh novej agrárnej politiky Európskej únie už v júni 2018. Nasledujúci rok však charakterizovalo výrazné spomalenie v jej príprave. Dôvody je potrebné vidieť aj v eurovoľbách a preskupení politických síl v rámci Európskeho parlamentu. Aktuálny rok 2020 sa javí ako oveľa aktívnejší. Nemecké predsedníctvo v Rade EÚ, ktoré prebieha v druhom polroku 2020, si stanovilo za cieľ výrazný posun v príprave novej Spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Pred niekoľkými týždňami došlo k schváleniu pozície Európskeho parlamentu k novej SPP. Ladislav Miko, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku v rozhovore odpovedá aj na otázky, ako vníma odsúhlasenú pozíciu europarlamentu a čo hovorí napríklad na v máji predstavený návrh potravinovej stratégie z „Farmy na stôl“ z dielne Európskej komisie, ktorý má výrazne prepísať doterajšie pravidlá poľnohospodárstva a úzko súvisí aj s novou agropolitikou.

Parlament nezvýšil ambíciu pôvodného návrhu EK

Stovky pozmeňovacích návrhov sprevádzali schválenie pozície europarlamentu k novej agropolitike. Ako vnímate odsúhlasený návrh z 23. októbra 2020?

Na Spoločnú poľnohospodársku politiku vynakladá Európska únia takmer tretinu svojho rozpočtu. Preto sa jedná o veľmi dôležitý finančný nástroj a tak sme všetci sledovali prejednávanie návrhu Európskej komisie v Európskom parlamente. Na túto tému zaznelo veľa komentárov a tak uvediem niektoré informácie na správnu mieru. Samozrejme, že zatiaľ nejde o schválenie Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Ide len o schválenie spoločnej vyjednávacej pozície Európskeho parlamentu. Čo je pre mnohých veľkým sklamaním je fakt, že parlament sa nezachoval tak ako obvykle. To znamená, že nesnažil sa zvýšiť ambíciu pôvodného návrhu Európskej komisie, ale naopak, túto ambíciu znížil.

Čo to znamená?

Napríklad to, že až 60-percent prostriedkov navrhuje parlament nechať v prvom pilieri Spoločnej poľnohospodárskej politiky na priame platby. Znížili sa tiež podmienky pre vyplácanie týchto prostriedkov a objem finančných zdrojov v ekoschémach, ktoré mali prispieť napríklad aj k napĺňaniu Zelenej dohody. Z niektorých  povinných opatrení sa stali dobrovoľné. Väčšina z nich ambície celej agropolitiky znižuje, aj keď celkové ciele zostali zachované. Dá sa však očakávať, že pri prejednávaní v Rade, zástupcovia členských štátov opäť prídu s niektorými požiadavkami na zníženie náročnosti a  pôvodne veľmi ambiciózny návrh Európskej komisie nebude vo výsledku tak prísne k zmenám správania nútiť, ale skôr motivovať dobrovoľnými nástrojmi. Či to bude stačiť a či to povedie k nevyhnutným zmenám bude záležať na nastavení na národnej úrovni a správaní sa väčšiny poľnohospodárov. Mnohí sa však obávajú, že podobný prístup tu už v minulosti bol a výsledky nepriniesol.

Pozor na formulácie

Európska komisia v máji predstavila dlhodobú potravinovú stratégiu z „Farmy na stôl“. Čo od tohto návrhu očakávate?

Začnem tým, že pojem z „Farmy na stôl“ nie je nový a nebol objavený teraz. Existuje už dlhšiu dobu, ale teraz sa stal ústrednou stratégiou Európskej komisie a súvisí s programovým dokumentom Zelená dohoda (Green deal). Nie je možné dosiahnuť ciele, ktoré sú definované v Zelenej dohode bez toho, aby sme pokryli oblasť potravín. Značné objemy skleníkových plynov sa vytvárajú pri výrobe potravín či plastov, do ktorých sa potraviny balia. Takže je logické, že sa táto téma otvorila teraz s dokumentom Zelenej dohody.

Aké návrhy zo stratégie z „Farmy na stôl“ majú možnosť prispieť k šetrnejšiemu hospodáreniu?

Jeden z rukolapných bodov je zníženie prítomnosti potencionálnych škodlivých látok na ochranu rastlín o päťdesiat percent. Túto stratégiu ale nevysvetľujeme ako zníženie aktuálneho množstva o polovicu, ale ako redukciu rizík o polovicu. Ten cieľ nie je kvantitatívny, ale funkčný. Musia sa vyhodnotiť riziká a tie sa majú znížiť o polovicu. To nie je to isté a niektorí ľudia si to zamieňajú.

Takže nemajú krajiny znížiť podiel chemických ochranných prostriedkov o 50 percent?

Keby sme povedali, že každá krajina teraz zníži spotrebu o polovicu, tak by to znevýhodnilo tie, ktoré z akýchkoľvek dôvodov znížili používanie ochranných látok v minulosti. Práve preto je tam tá formulácia o znížení rizík a ich vyhodnotení. Tento sofistikovaný prístup nesúvisí len s objemom, ale najmä s účinnými látkami jednotlivých pesticídov. Myslím si, že k tomuto cieľu náš čaká ešte veľmi široká diskusia. Všetky členské štáty budú jej súčasťou a osobne by som sa toho nebál. Pracoval som v oblasti bezpečnosti potravinového reťazca a Európska komisia si bola vždy vedomá toho, že to nie sú jednoduché počty ale zložitejší problém.

Miko: Ekologické poľnohospodárstvo poskytuje obdobné výnosy

Návrh hovorí aj o zvýšení výmery ekologického poľnohospodárstva až na štvrtinu obhospodarovanej výmery, pričom terajšie ekoplochy na Slovensku nedosahujú ani polovičnú úroveň.

Investície do ekologického poľnohospodárstva sú do vyššej kvality produkcie a pridanej hodnoty. Takže tam by tie dopady nemali byť negatívne. Pritom pre štáty to bude pozitívne. Úrodnosť pôdy, kvalita vôd alebo rozmanitosť živočíšnych druhov. To sú oblasti, ktoré potrebujeme do budúcnosti výrazne zlepšiť. Verím, že vyvrátime aj to staré klišé, že v organickom poľnohospodárstve sú výnosy dramaticky nižšie ako v konvenčnom. Vôbec to tak nie je. Ekologické poľnohospodárstvo poskytuje obdobné výnosy ale v zreteľne lepšej kvalite.

Takže tejto zmeny sa naši roľníci báť nemajú?

Ak by sme chceli túto zmenu urobiť sami, tak nás to bude stáť veľa prostriedkov. Teraz máme príležitosť využiť európske zdroje pre zmenu, ktorá pomôže najmä našim občanom v súvislosti so životným prostredím alebo dostupnosťou biopotravín. Zámery schválené v rámci stratégie z „Farmy na stôl“ budú ale nepochybne tiež ovplyvnené výslednou poľnohospodárskou politikou, takže aj na ich finálnu podobu si ešte musíme počkať.