Domáce ošípané chovajú už viac ako tridsať rokov a neodolali ani tento rok. Poľnohospodárske družstvo Drienovec (okres Košice-okolie) má v maštali tri stovky odstavčiat. Aj keď sa mnohé chovy rušia, oni veria, že zas bude dobre. Kedysi to bola zaujímavá komodita, no zisk z ošípaných nevideli už roky.
V roku 2002 slovenskí poľnohospodári chovali viac ako 117 tisíc prasníc a krajina bola v bravčovom mäse sebestačná na 90 percent. „Dnes sme na čísle nižšom ako 27 tisíc kusov prasníc a sebestačnosť sa pohybuje okolo 27 percent,“ upozorňuje na alarmujúci stav Julián Škerlík, predseda Zväzu chovateľov ošípaných na Slovensku.
Dovoz bravčového mäsa na Slovensko predstavuje viac ako polovicu našej spotreby. Na pultoch sa oveľa častejšie možno stretnúť s bravčovinou zo zahraničia, ako s tou domácou – a to najmä vo veľkých obchodných sieťach. Projekt Výskumného ústavu živočíšnej výroby si posvietil na kvalitu mäsa na našich pultoch.
Milan Kyseľ ponúkol 4. januára 2022 (oprava: pôvodne sme uviedli 7. januára 2022) ministrovi pôdohospodárstva svoju funkciu v reakcii na mediálny lynč posledných dní. Tak opísal agrorezort vo svojej tlačovej správe informácie portálu poľnoinfo.sk, že bývala firma štátneho tajomníka získala 27 tisíc eur na šesť ošípaných. Už 7. januára rokovala vláda, ktorá mohla Milana Kyseľa oficiálne stiahnuť z funkcie. Vláda následne zasadala aj v pondelok 10. januára, či dnes 12. januára. Ani raz sa v programe jej rokovania neobjavil bod na odvolanie štátneho tajomníka. Prečo?
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR vyhlásilo druhé kolo tzv. prasacej amnestie, teda registráciu chovu ošípaných u veterinárnej správy bez sankcie. Potrvá od piatka do 15. júna. Oznámil to na brífingu prvý štátny tajomník MPRV Martin Fecko (OĽANO). Prvé kolo amnestie sa uskutočnilo vlani na jeseň.
Aj keď sa môže zdať, že počty ošípaných každoročne klesajú, nie je to pravda. Za ostatných päť rokov sme zaznamenali každoročné zvyšovanie stavov ošípaných, ale aj prasníc. Aktuálne mesiace sú však pre chovateľov mimoriadne náročné. Dokonca hrozí, že pozitívny vývoj skončí a produkcia nastúpi na cestu degresivity, ktorú sme poznali od začiatku deväťdesiatych rokov.
Chovatelia ošípaných, ktorí predávajú zvieratá priamo spotrebiteľom cez registrované „D“ farmy majú problém. Tisícky ošípaných sa ocitli mimo podpory opatrenia dobré životné podmienky zvierat, ktorému hovoríme aj podpory na welfare. Okrem straty európskej pomoci z dôvodu vyradenia zvierat predaných na „D“ farmy im v týchto dňoch prichádzajú aj sankcie za to, že v žiadosti deklarovali väčšiu produkciu, ako skutočne vyrobili. Dotýka sa to najmä menších chovateľov, ktorí si aktívne hľadajú svojho zákazníka. To, čo do systému malo priniesť poriadok, skončilo dezilúziou chovateľov ošípaných.
Slovenskí chovatelia ošípaných už niekoľko týždňov pociťujú negatívne dôsledky pandémie nového koronavírusu v podobe extrémne rýchlo padajúcich cien. Hoci odbytové ceny na nemeckej burze klesajú, v našich obchodoch sa tento stav neprejavil. Informovala o tom Jana Holéciová, hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK).
Najkomentovanejšie za 7 dní