Domáce ošípané chovajú už viac ako tridsať rokov a neodolali ani tento rok. Poľnohospodárske družstvo Drienovec (okres Košice-okolie) má v maštali tri stovky odstavčiat. Aj keď sa mnohé chovy rušia, oni veria, že zas bude dobre. Kedysi to bola zaujímavá komodita, no zisk z ošípaných nevideli už roky.

V roku 2002 slovenskí poľnohospodári chovali viac ako 117 tisíc prasníc a krajina bola v bravčovom mäse sebestačná na 90 percent. „Dnes sme na čísle nižšom ako 27 tisíc kusov prasníc a sebestačnosť sa pohybuje okolo 27 percent,“ upozorňuje na alarmujúci stav Julián Škerlík, predseda Zväzu chovateľov ošípaných na Slovensku.

Dovoz bravčového mäsa na Slovensko predstavuje viac ako polovicu našej spotreby. Na pultoch sa oveľa častejšie možno stretnúť s bravčovinou zo zahraničia, ako s tou domácou – a to najmä vo veľkých obchodných sieťach. Projekt Výskumného ústavu živočíšnej výroby si posvietil na kvalitu mäsa na našich pultoch.

Nie je to tak dávno, čo Európa vrátane Slovenska bojovala s prebytkami bravčového mäsa a sektor chovu ošípaných sa tak dostal pre pokles cien do výraznej krízy. Na Slovensku vtedy skončilo asi 10 percent chovateľov ošípaných. Ďalšia kríza pritom klope na dvere.

Chovatelia ošípaných, ktorí predávajú zvieratá priamo spotrebiteľom cez registrované „D“ farmy majú problém. Tisícky ošípaných sa ocitli mimo podpory opatrenia dobré životné podmienky zvierat, ktorému hovoríme aj podpory na welfare. Okrem straty európskej pomoci z dôvodu vyradenia zvierat predaných  na „D“ farmy im v týchto dňoch prichádzajú aj sankcie za to, že v žiadosti deklarovali väčšiu produkciu, ako skutočne vyrobili. Dotýka sa to najmä menších chovateľov, ktorí si aktívne hľadajú svojho zákazníka. To, čo do systému malo priniesť poriadok, skončilo dezilúziou chovateľov ošípaných.