Dovoz bravčového mäsa na Slovensko predstavuje viac ako polovicu našej spotreby. Na pultoch sa oveľa častejšie možno stretnúť s bravčovinou zo zahraničia, ako s tou domácou – a to najmä vo veľkých obchodných sieťach. Projekt Výskumného ústavu živočíšnej výroby si posvietil na kvalitu mäsa na našich pultoch.

„Na mesačnej báze nakupujeme vzorky bravčového mäsa v obchodných sieťach. Ide o krajiny pôvodu, ktoré sú aktuálne dostupné na pultoch. Niekedy ide o vzorky zo siedmych, niekedy len zo štyroch krajín, podľa ponuky. Prevažne ide o mäso z Poľska, Nemecka, Belgicka, Českej republiky, Maďarska, taktiež zo Španielska a samozrejme, zo Slovenska,“ upresnila výskumná pracovníčka Martina Gondeková.

V rámci porovnávania vzoriek bravčového karé odborníci pravidelne preverujú nutričné zloženie, strižnú silu, elektrickú vodivosť aj obsah voľne viazanej vody či senzorické vlastnosti.

„V tomto zmysle si všímame aj ekonomiku nákupu. Slovenský spotrebiteľ často pozerá práve na cenu. My meriame hmotnostné straty pri grilovaní, aj straty spôsobené balením, teda obsah voľne vytečenej vody,“ uviedla M. Gondeková.

Odborníci sa výskumu venujú už od roku 2019. Za prvé dva roky výskumov práve hmotnostné straty zo slovenského mäsa dosiahli najnižší objem.

„Najvyššie hmotnostné straty zaznamenávame pri mäse z Maďarska, Poľska, Nemecka a Španielska. Ide o veľmi dôležitý ukazovateľ kvality mäsa. Po prepočítaní hmotnostných strát z vytečenej vody navyše vychádza kúpa slovenského mäsa aj najekonomickejšie. Takže spotrebitelia by si aj mali uvedomiť, že hoci je cena slovenského mäsa niekedy vyššia, popri hmotnostných stratách je to aj tak najekonomickejšia kúpa,“ dodala Martina Gondeková.

Dobré výsledky dosahuje slovenské mäso, v porovnaní s niektorými zahraničnými, aj v nutričných hodnotách, vrátane nasýtených mastných kyselín. V obsahu tuku, cholesterolu, soli, kolagénu a bielkovín sa udržuje v strede skúmaného rebríčka.

Slovenské mäso boduje aj v ďalšom parametri

„Zaoberali sme sa aj stanovením elektrickej vodivosti mäsa. Normálne mäso by ju malo mať na úrovni do 4,99 mS. Vyššie hodnoty už inklinujú k tomu, že mäso je bledé, mäkké a vodnaté. Podľa vedeckých zdrojov platí, že čím je mäso staršie, tým má hodnotu elektrickej vodivosti vyššiu. Z analýzy kvality bravčového mäsa v rokoch 2019 až 2021 môžeme povedať, že najnižšiu hodnotu malo mäso slovenské – 4,92 mS, nasledovalo mäso maďarské – 4,99 mS a poľské s hodnotou 5,00 mS. Najvyššie hodnoty dosiahlo mäso z Nemecka – a to až 6,32 mS,“ dodala Martina Gondeková.

Výskum kvality bravčového mäsa na našich pultoch bude na Výskumnom ústave živočíšnej výroby pokračovať aj tento rok. Spotreba bravčového mäsa sa na Slovensku pohybuje na úrovni okolo 37 kilogramov na osobu a rok, pričom mierne stúpa. Väčšina mäsa, ktoré zjedia slovenskí spotrebitelia, pritom pochádza práve spoza hraníc. Najviac ho dovážame z Poľska, Nemecka a Českej republiky – za 10 mesiacov minulého roka sme z každej z týchto krajín doviezli bravčovinu v hodnote asi 40 miliónov eur. Finančne vyčíslený dovoz z Belgicka a Španielska predstavoval približne po 20 miliónov eur.