Nová Spoločná poľnohospodárska politika na roky 2023 – 2027 sa orientuje na spravodlivejšiu a ekologickejšiu politiku, ktorá bude viac zameraná na výsledky a výkonnosť. Zahŕňa aj cielenejšiu podporu pre menšie poľnohospodárske podniky a mladých farmárov. O tom, čo očakávajú mladí poľnohospodári od novej SPP, diskutovali aj na svojom podujatí, ktoré sa uskutočnilo v piatok 11. marca 2022  v Drienici v okrese Sabinov.

„Náš strategický plán reaguje na reálne východiská a stanovuje ciele, medzi ktoré patrí vyššia produkcia, zamestnanosť, konkurencieschopnosť, udržateľný spracovateľský priemysel, vyššia sebestačnosť a veľkú pozornosť venuje aj mladým farmárom,“ zadefinoval Ján Pokrivčák z Inštitútu poľnohospodárskej politiky na stretnutí Združenia mladých farmárov na Slovensku (ASYF).

Ako dodal, „základom nového strategického plánu je jednoduchý transparentný systém.“

Tri problémy mladých farmárov

Strategický plán sa podľa Jána Pokrivčáka sústreďuje na tri hlavné problémy mladých poľnohospodárov – prístup k pôde, prístup k investíciám a výraznejšiu podporu pre menších producentov.

Lepšia distribúcia platieb, viac peňazí na investície, väčšia orientácia na produkciu a predaj z dvora, nové finančné nástroje – to všetko by malo priniesť lepšie podmienky pre mladých poľnohospodárov.

Ján Pokrivčák zámery konkretizoval: „Všetky nástroje smerujú k tomu, aby sa viac vyrábalo. Plánujeme viaceré finančné nástroje, ako zníženie úrokových sadzieb či ručenie zo strany štátu. Peniaze sú najmenším problémom slovenského poľnohospodárstva. Chceme podporovať menšie projekty, vybudovať transparentný efektívnejší systém a odbúrať byrokraciu.“

Práve tá je podľa poľnohospodárov extrémne zaťažujúca. Potvrdili nám to dvaja farmári z okresu Bardejov: „Byrokracia je veľmi veľká. Je jedno, či ide o výzvy, alebo normálne fungovanie. Ku všetkému potrebujete doložiť papiere, potvrdenia a ďalšie papiere. Keď nedodáte päť kilogramov papierov, neurobíte nič. Mnohé potvrdenia sú bez logiky a nemajú hlavu, ani pätu.“

Dôležité finančné nástroje

Milan Jurky, predseda Združenia mladých farmárov na Slovensku je optimista:

„Keď sa uplatní všetko, ako je to nastavené, mladí farmári sa budú mať lepšie. To, čo najviac očakávame, sú finančné nástroje na podporu mladých farmárov – štátne záruky, bonifikácia úrokovej sadzby a tretí, najdôležitejší nástroj je odpustenie časti istiny. Po tomto intenzívne voláme, pretože je to veľmi flexibilný nástroj. Okrem toho je veľmi dôležitá platba na hektár, ktorá bola kedysi 60 eur na hektár na prvých 28 hektárov. Je to nič, preto sme presadzovali, aby sa začal používať termín priemerná veľkosť farmy. Na Slovensku je to okolo 100 hektárov, takže mladí farmári by mali mať v budúcnosti 100 eur na prvých sto hektárov a k tomu redistributívnu platbu.“

Tá by mala dosahovať 80 eur na prvých 100 hektárov a 40 eur na ďalších 50 hektárov. Podľa porovnania Inštitútu pre poľnohospodársku politiku dostal mladý poľnohospodár s 80 hektárovou farmou doteraz podporu 15 560 eur ročne, po roku 2023 by to malo 26 800 eur. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR avizuje ďalšiu podporu pre aktívnych farmárov, investičnú pomoc a podporu aj na nákup pôdy. Ján Pokrivčák ako jednu z možností ako prísť k pôde označuje aj komplexné pozemkové úpravy.

Rozhodujúci je prístup k pôde

Práve pôda je limitujúcim faktorom pre mnohých začínajúcich poľnohospodárov. Potvrdzuje to aj prieskum združenia ASYF, ktoré na základe skúseností svojich členov zadefinovalo najväčšie bariéry, ktoré musí mladý farmár prekonať. Je ich päť a hneď tá prvá je prístup k pôde.

„Zbytočne farmárov podporíme finančne, keď nemajú pôdu. Prístup k vlastnej pôde, prenajatej, aj štátnej pôde. Máme na to pripravené riešenia,“ avizuje Milan Jurky.

Druhou bariérou sú podľa neho financie na investovanie: „Priame platby sú nízke, projektové podpory nedostupné a banky začínajúcim poľnohospodárom neveria.“

Situáciu by mali riešiť nové finančné nástroje vrátane projektovej podpory a prístupu k úverom.

Treťou vážnou bariérou je odbyt, ktorý rieši podpora priameho predaja z dvora, podpora spracovania na farmách a regionálnych odbytových združení. Posledné dve bariéry sú osveta vidieckeho života, aby sa poľnohospodárstvo stalo súčasťou života na vidieku a vzdelávanie.

Zastropovať konečných užívateľov výhod

Združenie ASYF upozorňuje ešte na jeden aktuálny problém.

„Už teraz máme informácie, ako si niektoré podniky prerozdeľujú svoje výmery, dokážu zastropovanie obísť a získať na tom. Toto je momentálne v riešení. Veríme, že počas tohto roku budú zapracovaní koneční užívatelia výhod,“ hovorí Milan Jurky.

Slovenský strategický plán vyzerá pre Máriu Bujňákovú z Krásnej Lúky v okrese Sabinov pôsobivo a neskrýva optimizmus: „Určite máme veľké očakávania. Dnes to bolo predostreté mimoriadne pozitívne, sľubujú nám veľké výzvy a len čas ukáže, ako to dopadne.“

Samostatne hospodáriaci roľník z tej istej obce Ján Novysedlák je opatrnejší: „Kým sú to sľuby, je to nič. Až keď sa na 100 percent naplní, čo bolo dnes povedané a budeme všade vidieť zmeny, potom bude jasné, či sa to naozaj podarí. Ak áno, bude to topka. Ešte však nič nie definitívne. Navyše v dôsledku aktuálnej situácie sa bude meniť aj stratégia z farmy na stôl.“

To napokon potvrdil aj Ján Pokrivčák. Na otázku aká je pravdepodobnosť dodržania prezentovaných schém priznal, že v dôsledku vojny na Ukrajine vládne veľká neistota.

Na podujatí sa zúčastnil aj Filip Krempaský zo Spišských Hanušoviec v okrese Kežmarok. Spolu s otcom chovajú 30 kusov dobytka charolais a wagyu. Zameriavajú sa na stejkové mäso, ktoré ponúkajú návštevníkom v rámci vlastného agroturistického penziónu.

„Veríme, že strategický plán prinesie poľnohospodárom istotu a najmä predvídateľnosť, ktorá nám najviac chýba. Bola by to náplasť na situáciu, keď poľnohospodári zostali sklamaní, že z plánu obnovy nedostali žiadne prostriedky. Na podporu nám tak zostáva len SPP a preto musí byť čo najlepšie nastavená,“ uzatvára Filip Krempaský.