Zadajte hľadaný výraz

Článok dňa Z domova Živočíšna výroba

Medziročný pokles stavov ošípaných z 500 na 400 tisíc kusov

Medziročný pokles stavov ošípaných z 500 na 400 tisíc kusov
insert_photoarchív poľnoinfo.sk

Hoci živočíšna výroba má na Slovensku patriť k prioritám, minimálne pri ošípaných sa stavy udržať nedarí a o navyšovaní ich počtov nemôže byť ani reč. Rok 2022 sa do histórie jednoznačne zapísal ako ten s najvýraznejším prepadom chovu ošípaných. Ešte vlani predpokladalo ministerstvo pokles našej sebestačnosti v produkcii slovenskej bravčoviny z 44 percent na asi 30 percent. Realita je podľa samotných chovateľov ešte horšia.

„Teoretická produkčná sebestačnosť je niekde na 30-tich percentách, ale skutočná sebestačnosť je možno niekde medzi 23 a 25 percentami,“ uviedol Peter Polák, riaditeľ Slovenskej asociácie chovateľov ošípaných.

„V celej Európe klesá produkcia a klesá aj na Slovensku. Vlani klesli stavy prasníc asi o 20 percent. Odhadujem našu sebestačnosť niekde okolo 20 percent,“ vyjadril sa nedávno aj Julián Škerlík, predseda Zväzu chovateľov ošípaných na Slovensku.

Podľa údajov z Centrálneho registra hospodárskych zvierat bolo ku koncu decembra 2021 na Slovensku evidovaných 500 771 kusov všetkých ošípaných. Ku koncu decembra 2022 sa počet ošípaných znížil na 398 945 kusov. Medziročný pokles tak presiahol 100 tisíc kusov.

„Tento pokles bol významne ovplyvnený potvrdením nákazy Afrického moru ošípaných vo veľkochovoch, kedy bolo nariadené veterinárne opatrenie a likvidácia ošípaných v počte asi 44 tisíc kusov, a taktiež výskyt AMO u domácich chovateľov. V neposlednom rade navýšenie cien krmív a energií spôsobilo znižovanie počtu chovaných ošípaných resp. ukončenie menších chovov,“ skonštatovalo v tejto súvislosti Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR vo svojom písomnom stanovisku.

Klesá aj porážka

Čísla klesajú aj vo vzťahu k zvieratám odporazeným na slovenských bitúnkoch.

„Negatívny trend sa prejavuje hneď v dvoch rovinách. Je to medziročne sa znižujúci stav výkrmových ošípaných dostupných pre slovenský trh, kde bol medzi rokmi 2020/2021 zaznamenaný pokles ošípaných odporazených na slovenských bitúnkoch o 3,8 percenta, čo je asi 26 tisíc kusov, pričom je predpoklad, že pokles počtu odporazených zvierat pri porovnaní rokov 2021/2022 dosiahne úroveň vyše 6 percent. Ďalším negatívnym trendom je pokles porážok ošípaných pôvodom zo Slovenska zo 74 na 70 percent,“ uviedla výkonná riaditeľka Slovenského zväzu spracovateľov mäsa Eva Forrai.

S dostupnosťou slovenských ošípaných ako základnej suroviny pre spracovanie nateraz bitúnky výraznejší problém nemajú.

Pokles ponuky jatočných ošípaných zo slovenských chovov pre potreby slovenských bitúnkov bol citeľný hlavne v predvianočnom období, ktoré je charakteristické zvýšeným dopytom po mäse a mäsových výrobkoch. V súčasnej dobe je ponuka živých ošípaných dostatočná, čo pripisujeme tradičnému zníženému odbytu po vianočných sviatkoch. Zároveň, naďalej predpokladáme, že klesajúci trend počtu ošípaných odporazených na slovenských bitúnkoch bude pokračovať, čo bude v praxi znamenať nižší podiel vystavenia mäsa slovenského pôvodu na Slovensku,“ dodala Forrai.

Strašiak menom AMO

Jedným z dôvodov, prečo sa do chovu ošípaných aktuálne poľnohospodári veľmi nehrnú, je aj stále hroziaca nákaza africkým morom ošípaných. Hoci sa nákaza v uplynulých mesiacoch do ďalších veľkochovov nedostala, obava, že nepovedala posledné slovo, pretrváva. Vlani sa podľa štatistík Štátnej veterinárnej a potravinovej správy u nás AMO potvrdil v piatich prípadoch domácej ošípanej a v 550-tich prípadoch diviačej zveri.

„Dvaja naši členovia zo stredného Slovenska, ktorých chovy nákaza africkým morom ošípaných v minulosti zasiahla, sú motivovaní k tomu, aby chovy obnovili a aj na tom pracujú. Proces je to však dlhodobý a striktne daný – aj čo sa týka dezinfekcie aj naskladňovania. Je však predpoklad, že do konca roka by sme mohli v týchto chovoch prísť na plnú kapacitu čo sa týka prasníc, a teda asi do roka a pol aj na plnú kapacitu výkrmových jatočných ošípaných – samozrejme, ak bude všetko v poriadku,“ uviedol Polák zo SACHO.

Cena verzus podpora

Druhým a tiež zásadným faktorom pri udržaní stavov ošípaných je ekonomika ich chovu. Výkupná cena jatočných ošípaných síce v istom období narástla, avšak zisk zmazali vysoké náklady na samotný chov.

„Nárast ceny nekopíruje krivku nárastu nákladov tak, aby produkcia ošípaných bola zaujímavá. Preto tu pretrváva pokles aj nezáujem chovateľov o pokračovanie v chove,“ skonštatoval Polák.

Ministerstvo deklaruje v nadchádzajúcom období podporu cele živočíšnej výrobe, a teda aj ošípaným. V novom období, ktoré odštartovalo tento rok, majú možnosť chovatelia čerpať viacero podpôr v rámci neprojektových opatrení:

Podpora na chov a udržanie ohrozených plemien hospodárskych zvierat

–        340 € na 1 dobytčiu jednotku mangalica.

Podpora na dobré životné podmienky zvierat

–        157 € na 1 dobytčiu jednotku zlepšenie životných podmienok prasničiek, prasníc a prasiatok po narodení,

–        96 € na 1 dobytčiu jednotku zlepšenie ustajňovacej pohody výkrmových ošípaných alebo

–        128 € na 1 dobytčiu jednotku zvýšenie plochy vo výkrme ošípaných.

„S podporou chovu ošípaných sa počíta aj v nasledujúcom období ako tomu bolo aj v predchádzajúcich rokoch. Výška podpory v rámci jednotlivých nástrojov bude závisieť od finančných možností ministerstva,“ dodal agrorezort.

Autor článku: Ivana Kaliská
Zdroj obrázku: archív poľnoinfo.sk

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Odoberať komentáre k tomuto článku
Upozorniť ma
guest
0 Komentárov
Inline Feedbacks
View all comments