Slovensko má za sebou prvý žatevný deň. Poľnohospodárske družstvo Bátorove Kosihy od stredajšieho rána skosilo 45 hektárov ozimného jačmeňa určeného pre kŕmne účely. Úroda je zatiaľ podpriemerná a na takto skorý začiatok žatvy si doteraz nepamätajú. Vzhľadom na to, že ide o podnik, ktorý u nás pravidelne otvára maratón žatevných prác, dá sa predpokladať, že môžeme byť svedkami historicky najskoršej žatvy na Slovensku.

Už to bude len lepšie

„Rekordný začiatok žatvy sme zaznamenali v roku 2024, keď sme začínali 13. júna. Teraz je to ešte o tri dni skôr. Obilie je dozreté a nemá zmysel ďalej čakať. Každý deň nám totiž narastajú škody spôsobené hrabošmi,“ vysvetľuje pre portál poľnoinfo.sk Maroš Szász, výrobný riaditeľ PD Bátorove Kosihy.

Podnik z okresu Komárno začal so žatvou na jednej zo svojich najhorších pieskových parciel. Vzhľadom na tohtoročný vývoj počasia, keď im v priebehu marca a apríla nepršalo približne 6 týždňov, nemali od polí, ktoré majú problém s udržaním vlahy, výrazné očakávania.

„Dosiahli sme úrodu 4,7 ton z hektára a je to veľmi málo. Nízka je aj objemová hmotnosť, ktorá dosahuje 65 kilogramov na hektoliter. Časť produkcie ozimného jačmeňa skončí v našom vlastnom výkrme býkov,“ informuje Maroš Szász.

Poľnohospodárov v Bátorových Kosihách upokojuje, že zo 600 hektárov jačmeňov aktuálne kosia najhoršiu parcelu a preto veria, že by sa v priemernej úrode mohli dostať do intervalu 5 až 6 ton z hektára.

Sucho im však čoraz častejšie spôsobuje zásadné problémy. Vlani museli vyradiť z osevného postupu kukuricu, lebo ju v aridných oblastiach južného Slovenska nedokázali roky dopestovať ani s priemernými výsledkami. Tento rok je posledným pre tvrdú pšenicu, kde aktuálne neočakávajú vyššiu úrodu ako tri tony z hektára.

„Durumka je citlivejšia na sucho. Potrebuje skôr pravidelné zrážky, ktoré u nás nedostáva,“ vysvetľuje M. Szász.

Živočíšna výroba udržuje rastlinnú!

Jedným z dôvodov, prečo stále rozvíjajú živočíšnu výrobu, je jej benefit v podobe maštaľného hnoja. Realizujú výkrm býkov, keď sa im v priebehu štyroch výkrmových turnusov otočí na hospodárskom dvore asi dvetisíc zvierat. Býky prichádzajú na farmu vo váhe asi 250 kilogramov a po dvoch mesiacoch odchádzajú na finálny výkrm, najčastejšie do Maďarska.

„Vďaka výkrmu dokážeme ročne vyhnojiť 25 až 30 percent pôdy. Naše piesky organickú hmotu potrebujú a hnoj nám zásadne zlepšuje kvalitu pôdy. Nedokážeme si predstaviť, že by sme hospodárili bez zvierat. Rastlinná výroba by v tom prípade musela fungovať na veľmi extenzívnych základoch,“ hovorí Maroš Szász.

Upozorňuje, že v porovnaní s krajinami, ktoré vedia podporiť aj výkrm býkov, ťahajú slovenskí chovatelia za kratší koniec. Výkrm na Slovensku v posledných rokoch podporený nie je.

„V minulosti sme chceli z eurofondov vybudovať moderný výkrm s menšou potrebou pracovnej sily, no pre nedostatok finančných prostriedkov vo výzve sme nakoniec neboli uspokojení. Teraz, keď vidíme bodové zvýhodnenie znevýhodnených oblastí v aktuálnej výzve, kladiem si otázku, či my, ktorí sa tešíme z päťtonových úrod obilnín, hospodárime na pieskoch a dlhé týždne nezaznamenávame žiadne zrážky sme tie zvýhodnené – produkčné oblasti,“ upozorňuje Szász.

Investičná výzva pre poľnohospodárske subjekty zverejnená v tomto týždni naozaj bodovo zvýhodňuje poľnohospodárov hospodáriacich v znevýhodnených či zraniteľných oblastiach. Pravdou je, že oproti návrhu výzvy bol bodový profit v takomto hospodárení vo finálnej verzii výzvy výrazne znížený.

„Chceme bojovať so suchom. Odborníci hovoria, že cesta je maštaľný hnoj. Vidíme, koľko fariem na južnom Slovensku prestalo za posledné desaťročia s chovom zvierat a tí, čo tu hospodárime a svojou produkciou si zlepšujeme kvalitu pôdy v čoraz suchších oblastiach, sme bodovo znevýhodnení? Nemyslím si, že je to nastavené správne,“ uvažuje Szász.

Kombajny sa vrátia už zajtra

Dva bátorovské kombajny museli v stredu podvečer pre nemerateľné zrážky prerušiť zber ozimného jačmeňa. Na pole sa vrátia už zajtra.

„Po zbere ozimného jačmeňa budeme pokračovať hrachom a repkou. Uvidíme, ako nás prekvapí najmä repka. V tomto roku to s ňou nebolo jednoduché, časť sme museli po zime z dôvodu poškodenia hrabošmi nahradiť a časť nám poškodili neskoré aprílové mrazy, ktoré udreli v jej kvete,“ uzatvára výrobný riaditeľ PD Bátorove Kosihy.