Hospodária na juhu stredného Slovenska s riekou Ipeľ na dohľad, no napriek tomu im nedostatok vody robí zásadné problémy. Zmenenú klimatickú situáciu vnímajú najmä v posledných rokoch, pretože ohrozuje samotnú špeciálnu rastlinnú výrobu, ktorá ich dlhé roky charakterizovala. Výsledkom tohtoročného extrémneho sucha bolo, že nepozberali ani kilogram hrášku, lahôdkovej kukurice či tekvice. Porast „špeciálnych“ plodín na jar z dôvodu chýbajúcich zrážok takmer nevzišiel a tak ho podiskovali a z časti vysiali slnečnicu.

„S úrodami slnečnice by sme v tomto roku boli síce na hranici rentability, no keďže sme nahrádzali plodiny špeciálnej rastlinnej výroby, kde nás len osivá na hektár pôdy vyšli na približne 400 eur, jej úroda len zmiernila stratu,“ hovorí Martin Havlas, predseda predstavenstva akciovej spoločnosti Vinica, ktorá sídli v rovnomennej obci v okrese Veľký Krtíš.

Tamojší poľnohospodársky podnik už roky využíva pri svojom hospodárení najmä zimnú vlahu a tak gro ich produkcie tvoria oziminy, najmä repka a tvrdá pšenica. S pestovaním cestovinárskej obilniny začali už v roku 2012 a tak patrili k priekopníkom jej produkcie u nás. V niektorých regiónoch na Slovensku sa už tvrdej pšenice pestuje viac ako mäkkej. Vo Vinici posledné roky mäkkú pšenicu nepestujú vôbec.

„Od pestovania mäkkej pšenice sme úplne upustili. Z hľadiska úrod sme v minulosti nedosahovali medzi tvrdou a mäkkou pšenicou žiadny rozdiel. Vieme, že výnosový potenciál mäkkej pšenice je o 2 tony vyšší než pri tvrdej pšenici a niektoré podniky to aj dosahujú. Bohužiaľ, musíme priznať, že my to nedokážeme, pretože výnos tvoríme iba na hlavnom steble, a to pri tvrdej aj mäkkej pšenici. Keďže cena tvrdej pšenice je zaujímavejšia a ani s jej kvalitou nemáme v našom regióne vážnejšie problémy, rozhodli sme sa pestovať len tvrdú pšenicu,“ vysvetľuje Martin Havlas.

Pri zelenine cítia zmenu klímy najviac

Havlas žije v Českej republike a do Vinice prichádza v súčasnosti raz či dva razy do týždňa kde pracuje od roku 2010. Už vtedy sa na tamojších poliach pestovala zelenina určená pre neďalekú mraziareň a táto tradícia sa zachovala do dnešných dní.

„Pri pestovaní zeleniny vnímame zmenu klímy, ktorá nastala v posledných rokoch, najviac,“ hovorí.

Pri jednotlivých plodinách vymenúva Martin Havlas konkrétne skúsenosti. Cukrový hrášok napríklad vysievajú v apríli, v druhej polovici mája zväčša padnú nejaké zrážky, no už roky ich vzápätí striedajú obrovské horúčavy. Na pôde sa tak vytvorí prísušok a vysoké teploty neprospievajú kvitnutiu hrachu ani tvorbe strukov.

„Rastlina sa bráni, struky , ktoré vytvorí sú potom kožovité a kombajn ich má problém vylúskať. A tak za ním zostáva vysoký odpad,“ informuje M. Havlas.

Za obdobie posledných pätnástich rokov sa priemerné úrody špeciálnej rastlinnej výroby v ich podniku znížili o 60 až 80 percent. Nie je za tým len nedostatok vlahy, no aj stále väčšie škody poľovnou zverou. To sa premieta do výsledkov celej rastlinnej výroby, a tým aj celého poľnohospodárstva a jeho rentability.

Premnožená zver

„Situácia sa od roku 2010 vôbec nezlepšila, dokonca je horšia a horšia. Máme jednu parcelu, kde sme cez dronový snímok napočítali v skorú jar 500 kusov danielej zveri,“ hovorí Havlas.

Realitu premnoženej lesnej zveri, na ktorú poukazujú poľnohospodári už v takmer všetkých regiónoch Slovenska, považuje za alarmujúcu. Ako jedno z riešení by navrhoval prudké zníženie stavov, ako sa v mnohých ohľadoch podarilo pri diviakoch z dôvodu šírenia afrického moru ošípaných. Podľa jeho konzervatívnych odhadov, len z dôvodu lesnej zveri, každoročne prichádzajú až o pätinu úrody u určitých druhov plodín.

„Práve tá pätina je niekedy hranicou toho, či je výroba rentabilná alebo stratová. Pri tvrdej pšenici dlhodobo dosahujú úrody asi na úrovni 5 ton z hektára, pri repke sú to tri tony. Ak by sa škody zverou znížili a dostali sa na 6 ton pšenice z hektára a 3,6 tony repky, vedeli by sme vytvoriť viac finančných zdrojov na investície,“ hovorí Martin Havlas.

Staršie či služby

Napriek tomu, že ich podnik roky realizuje špeciálnu rastlinnú výrobu a preto by nemal problém sa zapojiť do posledných vyhlásených výziev, ktoré požadujú takúto podmienku, nerobí tak. Výzvy považuje za mimoriadne zložité a podmienky na plnenie projektu za veľmi nezrozumiteľné.

„Zapojiť sa do výzvy na Slovensku stojí neuveriteľné množstvo energie. Hľadáme preto alternatívy, napríklad nákupom veľkej poľnohospodárskej techniky vo veku 2 – 3 rokov, ktorá je o niekoľko desiatok percent lacnejšia, prípadne vo väčšom rozsahu využívame služby,“ hovorí.

Najmä menšie stroje kupujú nové a vtedy keď v nich vidia v efekt. Takto si obstarali rotačnú plečku, ktorá prevzdušní najmä pšenici korene a pôsobí aj ako mechanická ochrana pred burinami. Za myšlienkou kúpiť takéto zariadenie je mladý agronóm Martin Tóth, ktorý vo Vinici pôsobí posledné tri roky. Vyštudoval v Nitre a skúsenosti nabral vo firme najväčšieho domáceho pestovateľa zeleniny. Napriek absencii závlah v ich regióne sa špeciálnej rastlinnej výroby vzdať nechce ani on.

„Vlani sme to skúsili prvý raz s makom. Vysiali sme ho na 55 hektároch a v mnohých ohľadoch sa zdá byť pre nás perspektívny. V tomto roku sme porast založili už takmer na sedemdesiatich hektároch. Záujem odberateľov je a teraz už len dúfame, že budúci pestovateľský rok bude bohatší na zrážky,“ uzatvára Martin Tóth.