Články na tému závlahy
Hoci chyby v systéme národní kontrolóri našli aj v minulosti, situácia sa za posledné roky vpred výrazne nepohla. Vyplýva to zo zistení Národného kontrolného úradu, ktorý sa v kontrole zameral na štátne podniky Hydromeliorácie a Závodisko. Najnovšia kontrola nadväzovala na audit z rokov 2017 až 2019.
Voda rozhoduje o úrode. Ideálne sú pravidelné zrážky, no keď chýbajú, nastupujú zavlažovacie delá, trysky riadené počítačom alebo celé systémy, ktoré sa po rokoch obnovujú. Tri miesta, tri prístupy, jeden spoločný menovateľ. Bez vody to nepôjde.
Závlahy sú na Slovensku dlhé roky horúcou témou. Ich potreba sa zvýrazňuje s meniacou sa klímou, čo najvýraznejšie cítia práve poľnohospodári. A hoci sa o potrebe závlah vie a pomerne často sa o nich aj verejne diskutuje, v praxi k zmenám nedochádza. Plocha, na ktorej sa reálne závlahy využívajú, je oproti tej, na ktorej fungovali kedysi, nedostačujúca.
Téma závlah a potreby ich rozvoja je na Slovensku nielen častou, ale aj pomerne obľúbenou. Konštatovania, že u nás klesá rozloha zavlažovanej plochy, že pre klimatickú zmenu je nutné zavlažovanie opäť rozbehnúť, a že sa do závlahových sústav bude investovať, mohli poľnohospodári počuť za uplynulé roky od každého ministra pôdohospodárstva. Výnimkou nie je ani ten súčasný, o čom svedčí aj programové vyhlásenie aktuálnej vlády.
Na Slovensku máme vybudovaných až 254 kilometrov závlahových a 5841 kilometrov odvodňovacích kanálov. Hoci sú vo svojej celej dĺžke funkčné, na mnohých miestach sa vôbec nevyužívajú. Sústava potrebuje vo viacerých oblastiach vyčistenie či obnovu tamojších stavidiel. Práve to sa podarilo zrealizovať pri Šali.
Závlahové systémy máme na Slovensku dodnes vybudované na asi 320 tisíc hektároch. V prevádzke je len menej ako tretina. Až 70 percent všetkej závlahovej vody na Slovensku vyčerpá desať najväčších nájomcov čerpacích staníc. Tí ich udržujú v prevádzke a opravujú za vlastné peniaze.
Štát pred dvadsiatimi rokmi rezignoval na svoje úlohy z hľadiska investícií či samotného udržania závlahových zariadení. To, že dnes na Slovensku zavlažujeme aspoň na výmere 55 tisíc hektárov pôdy, z pôvodných 320 tisíc hektárov, je výsledok práce pestovateľov. Uchránili zariadenia pred lovcami kovov a priebežne investovali do štátneho majetku, aby zabezpečili aspoň jeho základnú funkčnosť. Nedávno agrorezort zverejnil dokument s názvom Súbor opatrení v oblasti hydromeliorácií pre adaptáciu na zmenu klímy a obnovu infraštruktúry závlah na Slovensku. Z dokumentu je zrejmé, že sa má investovať. Poľnohospodári tomu neveria. Spochybňujú efektivitu aj účelnosť samotných investícií. Hovoria, že štát má podporiť tých, ktorí už roky závlahy využívajú a nie investovať tam, kde je záujem neistý.
Tohtotýždňové stanovisko Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) ku koncepcii hydromeliorácií je predčasné a v zásade zbytočné. Uviedlo to Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR v reakcii na piatkovú (28. 10.) kritiku zo strany najväčšej agrokomory.
Dlhodobo plánovaná koncepcia hydromeliorácií je na svete, ale bez akejkoľvek diskusie s poľnohospodármi, ktorých sa bezprostredne týka. Závlahy pritom dnes fungujú len tam, kde do nich investujú z vlastných zdrojov práve pestovatelia. Poľnohospodári chcú aktívne participovať na obnove našej krajiny, systémom o nás bez nás to ale nepôjde. Podľa nich ide o snahu zachovať roky nefunkčný štátny podnik Hydromeliorácie.
V minulom podcaste sme hovorili o vývoji závlahového hospodárstva v Čechách, no najmä na Slovensku v povojnovom období. Už tesne po vojne si poľnohospodári uvedomovali, že prebytok resp. nedostatok vody v danom území môže výrazne ovplyvniť úrodnosť daných lokalít. V tom čase sa riešilo predovšetkým odvodňovanie poľnohospodárskej pôdy, no postupne prichádzal aj problém nedostatku vody – a riešenie závlahového hospodárstva. Rovnako ako dnes sa takto začali riešiť predovšetkým lokality so špeciálnou rastlinnou výrobou. Započúvajte sa do tridsiatej časti historického poľnocastu portálu poľnoinfo.sk, ktorým vás bude sprevádzať publicista Martin Jurčo.
Počas letných mesiacov si povieme o téme – bez ktorej sa nezaobíde žiadna diskusia o poľnohospodárstve. A to je potreba vody a závlah. Súčasná klimatická zmena totiž spôsobila, že bez vody nedokáže existovať nielen špeciálna rastlinná výroba, ale všetky druhy plodín. Započúvajte sa do ďalšej časti historického poľnocastu portálu poľnoinfo.sk, ktorým vás bude sprevádzať publicista Martin Jurčo.
O potrebe riešiť zavlažovanie sa v poľnohospodárskych kruhoch na Slovensku hovorí už dlho. Faktom je, že v minulosti sme zavlažovali vyše 300 tisíc hektárov pôdy, dnes je to ani nie tretina.
Po takmer jeden a pol roku od vyhlásenia výzvy na závlahy sa žiadatelia dočkali jej vyhodnotenia. Pôdohospodárska platobná agentúra v uplynulých dňoch rozposlala žiadateľom oznámenia.
Výzva na čerpanie peňazí z eurofondov na závlahy vyšla po niekoľkoročnom meškaní už pred viac ako rokom. Poľnohospodári však nielenže stále nemajú peniaze, ale nemajú ani výsledky vyhodnotenia žiadostí. To by malo trvať ešte niekoľko týždňov.
Ešte pred mesiacom mala Pôdohospodárska platobná agentúra na stole len 12 žiadostí o eurofondy na budovanie závlah. Pred uzavretím výzvy sa ich počet výraznejšie zvýšil.
Najnovšie komentáre
Aktuálna predpoveď počasia
Komerčné informácie
Denný sprievodca domácim a svetovým pôdohospodárstvom. Spravodajstvo od našich redaktorov a tlačových agentúr. Automaticky aktualizované cenové informácie.
Partneri
Najkomentovanejšie za 7 dní