Závlahy sú na Slovensku dlhé roky horúcou témou. Ich potreba sa zvýrazňuje s meniacou sa klímou, čo najvýraznejšie cítia práve poľnohospodári. A hoci sa o potrebe závlah vie a pomerne často sa o nich aj verejne diskutuje, v praxi k zmenám nedochádza. Plocha, na ktorej sa reálne závlahy využívajú, je oproti tej, na ktorej fungovali kedysi, nedostačujúca.

„Na Slovensku bolo vybudovaných asi 360 tisíc hektárov závlah. Aktuálne zavlažiteľná plocha je asi 55 tisíc hektárov, ale reálne sa zavlažuje na oveľa menšej ploche – asi 18 tisíc hektárov. Je to z toho dôvodu, že čerpacie stanice a rúrová rozvodná sieť sú v katastrofálnom stave,“ skonštatoval Jozef Šumichrast, predseda Zemiakárskeho a zeleninárskeho zväzu a podpredseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

Bez závlah sa u nás čoraz ťažšie pestuje nielen ovocie, osivová kukurica, zelenina a zemiaky, ale napríklad aj cukrová repa. V súčasnosti neraz závlahu v suchých a horúcich obdobiach potrebujú niektoré bežnejšie a na vodu menej náročné plodiny, ako je pšenica. Navyše – závlahy sú miestami čoraz potrebnejšie aj v obdobiach, v ktorých na ne v minulosti poľnohospodári ani nepomysleli. V tomto smere vznikajú obavy aj z aktuálneho roka, keďže sucho sa už prejavuje na značnej často krajiny.

„Obávame sa toho, čo nastane, ak nezaprší. Budeme musieť pustiť závlahy a môže nastať ďalší extrém, ktorý sme tu mali pred tromi – štyrmi rokmi, že v marci sme zavlažovali, aby nám vyšla aspoň nejaká cibuľa. Vzápätí prišli mrazy, zamrzli nám hydranty a závlahové bubny zostali poškodené,“ vysvetlil Michal Szalay, pestovateľ z Veľkého Bielu (okres Senec).

Právna neistota

Samotná závlahová infraštruktúra pritom nie je majetkom pestovateľov. Aj v prípade tých, ktorí závlahy v praxi využívajú, ide o majetok štátu. Ak chcú, aby fungoval, musia do neho investovať. Tu nastáva právny problém – súkromník totiž investuje do niečoho, čo vlastne nie je jeho a záruku toho, že sa mu investícia vyplatí, teda nemá.

„Závlahy reálne fungujú len tam, kde poľnohospodári investujú, a investujú vlastné prostriedky do štátneho majetku. Ten si zaslúži oveľa väčšiu pozornosť zo strany štátu,“ dodal Jozef Šumichrast.

Poľnohospodári preto už dlhšie volajú po vytvorení komplexnej koncepcie závlah na Slovensku. V nej by mala byť definovaná potreba závlah v konkrétnych lokalitách aj možnosti toho, ako ich opäť spojazdniť. Potrebná bude aj rozsiahla rekonštrukcia závlahových systémov, na ktorej by sa mali podieľať pestovatelia a štát v spoločnom partnerstve.

„Naše riešenie je také, aby si štát vzal závlahy za svoje a aby sa o ne v spolupráci s nami začal starať. Bolo by to verejno-súkromné partnerstvo, takzvané PPP projekty. Je to jedna z ciest, aby sme do závlah vedeli investovať aj vo forme vlastných investícií, aj vo forme fondov, ktoré tu máme. Peniaze je potrebné investovať do čerpacích staníc, rozvodnej siete a následne aj do koncových zariadení, ku ktorým však potrebujeme vodu nejako dostať,“ uviedol J. Šumichrast.

Privatizácia nebude

Neistý právny stav vo vzťahu k investíciám do závlah pretrváva roky. V minulosti sa uvažovalo už aj o ich privatizácii.

„Nebude žiadna privatizácia, žiaden predaj tohto majetku. Viem, že tu boli v minulosti snahy sprivatizovať to, ale pokiaľ budem ja ministrom, určite nedopustím, aby sa tento majetok, ktorý naši predkovia vybudovali, nejakým spôsobom privatizoval,“ vyjadril sa Richard Takáč (SMER – SD), minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.

Spôsob, akým by minister chcel otázku závlah riešiť, podrobne nevysvetlil. Povedal však, že poľnohospodári vidia priestor tam, kde aj on sám.

„Nejaké spoločné konzorciá, spoločná spolupráca medzi podnikateľmi a štátom alebo teda ministerstvom, ktoré má v majetku tieto rozvody s čerpacími stanicami. Určite to nebude tak, že sa niekto bude hrať na vlastnom piesočku. Musíme spolupracovať a našou snahou je zrevitalizovať kanály, plochy, kde vieme zadržať vodu a samozrejme zrevitalizovať a obnoviť aj systémy plus čerpacie stanice tak, aby sme vodu vedeli využívať. Je to otázka dňa, je to tu a musíme to riešiť veľmi intenzívne,“ dodal Richard Takáč.

Je cena nízka?

Či súčasťou riešenia bude aj zmena poplatkov za odber vody, zostáva otázne. Minister však naznačil, že súčasné ceny nepovažuje za primerané.

„Uvedomujem si, že poľnohospodári využívajú tieto systémy, za ktoré podľa mňa platia veľmi málo. Samozrejme, že ten stav bol katastrofálny, keby oni neinvestovali, tak tento systém využívať nevedia,“ dodal Richard Takáč.

V otázke ceny spoločnú reč s pestovateľmi nenachádza. Tí totiž majú opačný názor.

„Cena, ktorú stojí dodávka vody na koncovom zariadení, je na hranici únosnosti. Nám momentálne vychádza hektár pri 40 milimetrovej dávke vody na plodinu od 150 do 200 eur. To nie je len samotná voda. To sú traktoristi, ktorí vyťahujú bubny, starajú sa o závlahu, to je údržba rúrovej siete, náklady na čerpacie stanice, aj to treba započítať. A keď máte v priemere 7 až 10 závlahových dávok, záleží od plodiny, tak treba spočítať, aké sú to náklady. Keby sa nám to ešte chcelo zvyšovať, stalo by sa to neúnosným,“ vysvetlil Michal Szalay z Veľkého Bielu.

Kedy prídu výzvy?

Na investície do závlah je v aktuálnom programovacom období z eurofondov vyčlenených 38 miliónov eur.

„Zatiaľ z toho nebola vyhlásená žiadna výzva. Očakávame jej vyhlásenie čím skôr, aby sme sa vedeli zapojiť,“ uviedol Šumichrast.

Rezort sľubuje, že sa tak čoskoro stane. Konkrétny termín však jeho šéf neuviedol.

„Nechcem vám teraz povedať žiadne termíny, ale veľmi intenzívne riešime jednak modifikáciu (strategického plánu, pozn. autora), ale riešime aj to, akým spôsobom budeme tieto výzvy vypisovať. Chceme ísť do výziev tak, aby sme dokázali tieto peniaze spoločne vyčerpať,“ uviedol Takáč.

V rámci spomínanej modifikácie strategického plánu by si pritom vedel predstaviť aj navýšenie alokácie na závlahy. Na akú sumu, opäť neprezradil.

„V novej spoločnej poľnohospodárskej politike moji predchodcovia nastavili nejaké prerozdelenie finančných zdrojov v druhom pilieri. My budeme v druhom pilieri robiť zmeny a budeme z časti nejaké finančné prostriedky presúvať. Mám záujem navýšiť tú sumu. Je tam 38 miliónov eur, ja by som si vedel predstaviť vyššiu sumu,“ uviedol agrominister.

Dofinancovanie cez SPF?

Možnosť dofinancovania závlah vidia poľnohospodári aj cez peniaze Slovenského pozemkového fondu. K jeho zisku cez platby nájomného prispievajú aj oni sami.

„Už aj v minulosti sme hovorili, že Slovenský pozemkový fond má zdroje od poľnohospodárov a pre zaujímavosť – v roku 2023 dosiahol zisk 80 miliónov eur. Isté finančné prostriedky by tak mohol investovať práve do závlah. Poľnohospodári nedostali nič z Plánu obnovy, pritom tam bol dobrý priestor na to, aby sme mohli závlahové systémy a čerpacie stanice rekonštruovať, ale rozhodlo sa to úplne inak. Potom to vyzeralo, že možno rezort životného prostredia, ktorý má k dispozícii nejaké prostriedky z Plánu obnovy, by mohol niečím prispieť, ale už sa to rozplýva v hmle. Avšak Slovenský pozemkový fond so ziskom 80 miliónov eur, do ktorého platia aj poľnohospodári, by mohol nejakú časť investovať,“ myslí si podpredseda SPPK.

Rezortný minister má na možnosti Slovenského pozemkového fondu vo vzťahu k závlahám iný názor.

„Má svoje náklady, svojich zamestnancov, mzdy a tak ďalej. Takže suma 80 miliónov eur nie je reálna,“ odkázal poľnohospodárom.

Na hľadanie dodatočných zdrojov podľa neho nie je správny čas.

„Spravme všetko pre to, aby sme najprv vyčerpali finančné prostriedky, ktoré máme v tomto programovacom období a v prípade, že ich vyčerpáme, budeme vedieť realizovať dobré projekty, tak samozrejme potom je na mieste otázka hľadať ďalšie zdroje,“ dodal Takáč.