Hoci chyby v systéme národní kontrolóri našli aj v minulosti, situácia sa za posledné roky vpred výrazne nepohla. Vyplýva to zo zistení Národného kontrolného úradu, ktorý sa v kontrole zameral na štátne podniky Hydromeliorácie a Závodisko. Najnovšia kontrola nadväzovala na audit z rokov 2017 až 2019.

„Od posledných kontrol nedošlo k žiadnej významnej zmene k lepšiemu. Naše odporúčania ako aj opatrenia prijaté na strane ministerstva a štátnych podnikov sa síce plnili, no len formálne a nemali pozitívny dopad na ich fungovanie,“ uvádza sa v Správe o výsledku kontroly, zameranej na štátne podniky v gescii MPRV.

Kontrolóri sa v nej zamerali na fungovanie štátnych podnikov v rokoch 2022 až 2024. Za toto obdobie sa v správe skloňuje najmä nedostatočné strategické riadenie rozvoja kontrolovaných inštitúcií, ako aj to, že koncepcie rozvoja vypracovávali zbytočne. Nik ich napĺňanie totiž nesledoval a nevyhodnocoval.

„Činnosť zakladateľa (MPRV SR) sa v podstate zúžila najmä na prideľovanie dotácií k zabezpečeniu prevádzky štátnych podnikov, pričom chýbal koncepčný prístup k zachovaniu ich hlavného poslania, a to zveľaďovania majetku štátu,“ uvádzajú kontrolóri NKÚ v správe.

Bez riadneho vedenia

Jedným z problémov, na ktoré poukázali, boli nedostatky pri výberových konaniach na miesta riaditeľov, predsedov či členov dozorných rád štátnych podnikov. Pri týchto procesoch neboli viackrát dodržané zákonné postupy a vybraní členovia sa do svojich funkcií dostávali oneskorene, a to aj o 6 až 12 mesiacov. Tým boli štátne podniky znefunkčnené.

„Dlhodobou nečinnosťou MPRV SR priamo spôsobilo a bolo zodpovedné za niekoľkomesačnú nefunkčnosť dozorných rád obidvoch kontrolovaných štátnych podnikov, čo malo za následok neskoré prerokovanie viacerých dokumentov, resp. ich neprerokovanie. V prípade štátneho podniku Hydromeliorácie, š. p. bola dozorná rada nefunkčná 2-krát, konkrétne v období od 15.05.2020 do 22.04.2022 (takmer 2 roky) a od 01.11.2023 do 10.09.2024 (10,5 mesiaca),“ upozornilo NKÚ.

V prípade Hydromeliorácií tak išlo o zhruba 35 mesiacov. V Závodisku to malo byť 17 mesiacov.

Neustále v strate

Štátny podnik Hydromeliorácie v kontrolovaných rokoch hospodáril so sumami 2,25; 2,7 a 2,9 milióna eur. Peniaze podnik získal v podobe národnej podpory. V správe z kontroly kontrolóri poukazujú aj na to, že podnik každoročne hospodáril so stratou – a to už od svojho vzniku.

„Štátny podnik Hydromeliorácie dlhodobo hospodári so stratou, ktorá bola spôsobená vysokými odpismi a negatívny výsledok vyrovnáva znižovaním kmeňového imania. Od svojho vzniku v roku 2003 prišiel o viac ako 93 percent jeho hodnoty – konkrétne o 202 miliónov eur, keď koncom roka 2024 vykazoval len 14,12 milióna eur. Ak sa situácia nezmení, v krátkom čase môže podnik skončiť v záporných číslach,“ uvádza sa v tlačovej správe NKÚ.

Málo peňazí aj slabé čerpanie

Fungovanie podniku kontrolóri dávajú do kontextu klimatickej zmeny a čoraz väčšou nevyspytateľnosťou počasia. Časté sucho a nepravidelné zrážky zvyšujú potrebu efektívneho zavlažovania, ktoré však v praxi chýba.

„V období rokov 2022 až 2024 štátny podnik prenajímal závlahy len na výmere cca 55 tisíc hektárov, čo je približne 17,5 percenta. Závlahová rúrová sieť bola tiež využitá len na necelých 15 percent. Pri väčšine uzatvorených zmlúv štátneho podniku Hydromeliorácie, š. p. sa aj po zohľadnení inflácie pohybuje výsledná cena prenájmu technicko-prevádzkových celkov hlavných závlahových zariadení len do výšky 6 eur/ha/rok, čo je na fungovanie podniku nepostačujúce,“ vysvetľujú kontrolóri v správe z kontroly.

Nedostatok finančných prostriedkov v podniku je podľa nich dôvodom toho, že pre investičnú činnosť na hlavných melioračných zariadeniach chýbajú plány, projektové dokumentácie, aj samotná realizácia.

„Štátny podnik nemá vypracovaný plán ani kvantifikovanú výšku investičného dlhu. Čerpanie eurofondov v rámci programového obdobia 2014 – 2020 bolo veľmi slabé. Úspešne bol zrealizovaný len projekt „Manažment údajov v oblasti hydromeliorácií“ v hodnote 347 tisíc eur a aktuálne sa realizuje projekt „Mechanizácia pre údržbu závlahových kanálov a areálov vodných stavieb ZÁPAD, STRED a VÝCHOD“ v hodnote 7,087 milióna eur. Štátny podnik sa uchádzal aj o eurofondy na Projekt Rekonštrukcie odvodňovacích kanálov PC 1 až PC 4 v hodnote 34,129 miliónov eur a projekt „Elektronické služby Hydromeliorácií“ vo výške viac ako 613 tisíc eur, ktoré nikdy nezrealizoval,“ konštatujú odborníci z NKÚ.

Za pretrvávajúci problém označili kontrolóri aj starostlivosť o hydromelioračný majetok, ktorý bol predmetom nájomných zmlúv. Na ochranu majetku vynaložil počas troch rokov štátny podnik vyše 310 tisíc eur – najvyššou položkou mali byť strážne služby.

„Najviac ohrozené boli predovšetkým neprenajaté závlahové čerpacie stanice a nadzemné časti rúrových sietí, ktoré boli neustále poškodzované krádežami a vandalizmom. Štátny podnik nemá od roku 2004 poistený dlhodobý majetok zverený do správy, s výnimkou poistenia motorových vozidiel,“ uvádza sa v správe z kontroly.

Zlúčenie?

Kontrolóri NKÚ poukazujú aj na to, že štátne podniky by mali svoju podnikateľskú činnosť prevádzkovať samostatne na základe hospodárenia na vlastný účet a uhrádzať svoje potreby a náklady z príjmov získaných predovšetkým zo svojej podnikateľskej činnosti, prípadne ďalších zdrojov. V prípade Hydromeliorácií, podobne ako aj v prípade Závodiska, však podniky majú vlastné zdroje obmedzené, a fungujú z dotácií z ministerstva. Zákon o štátnych podnikoch však hovorí o tom, že by mali vytvárať predovšetkým príjmy z vlastného podnikania, a príjmy od štátu by mali byť len doplnkom.

„Ani jeden z kontrolovaných štátnych podnikov nebol schopný generovať dostatočné príjmy na to, aby samostatne fungoval a uspokojoval svoje náklady a potreby. Naopak, boli a sú odkázané na finančnú pomoc od štátu, pričom nedostatočnosť ministerstva v ich riadení a metodickom usmerňovaní má svoj podiel na dôsledkoch v podobe ekonomickej stagnácie obidvoch štátnych podnikov. Je preto namieste otázka, ako by mali obidva štátne podniky fungovať v budúcnosti, keďže ich strategický význam je nespochybniteľný,“ konštatujú kontrolóri v správe.

Riešenie vidia v zmene postavenia na verejnoprospešný štátny podnik – a to najmä pri Závodisku. V prípade Hydromeliorácií zdôrazňujú potrebu prípravy nového zákona o hydromelioráciách. Samotnému štátnemu podniku by mohlo pomôcť prehodnotenie ekonomického modelu a posilnenie jeho podnikateľskej činnosti.

„V prípade štátneho podniku Hydromeliorácie, š. p. prichádzajú do úvahy aj ďalšie možnosti. Jednou z nich je jeho zlúčenie so Slovenským vodohospodárskym podnikom, š. p. aj s prihliadnutím na schválenú Koncepciu vodnej politiky SR do roku 2030 s výhľadom do roku 2050. Druhou možnosťou by bolo, že štátny podnik Hydromeliorácie, by v budúcnosti fungoval len ako správca hydromelioračného majetku, pričom investičné projekty a ich realizáciu by mohla zabezpečovať štátny podnik Vodohospodárska výstavba,  ktorá má v tejto oblasti dlhoročné skúsenosti,“ radia kontrolóri.