Chýbajúci komplexný dohľad nad bezpečnosťou potravín, roztrieštené kompetencie, dozor viacerých orgánov spadajúcich pod rôzne rezorty aj neprepojenosť informačných systémov a samotných dozorných orgánov. Aj to boli riziká, ktoré Najvyšší kontrolný úrad vyčítal agrorezortu po poslednej kontrole, zameranej na bezpečnosť potravín. Tá sa uskutočnila ešte v rokoch 2019 až 2022, pričom národní kontrolóri výstupy zadefinovali v roku 2023.

„NKÚ SR identifikoval v oblasti úradných kontrol potravín viaceré rizikové faktory, ktoré prispievajú k čiastočnej neúčinnosti systému úradných kontrol v potravinovom reťazci,“ uvádza sa v správe z kontroly.

K najväčším problémom kontrolóri zaradili najmä to, že kontrolu bezpečnosti potravín nemá pod palcom jedna inštitúcia.

„Chýba komplexný dohľad nad bezpečnosťou celého potravinového reťazca jedným dozorným orgánom. Kompetencie orgánov štátnej správy vo veciach úradnej kontroly potravín sú roztrieštené medzi rezort pôdohospodárstva a zdravotníctva a dva dozorné orgány, ktorými sú Štátna veterinárna a potravinová správa SR a Úrad verejného zdravotníctva SR. Vzájomná komunikácia MPRV SR a MZ SR v oblasti úradných kontrol potravín nie je na dostatočnej úrovni a je do značnej miery zdeformovaná neštandardnou rozšírenou pôsobnosťou ÚVZ SR. Zariadenia spoločného stravovania patria do výhradnej kompetencie ÚVZ SR, čo je čiastočný zásah do vecnej pôsobnosti ŠVPS SR,“ vysvetlili kontrolóri NKÚ.

Chystá sa zmena

Reakciou na výsledky kontroly spred niekoľkých rokov je aktuálne aj návrh novely zákona o potravinách, ktorým sa zaoberá parlament. Národná rada SR ho v prvom čítaní tento týždeň už prerokovala a posunula ho do ďalšieho legislatívneho procesu. Hlasovalo za to 78 zo 133 prítomných poslancov.

„Cieľom návrhu zákona je jednoznačne a transparentne definovať kompetencie jednotlivých orgánov úradnej kontroly potravín. Navrhované právne ukotvenie kompetencií v rámci návrhu zákona prispeje k zabezpečeniu jednotného, efektívneho a bezproblémového výkonu kontrolných činností, zvýši právnu istotu a zároveň posilní dôveru verejnosti v systém úradnej kontroly potravín,“ uvádza sa v Dôvodovej správe k návrhu.

Návrh teda presne definuje kompetencie pri úradných kontrolách – samostatne pre Štátnu veterinárnu a potravinovú správu a samostatne pre Úrad verejného zdravotníctva.

„Rozdelenie úradnej kontroly potravín medzi príslušné orgány sa realizuje v štádiách výroby, manipulovania a umiestňovania potraviny na trh podľa komoditného zamerania (napr. pokrmy, výživové doplnky, malé množstvá prvotných produktov a iné) a typov prevádzok (napr. maloobchod, zariadenia spoločného stravovania vrátane zariadení verejného stravovania, lekárne a pod.). Úradná kontrola niektorých potravinárskych komodít pritom spadá do pôsobnosti oboch kontrolných orgánov, pričom rozdiel spočíva v typoch prevádzok, v ktorých sa úradná kontrola vykonáva,“ vysvetľuje sa v Dôvodovej správe k zákonu.

Niektoré prevádzky, ako zariadenia spoločného stravovania, vrátane verejného stravovania, a prevádzky s výrobou alebo skladovaním potravín, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zariadení spoločného stravovania, spadajú výlučne do kompetencie orgánov verejného zdravotníctva.

„Navrhované znenie rozdelenia kompetencií na úseku úradnej kontroly potravín považujeme za neprehľadné, s množstvom výnimiek a odkazov, čo je v rozpore s požiadavkami na určitosť a jasnosť noriem zákona. Medzi základné princípy právneho štátu patrí požiadavka na určitosť a jasnosť noriem zákona. Navrhovateľ sa síce snažil rozdeliť kompetencie úradnej kontroly podľa niekoľkých kritérií, najmä s ohľadom na kategórie a druhy prevádzok, čo však rôznymi kombináciami a odkazmi vytvára neprehľadnosť a je v rozpore s požiadavkou na jasnosť právnych noriem,“ kritizovala Potravinárska komora Slovenska návrh počas pripomienkového konania.

Apel na zjednotenie

Potravinárska komora Slovenska, podobne ako niektoré ďalšie pripomienkujúce subjekty, tiež v rámci konania navrhla zjednotenie úradnej kontroly pod jeden kontrolný orgán.

„V súvislosti s konsolidáciou verejných financií, ktorá by mala podľa nášho názoru prebiehať najmä na úseku verejnej správy, navrhujeme využiť príležitosť otvorenia zákona o potravinách a dôsledne prepracovať a maximálne zefektívniť organizáciu úradnej kontroly potravín v Slovenskej republike jej zlúčením do jedného kontrolného orgánu, rovnako presunúť všetky kompetencie na vydávanie všeobecne záväzných právnych aktov súvisiacich s potravinami výlučne na Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR,“ apelovala PKS.

Týmto požiadavkám však predkladateľ zákona, ministerstvo pôdohospodárstva, nevyhovel.

„Taký model by si však vyžadoval predovšetkým predchádzajúci konsenzus dvoch rezortov a z neho vyplývajúce politické rozhodnutie, ako aj jasný strategický plán a zodpovedajúce kapacitné aj finančné zabezpečenie. Taký zámer však nie je predmetom predloženého návrhu zákona ani podľa Plánu legislatívnych úloh vlády SR. Týmto návrhom zákona sa rieši úprava kompetencií jednotlivých orgánov úradnej kontroly potravín v existujúcom systéme štátnych orgánov, nie vytváranie jedného centrálneho kontrolného orgánu. Diskusia o tomto podnete však prebieha a bude naďalej podkladom pre budúce úpravy zákona o potravinách,“ reagoval agrorezort v rámci rozporového konania.

Jednotnosť takmer všade

Samotný návrh novely zákona čaká v parlamente ešte prerokovanie výbormi a druhé a tretie čítanie v pléne. V prípade jeho schválenia ešte musí nasledovať podpis prezidenta. Ak návrh prejde celým legislatívnym procesom, s jeho účinnosťou sa ráta od novembra tohto roka.

Roztrieštenosť kontrol bezpečnosti potravín je aj podľa Najvyššieho kontrolného úradu na Slovensku zakorenená historicky.

„Avšak v súčasnosti ho zo zotrvačnosti uplatňuje už len päť členských štátov EÚ vrátane Slovenskej republiky. Doterajšie pokusy zmeniť nastavenie systému úradných kontrol potravín v SR zlyhali, pretože argumenty zástancov nejednotného systému rozptýlili protiargumenty zástancov konsolidovaného systému úradných kontrol potravín. Kontrola NKÚ SR poukázala na viaceré nevýhody tohto systému a považuje ho len za čiastočne účinný, pričom argumentuje výhodami integrovaného modelu,“ uviedli po svojej kontrole národní kontrolóri v správe z roku 2023.

Podľa nej vyše 80 percent členských štátov EÚ na prelome tohto a minulého storočia pristúpilo k nejakej forme konsolidácie svojich inštitucionálnych štruktúr – medzi poslednými boli v roku 2011 Bulharsko a v roku 2012 Maďarsko. NKÚ k podniknutiu krokov smerujúcich k zjednoteniu kompetencií pod jeden orgán aj u nás vyzýval už v minulosti.