Za necelý rok od spustenia nového kravínu v Poľnohospodárskom družstve Gader v Blatnici sa zvýšila denná dodávka mlieka o tisíc litrov. Pomohli tomu nové svetlé objekty s dobrým vetraním, pohodlnými ležiskovými boxami či automatickým vyhŕňaním hnoja. Celkové podmienky, ktoré nastali po decembri 2025, keď sa presťahovali do nových objektov, výrazne zlepšili aj zdravotný stav zvierat.

„Kravínu nie je čo vytknúť. V starých maštaliach sme museli pri vyhŕňaní hnoja zvieratá presúvať do výbehu, teraz dojnice nevyrušujeme. Automatické čistenie má vplyv na pohodu zvierat, na stav paznechtov či čistotu vemena,“ hovorí Matej Baláž, hlavný zootechnik družstva.

Klíma v objekte je riadená podľa aktuálneho počasia. Bočné steny sú zdvíhané podľa teploty, rovnako ako štít kravína vo výške desiatok metrov. A tak, keď sa zapnú ventilátory v kravíne, v objektoch je zabezpečená klíma, ktorá dojnice nestresuje.

„Jednoznačný dôkaz, čo priniesol nový objekt do našej prvovýroby mlieka poskytlo leto. Najteplejšie za posledné roky, možno aj v histórii a my sme nepostrehli pokles úžitkovosti. To sa nám predtým, keď letá možno neboli tak horúce, nestalo,“ upozorňuje Matej Baláž.

Pohode zvierat pomohli aj škrabacie kefy pre dojnice. Najskôr namontovali také, ktoré sa zootechnikovi priveľmi nepozdávali. Spomenul si na podnik, kde ich už videl a nadšenie z nich nezdieľal. A tak medzi rečou povedal predsedníčke družstva Zlate Holubovej, že pravdepodobne nevybrali najlepšiu alternatívu. Tá mu bez rozmýšľania odpovedala:

„Daj ich vymeniť. Keď sme už urobili toľko krokov k tomu, aby sme sa dostali až sem, nebudeme sa predsa roky pozerať na riešenie, ktoré mohlo byť lepšie,“ povedala.

Kefy vymenili a podpredseda Vladimír Štanceľ, ktorý väčšinu poznámok kolegov vždy odbíja vtipnou, viac či menej sarkastickou glosou povie:

„A odvtedy sa nám kravy začali pod kefami biť a vytláčať sa pod nimi. Trvalo to dva týždne, až keď neprišli na to, že tieto tam zostanú už na furt,“ povedal.

Štanceľ má technické myslenie a praktickú skúsenosť, ktorá roky posúva družstvo aj za relatívne nízkych nákladov. Spolu s Holubovou tvoria roky tandem. Pokiaľ on pri realizácii úloh uvažuje nad tým „ako“, na predsedníčku zostáva menej dôležitá otázka „za čo“. Družstvo Gader je pod ich vedením aktuálne ojedinelý zjav v pohľade na investície v živočíšnej výrobe. Celý objekt pre 270 dojníc postavili zo svojich úspor a úverových zdrojov.

Nová dojáreň

Prirodzeným pokračovaním modernizácie prvovýroby mlieka má byť investícia do novej dojárne. Pri aktuálnej situácii, keď cena mlieka výrazne poklesla a ceny rastlinných komodít akoby už desaťročia boli imúnne voči inflácií, veria, že uspejú so žiadosťou o európsku podporu. Na novú technológiu chcú získať maximálny príspevok vo výške šesťstotisíc eur. Európske zdroje minimálne zdvojnásobia vlastnými prostriedkami.

„Veríme, že do roka bude u nás stáť aj nová rybinová dojáreň 2×10,“ hovorí predsedníčka družstva.

Zmeny, ktorými dnes v Blatnici prechádzajú sú najzásadnejšie od deväťdesiatych rokov. Vtedy malo družstvo dojnice umiestnené ešte na šiestich hospodárskych dvoroch. Dokonca na jednom stredisku bolo v tom čase len 15 zvierat. Dojili do kanvy, len na jednom hospodárskom dvore to bolo do skleneného potrubia, čo bola technológia, ktorá sa na slovenských farmách dlho neudržala. Vystriedali ju centrálne dojárne, čo bol aj prípad PD Gader. Postupnej koncentrácii zvierat do Blatnice boli prispôsobené objekty a na prelome tisícročí tu postavili dojáreň, ktorú využívajú doteraz.

„Po výstavbe novej dojárne by sme mali stavebne aj technologicky chov dojníc na určitú dobu vyriešený,“ hovorí Zlata Holubová.

Vlastná mliekareň

Družstvo má od roku 2012 naviazanú na výrobu mlieka aj vlastnú mliekareň. Na trh dodávajú široký sortiment jogurtov či jogurtových mliek, zákvas, maslo či tvaroh. Ako jedny z mála, pravdepodobne poslední na Slovensku, plnia čerstvé mlieko do vrecúšok. To si všimli aj v jednej filmovej produkcii a keď potrebovali pre film z minulosti takýto „retro“ obal, vyšli im v ústrety. Filmári si dali vyrobiť podľa vlastnej grafiky obal a oni z neho vytvorili vrecká, v ktorých sa ešte pred desaťročiami najčastejšie na Slovensku predávalo mlieko.

Na prvých desať rokov prevádzky mliekarne nedá Zlata Holubová dopustiť. Dnes je situácia zložitejšia, čo vyplýva z tlaku, ktorý prináša legislatíva, systém kontrol či absolútna zmena na trhu práce. V čase nízkych cien mlieka narážajú aj na ďalší problém.

„Na pulte obchodov je cena jogurtu niekedy nižšia, ako je naša výrobná cena,“ hovorí Zlata Holubová.

A tak je využitie mliekarne nižšie, ako bolo v najlepších rokoch jej prevádzky. Spolu s nárastom úžitkovosti tak v posledných mesiacoch stále väčšiu časť produkcie mlieka realizujú cez odbytovú organizáciu k viacerým spracovateľom.

Aj mäsový dobytok

Popri dojniciach chovajú na pasienkoch v okolí Blatnice aj takmer šesťsto kusov mäsového plemena limousine. Zvieratá trávia väčšinu roka na pasienkoch Veľkej Fatry, pričom v septembri družstvo odpredáva dochované býčky. Aj oni tento rok cítili sucho a zvieratá nepriberali tak, ako keď je trávnej hmoty dostatok.

„Napriek suchu sme mali šťastie, že v rozhodujúcom čase padli zrážky a vďaka tomu sme dokázali vyrobiť dostatok objemových krmív v kvalite, ktorú požaduje živočíšna výroba,“ hovorí agronóm Ivan Bonda.

Aj úrodami ostatných plodín patria dlhodobo medzi najlepších v regióne. Repky pozberali v tomto roku 3,6 tony z hektára, čo je síce o pol tony menej ako vlani, no nič to nemení na fakte, že s jej úrodami sú spokojní.