Chov ošípaných to má v Chynoranoch mimoriadne nahnuté. Na produkcii bravčového mäsa v minulosti každoročne prerábali približne 150-tisíc eur. Za prvý polrok 2026 už podľa predsedu tamojšieho družstva Roberta Šmatláka strata dosahuje 300-tisíc eur. Družstevníci z Chynorian pritom ekonomike výroby pomáhajú už tým, že majú vlastný bitúnok, kde ročne odporazia približne polovicu dochovaných ošípaných.

„Finálne rozhodnutie stále neprišlo, no veľmi pravdepodobne znížime stavy ošípaných o jednu tretinu až o jednu polovicu,“ hovorí predseda družstva.

Situácia, do ktorej sa dostal chov ošípaných ich hnevá. Roky sú podnikom s výraznou produkciou mlieka a vždy mali za to, že do poľnohospodárskej výroby patria aj ošípané. Ročne ich odchovajú približne 9-tisíc kusov.

„V tomto roku sme dokonca začali spolupracovať so slovenským bitúnkom, lebo sme považovali za dôležité, aby zvieratá končili u nás a nie v Maďarsku. Situácia na trhu je ale absolútne nepochopiteľná. Vysvetlite mi, ako môžeme predávať ošípané za 0,9 eura za kilogram živej váhy, ak v tom istom čase sa pšenica obchodovala za 200 eur či kukurica za 250 eur za tonu,“ pýta sa predseda družstva.

Stratová výroba

Dnes uvažujú, že stavy ošípaných nastavia len pre potreby vlastného bitúnku, aj keď ten je značným spôsobom závislý od sezónneho odbytu. Záujem regionálnych mäsiarov o bravčové polovičky narastá najmä od októbra a naopak, cez letné mesiace je nižší.

Bitúnok istým spôsobom vie potiahnuť ekonomiku chovu ošípaných, no ich produktom je bravčová polovica. V jej cenotvorbe musia byť konkurencieschopní voči ostatným dodávateľom, ktorí musia reagovať na trhovú situáciu so živými ošípanými.

„Zamerali sme sa na šľachtiteľský chov landrasa, ktorý sme rozvíjali desaťročia. Aj preto dnes nezvažujeme uzavrieť celú výrobu, no k nejakému rozhodnutiu dospieť budeme musieť. Z hľadiska straty v chove ošípaných sme v takej situácii, že ak chceme udržať družstvo, musíme pristúpiť k opatreniam. V minulosti sme chovu ošípaných pomáhali aj výsledkami, ktoré priniesla výroba mlieka. No a aký to prinieslo výsledok?“ pýta sa Robert Šmatlák.

Na odpoveď nečaká a vyťahuje rukou popísaný papier s hospodárskymi výsledkami za chov ošípaných. Za ostatných 15 rokov má poznačený rozdiel medzi výnosmi a nákladmi. Pri štrnástich číslach je pred ciframi záporné znamienko. Niekedy v desiatkach tisíc eur, častejšie však straty vysoko presahujú 100 000 eur. Len v jedinom roku majú pri chove ošípaných poznačené číslo bez znamienka mínus.

„O toľko sme podnik ochudobnili za posledné roky? Na investíciách do technológií či ľudí? Stále sme čakali, že sa situácia zlepší! Dnes síce chováme ošípané, no nemáme novú maštaľ pre dojnice, lebo sme pravidelne vyvažovali straty z ich chovu,“ konštatuje predseda družstva.

Prvovýroba mlieka

Len na dvore v Chynoranoch je päť objektov, kde chovajú dojnice. V Krušovciach sú ďalšie. Spolu chovajú 880 dojníc. Napriek areálu, ktorý má ďaleko od vzhľadu moderných objektov sú vo výsledkoch špičkoví. Farma dojníc v Chynoranoch je z hľadiska priemernej úžitkovosti 20. najlepšou v republike. Priemerná úžitkovosť tu dosahuje 11 892 kilogramov mlieka na dojnicu. Nechávajú za sebou aj podniky, ktoré v posledných rokoch investovali milióny eur do nových objektov.

„Posledné tri roky robíme genomiku. Pri výbere býkov sa zameriavame u potomstva na vemeno, nohy, úžitkovosť a zložky,“ hovorí Peter Chuťka, hlavný zootechnik družstva.

Budovaním stáda dojníc sa už pripravujú na budúcnosť, ktorá môže byť v Chynoranoch aj robotická. Technológiu, ktorou sa vyberú, zatiaľ nemajú jasne rozmyslenú. Predseda so zootechnikmi navštevujú farmy, kde už investovali a zbierajú informácie.

„Ak nezačneme niečo robiť, začneme sa postupne ekonomicky prepadať vo výrobe mlieka. Momentálne sme na vrchole, čo sa v našich podmienkach dá dosiahnuť. Samozrejme, niečo môže ešte priniesť genetika,“ uvažuje predseda družstva.

V tomto roku, tak ako ostatní chovatelia hovädzieho dobytka, majú problémy s produkciou krmovín či kukurice. Na druhej strane pri raži na zeleno a trávach zberaných hneď v jarných mesiacoch dosiahli dobré výsledky. Aj pri ostatných krmovinách vyrábajú výrazne viac, ako potrebuje živočíšna výroba. Dôvodom je, že už roky prevádzkujú bioplynovú stanicu.

Energetika

„Keď je pre dojnice zabezpečený dostatok krmovín, vieme, že zvyšok môže smerovať do bioplynky,“ hovorí R. Šmatlák.

V bioplynke končí napríklad cirok, ktorý pestujú po raži na zeleno. A keďže tohtoročné najväčšie suchá začali na jar, aj teplomilný a suchšie odolný cirok mal problém ich zvládnuť.

„Bežne ho pozberáme 40 ton z hektára a teraz to bolo 14 ton z hektára,“ hovorí Robert Šmatlák.

Energetiku v Chynoranoch v poslednom období posilnili aj fotovoltikou. Vlani postavili dve elektrárne a dnes disponujú súhrnným inštalovaným výkonom 219 kW. Snažia sa znižovať náklady farmy. Ide o súčasť snahy udržať ekonomiku družstva v čase, keď sa rozhoduje, ktoré časti výroby má zmysel ďalej rozvíjať.