Dojnice spokojne odpočívajú na pastve patriacej farme Coma a Millie McIntyreovcov v írskom Daingeane. Občas sa niektorá zdvihne a chodníkom vyznačeným ohradníkom pomaly kráča do haly na dojenie. Prejde pritom niekoľko sto metrov. V akejsi čakárni na dojenie sa zhromaždilo viac ako desať kráv a postupne vstupujú do automatu, ktorý im umyje vemeno a jednotlivo nasadí nástavce na dojenie.

“Kravy to majú rady. Dostávajú tam špeciálne krmivo a prídu sa nechať podojiť samé od seba trikrát denne,” opisuje Millie McIntyre.

Pastva pre dojnice

Chovať mliečny dobytok pastevným spôsobom je na Slovensku skôr výnimkou, no v Írsku iný spôsob ani nepoznajú. Takmer celoročne zelená a vďaka optimálnym zrážkam nesmierne bohatá pastva je základom miestnej poľnohospodárskej ekonomiky.

Viac ako 92 percent poľnohospodárskej pôdy tvoria pastviny a z chovu dobytka pochádzajú dve tretiny príjmov z exportu poľnohospodárskych produktov, ktorý podľa výskumného inštitútu Teagasc predstavoval minulý rok 19 miliárd eur. Najsilnejší je práve sektor mliečnych výrobkov, ktorých Írsko vlani vyviezlo v hodnote 7,3 miliardy eur.

Viac analýz, lepšie rozhodnutia

Odkedy pred siedmimi rokmi McIntyrovci kúpili robot na dojenie, náklady na energiu im o niečo vzrástli, ale kvalita mlieka sa zlepšila. Na sledovanie zdravia kráv a kvality mlieka využívajú umelú inteligenciu zabudovanú v robotoch.

„Nemyslím, že by sme mali teraz viacej času, len ho venujeme iným činnostiam. Stroje potrebujú údržbu a zároveň venujeme viac času práci s počítačom, sledujeme a analyzujeme dojivosť, zloženie mlieka a ďalšie, najmä ekologické parametre,“ opisuje Millie.

Predpovede, ako bude rásť tráva

Kravy majú na pastve 290 dní v roku, čo je asi o 20 dní viac ako írsky priemer, a teliatka sa rodia v období od februára do apríla. Hospodária celkom na 92 hektároch a pasienky majú rozdelené do troch celkov. Com pravidelne meria trávu, aby vedel, aký úsek pastvy treba vybrať. Údaje môže konzultovať s nástrojom výskumného inštitútu Teagasc, ktorý dokáže podľa nich v kombinácii s meteorologickými údajmi predpovedať, ako bude tráva rásť. Dobytok sa trikrát denne presunie na iné miesto, jeden úsek spása asi osem hodín.

„Tráva má prirodzené zloženie, len sme do nej prisiali niečo ďateliny, to je však tiež prirodzená súčasť trávneho porastu,“ hovorí Com.

Ďatelina môže v trávnom poraste nahradiť časť minerálneho dusíka a znížiť množstvo potrebných hnojív. McIntyrovci ich dávky ďalej optimalizujú aj vďaka tomu, že pravidelne posielajú vzorky pôdy na analýzu. V Teagasc skúmajú aj vplyv prísevov ďateliny a ďalších rastlín na parazitárnu záťaž hovädzieho dobytka.

Vo výmere trávnych porastov aj dĺžke ich vegetačnej doby je Írsko prakticky neprekonateľné. Íri však túto danosť nielen využívajú, ale ďalej ju zveľaďujú. Výskumy sú zamerané na to, ako zvýšiť výnosy pastvy, ako predĺžiť obdobie pasenia, keďže spásanie je päťkrát lacnejšia alternatíva ako konvenčné spôsoby chovu. Skúmajú viacdruhové pastviny vhodné špeciálne pre mliečny dobytok.

V Írsku sa pôda nepredáva

Obaja manželia pochádzajú z farmárskej rodiny. V Írsku majú rodinné farmy dlhú tradíciu, u niektorých siaha až 400 rokov do minulosti. Pôda, teda väčšinou pasienky, prechádza z generácie na generáciu a zriedka sa predáva.

„V Írsku do roka len asi 0,3 percenta poľnohospodárskej pôdy zmení majiteľa. Pôda je veľmi drahá, stojí aj vyše 30-tisíc eur za hektár. Systém založený na dedičstve je dôležitou súčasťou našej vidieckej kultúry,“ vysvetľuje výskumník z inštitútu Teagasc.

Obaja manželia začali farmárčiť približne v rovnakom čase, každý na svojej farme. Comova rodina vlastní mliečnu farmu v Daingeane od roku 1936 a Com na nej už v roku 1996 pracoval ako 19-ročný. Millie mala 21 rokov, keď v roku 1997 zdedila farmu v grófstve Kildare a aj predtým na nej vypomáhala svojej mame.

Ešte aj po tom, ako sa zosobášili v roku 2001, pracovali každý na svojej farme v inom grófstve. Potom sa im ponúkla jedinečná príležitosť: Comov strýc predával farmu v susedstve a Millie predala tú svoju. Majetky oboch rodín sa spojili a farma, ktorú kedysi Comov starý otec rozdelil medzi dvoch synov, bola opäť jedna. Počet dojníc sa im vtedy zdvojnásobil na sto, dnes ich majú 105.

Najziskovejšie sú mliečne farmy

Stáda dobytka sú v Írsku len zriedka čistokrvné. V Daingeane sa nachádza holštajnsko-frízsky dobytok, Jersey, strakatý dobytok i krížence nórskeho červeného s plemenom Montbéliard. Ich priemerná ročná dojivosť je 6 500 litrov na dojnicu, čo je menej ako pri chove s ustajnením. Napríklad holstein má na Slovensku dojivosť aj vyše 10-tisíc litrov za rok. No vďaka bohatej pastve sa to Írom vypláca.

Zlepšením konverzie tráv sa zaoberá výskum trávnych porastov, ale Teagasc sa tomu venuje aj v rámci svojho šľachtiteľského programu.

„Kedysi boli u nás bežnejšie plemená s vysokou dojivosťou, ale nevyhovovali nášmu pasienkovému systému. Tvrdo sme pracovali na tom, aby sme ich nahradili dobytkom, ktorý má síce nižšiu dojivosť, ale je vhodnejší pre náš pastevný chov a zároveň aj z hľadiska vysokého obsahu tukov a bielkovín v mlieku, ktoré dokážeme postupne zvyšovať,“ vysvetľuje výskumník z Teagascu.

Kým v rokoch 2007 až 2009 malo mlieko írskych farmárov v priemere 3,81 percenta tuku a 3,33 percenta bielkovín, teraz tieto parametre dosahujú 4,32 percenta a 3,59 percenta.

„Okrem rastúcej úžitkovosti môžeme vidieť aj výrazný nárast mliečnych zložiek. Ak chce mať farmár viac tuku alebo bielkovín v mlieku, môže si jednoducho vybrať býkov na insemináciu, ktorí mu to poskytnú,“ vysvetľuje výskumník.

Z národného prieskumu medzi farmármi v Írsku vyplynulo, že mliečne farmy majú najvyššie výnosy v porovnaní s farmami v iných oblastiach. Kľúčom k ziskom je práve to, ako dlho dokážu dobytok kŕmiť pastvou.

„To, ako dokáže írsky farmár využiť kapacitu pastviny, je hlavným faktorom jeho zisku. Tento vzťah je nezávislý od ceny mlieka. Keď ceny mlieka rastú, farmári sú, samozrejme, v pokušení kŕmiť kravy viac, aby produkovali viac mlieka, ale to nie je primárny faktor ziskovosti,“ hovorí odborník z Teagasc.

Stále ziskoví

Dojníc má Írsko 1,6 milióna a vlani vyprodukovali 8,8 miliardy litrov mlieka. Tento rok budú ich zisky o niečo menšie a menší bude aj írsky profit z exportu mliečnych výrobkov. Ceny mlieka sú nízke. Aj v Írsku zároveň stúpajú náklady na energie. Na Slovensku prvovýrobcovia mlieka doplácajú niekoľko centov na každý liter vyprodukovaného mlieka a odvetvie chovu dojníc sa ocitá v ťažkej kríze. McIntyrovci to pociťujú tiež, ale pod výrobné náklady sa nedostali.

„Keď sme začínali, nemali sme žiadne peniaze, preto sme sa naučili sledovať výdavky. Keď je situácia taká ako teraz, nemíňame zbytočne, odložili sme plánované investície do umelej inteligencie,“ hovorí Millie.

Najviac mäsa je od mliečneho dobytka

McIntyrovci predávajú celú produkciu mlieka, čo predstavuje 670-tisíc litrov do roka, do mliekarne Lakeland Dairies, druhej najväčšej v krajine, ktorá má 3 200 dodávateľov.

„Kedysi bolo v oblasti 130 mliekarní, no veľké spoločnosti ich postupne skúpili,“ opisuje Millie.

Pri inseminácii využívajú aj spermie s vopred určeným pohlavím plodu. Írsko patrí ku krajinám, kde je tento postup najviac rozšírený. Určitý počet kráv potrebujú na obnovu stáda, no ich pastva uživí aj býčkov, ktorých väčšinou predajú farmárom v okolí, ktorí ich ďalej odchovajú na mäso. Pre nich je to iba vedľajšia činnosť a nie vždy sa vypláca.

„Pred pár rokmi bolo obdobie, keď bola cena za teľa dve eurá a aj tak ich nikto nechcel. Všetci chceli iba mäsové plemená,“ hovorí Millie.

V lepších časoch dostanú za teľa 200 eur a je to akýsi bonus navyše, keďže na ne nemajú žiadne náklady.

Keď v roku 2015 EÚ zrušila kvóty na mlieko, Íri začali zvyšovať jeho produkciu a počet dojníc začal rásť na úkor dojčiacich kráv, mäsové plemená začali nahrádzať mliečne.

Podľa Teagasc sa v rokoch 2015 až 2024 počet dojníc v Írsku zvýšil o 328 000 kusov. Zvýšil sa aj podiel mäsa na trhu, ktoré pochádza z mliečnych stád. Kým pred desiatimi rokmi 60 percent hovädzieho pochádzalo zo stád mäsového dobytka a 40 percent od mliečnych stád, po roku 2015 sa tento pomer obrátil a teraz z mliečnych fariem pochádza 60 percent hovädzieho mäsa v Írsku.

Udržateľnosť a poradcovia

V čase našej návštevy sa na farme práve nachádzali dvaja zamestnanci mliekarne Lakeland – Sean a Ken, ktorí pôsobia ako nezávislí poradcovia. Ken má na starosti kvalitu mlieka, Sean kvalitu vody na farmách, obaja majú na starosti okolo 450 fariem v 17 grófstvach. Mliekareň požaduje splnenie istých kritérií čo do kvality mlieka, testuje sa obsah somatických buniek, baktérií, termorezistentných mikroorganizmov. Hodnoty tuku a bielkovín musia byť v určitom intervale a antibiotiká sú úplne zakázané.

„Kravy nemajú radi Kena, lebo keď k nim ide, tak vedia, že niekde je problém,“ hovorí Millie.

Od roku 2000 sa zapájajú do viacerých ekologických schém. Sledujú aj svoju uhlíkovú stopu, vyrábajú vlastnú elektrinu prostredníctvom solárnych panelov či chránia vodné zdroje. Mliekareň má vlastný program udržateľnosti a McIntyrovci získali cenu za udržateľnú produkciu mlieka a environmentálnu a ekonomickú udržateľnosť farmy.

Nemajú veľké plány, skôr malé, postupné zmeny. Na farme im pomáhajú aj ich štyri deti vo veku 18 až 24 rokov.

„Aj to od nich očakávame. Ale chceme, aby študovali a cestovali, pretože keď sa neskôr naplno zapoja do práce na farme, nebudú mať na to čas. My sme začínali veľmi mladí a nemali sme také možnosti,“ hovorí Millie.

Manželia by raz radi predali farmu svojim deťom, ale zároveň si uvedomujú, že musia mať pre tento druh života a práce zvláštne nadšenie, inak by nemohli obstáť.