Žatevné výsledky v Leviciach nie sú žiadnou katastrofou. Napriek tomu si organizátori tamojších dožiniek povedali, že nie je čo oslavovať a tradičný nápis umiestnený nad pódiom nahradili. Namiesto minuloročného – „Levické dožinkové slávnosti“ vítal účastníkov banner s nápisom „Levické dožinky“. Vraj je nálada iná a preto ani na pódiu nebol tanec, spev či veselica. Skôr sa malo podľa organizátorov z Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Levice hovoriť o riešeniach problémov, no tie akosi nezaznievali. Za ministerstvo pôdohospodárstva sa podujatia nikto nezúčastnil. Agrorezort z hľadiska účasti zastupoval Marek Čepko, generálny riaditeľ Pôdohospodárskej platobnej agentúry.

Žatva

Samotná žatva pritom dôvodom na mimoriadny pesimizmus nie je. Priemerná úroda pšenice ozimnej medzi členmi Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Levice dosiahla 6,05 tony z hektára, čo je o 0,3 tony menej ako vlani.

Pri jačmeni ozimnom dokonca dosiahli tamojší poľnohospodári 6,97 tony z hektára, najviac za posledné roky. Horšie to bolo s jarným jačmeňom, kde bol medziročný prepad úrody až 1,2 tony z hektára a priemerka dosiahla 4,5 tony. Zaujímavosťou je, že najvyššie úrody ozimného a jarného jačmeňa dosiahli v PD „Pohronie“ v Želiezovciach a to na úrovni 7,86, respektíve 5,06 tony z hektára. Meteorológovia pritom v tejto obci v jarných mesiacoch apríl a máj zaznamenali len 5 mm zrážok. Pre porovnanie, pred rokom to v rovnakých mesiacoch a obci bolo 85 mm zrážok.

Repka v okrese Levice dosiahla priemernú úrodu 3,5 tony z hektára, čo bolo o vyše pol tony menej ako rok predtým. Pri aktuálnej cenovej úrovni sa poľnohospodári dokážu priblížiť k 2-tisícovým tržbám z hektára.

Výnimočné výsledky dosiahol hrach na zrno ozimný, keď sa jeho úrody dostali nad 4 tony z hektára, čo je v rámci ostatných rokov rekordný výsledok.

Sucho

Nervozitu v tomto období prináša najmä stav a v niektorých prípadoch aj výsledky jarín. Poľnohospodár Zoltán Černák pestuje kukuricu vo svojich podnikoch v regióne Nových Zámkov na výmere 2 750 hektárov a k dnešnému dňu má pomlátených 700 hektárov. Priemerka, ktorú zatiaľ dosiahol je mizerných 2,1 tony z hektára. Podobné úrody v rámci Slovenska predpokladá aj Robert Kovács zo spoločnosti Kovacs Agro.

„Kukuricu očakávame na úrovni 1,5 až 4 tony z hektára, sóju asi 0,5 až 1,5 tony z hektára a cukrovú repu od 35 do 45 ton z hektára,“ uviedol vo svojom odhade Kovács.

Černák aj Kovács predpokladajú, že celkový účet slovenského poľnohospodárstva za sucho sa bude pohybovať niekde v mantineloch 250 až 500 miliónov eur.

Presuny

Ministerstvo pôdohospodárstva a vláda na túto mimoriadnu situáciu v posledných mesiacoch reagovali vyčlenením dodatočných zdrojov. Ak minister Richard Takáč v auguste oznámil, že chovatelia hospodárskych zvierat majú získať 5 miliónov eur ako dodatočnú podporu k Zelenej nafte, účastníci dožiniek sa na podujatí dozvedeli, že podpora bude distribuovaná inak.

Podpora k Zelenej nafte bude podľa prísľubu Mareka Čepka, generálneho riaditeľa Pôdohospodárskej platobnej agentúry vyhlásená v nasledujúcom týždni, čo je rozdiel oproti minulým rokom, keď bola ohlasovaná už v auguste.

„Zelená nafta bude stropovaná na 100 000 eur pre jeden subjekt, čo zasiahne veľkých chovateľov najmä ošípaných a hydinárov. Je to rozhodnutie pána ministra,“ uviedol počas svojho referátu Marek Čepko.

Slovensko, ktoré má obrovské problémy s produkciou ošípaných tak prvý raz od zavedenia Zelenej nafty odstrihlo veľkých chovateľov od jedinej relevantnej podpory, ktorú môžu na svoj chov získať. Ak vlani bolo cez Zelenú naftu vyplatených 33,2 milióna eur, tak po stropovaní národných platieb, ktoré tak radi na európskej úrovni kritizujeme, bude stačiť okresaný rozpočet domáceho opatrenia. Sľúbených 5 miliónov eur možno presunúť inam.

Podľa Čepka sa pripočítajú k zdrojom, ktoré v septembri vyčlenila vláda na sucho. Pôvodné zdroje vo výške 30 miliónov eur sa tak navýšia na 35 miliónov eur. Presúvanie peňazí z ľavého vrecka do peňaženky či pravého vrecka pritom nie je nič, čo by rezortu pomáhalo alebo ho stabilizovalo. Skôr ukazuje, ako nedokonalo bolo navrhnuté rozdelenie zdrojov, keď už pár týždňov po predstavení podpory zodpovední zisťujú, že vlastne to, čo ohlásili, bude realizované inak.

Samozrejme, aj tu sa hrá o to, ako budú prostriedky medzi jednotlivých hráčov rozdelené. Poľnohospodári postupovú matematiku k štátnym zdrojom zatiaľ nepoznajú (teda minimálne väčšina).

„Je možno viac ako inokedy dôležité, aby naša Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora ukázala svoju opodstatnenosť a hájila záujmy aktívnych poľnohospodárov, aby sa zamedzili formy diskriminácie a prehnaného lobizmu iných členov,“ uviedol, nie len k podporám, vo svojom príhovore Milan Halmeš.

Predseda hostiteľského podniku PD Žemberovce, ktorý je zároveň aj predsedom RPPK Levice, vyzval na rýchlejšie riešenia a reakcie.

„Zatiaľ sľubované pomoci dostávajú silnú infláciu v podobe cien vstupov,“ povedal Halmeš.

Potravinárstvo

Problém teda nie je len v jednej zlej úrode alebo v jednom suchom roku. Levickí poľnohospodári upozorňujú aj na stav domáceho potravinárstva.

V tomto roku oznámili ukončenie výroby cukrovar v Trenčianskej Teplej, najväčší domáci výrobca vína Hubert Sereď či cukrovinkáreň Figaro v Trnave. Uzatváranie fabrík nepomôže domácemu potravinárskemu sektoru a jeho zahraničnému obchodu.

„Nájsť bonitného spracovateľa mäsa je ťažká úloha, takmer nesplniteľná. Taký ideálny príklad tohto nekomfortu sú spracovatelia mlieka. Majú 3. najnižšiu cenu surového kravského mlieka v EÚ a nedokážu sa povziechať, aby boli aspoň nad vodou,“ uviedol Milan Halmeš.

Podľa predbežných údajov sa saldo zahraničného obchodu s agrokomoditami dostane na konci roka k trom miliardám eur. Keď nastúpil v roku 2023 minister Takáč do funkcie, bolo 2,23 miliardy eur. Za týmto číslom nie je len dovoz tovaru. Je za ním predovšetkým dovoz práce, ktorú v zahraničí vykonal niekto iný a z ktorej odvody či dane získal iný štát. Je za ním aj krajina, o ktorú sa v zahraničí niekto stará, ktorú obhospodaruje a udržiava, a napokon aj technika a technológie, do ktorých mohli investovať zahraniční farmári. A to všetko vďaka tomu, že slovenskí spotrebitelia na konci roka zaplatia za potraviny zo zahraničia o 3 miliardy eur viac, ako z tejto hodnoty získajú domáci poľnohospodári a spracovatelia.

Reforma

Levická agrokomora mala zámer pracovne rokovať a hľadať riešenia situácie, ktorá tu nenastala z večera do rána. Výsledok však bol, že viac ako stovke účastníkov v sále rozprávame o tom, ako presúvame 5 miliónov eur naprieč opatreniami a pritom poľnohospodárom ani len neoznámime to, ako budú peniaze na sucho rozdelené.

Hovorí sa pritom málo o riadnej a štrukturálnej reforme rezortu, ktorá by ho postupne posúvala k vyššej produktivite a konkurencieschopnosti. Ešte menej diskutujeme o systémovom nastavení daňového a odvodového zaťaženia, sociálneho systému, prepojení podpôr na udržanie pridanej hodnoty na Slovensku, investičných stimuloch či garančných mechanizmoch, vďaka ktorým by bol rezort schopný systematicky investovať a modernizovať svoju produkčnú základňu.

„Teraz sme mali predstavenstvo a štátnemu tajomníkovi Vnukovi som povedal, že tento tím SPPK robí za ministerstvo celú tú prípravu nového programovacieho obdobia. Celý ten proces pripravuje, lebo tam sú niektoré sekcie úplne v kríze. Povedal, že mám pravdu. Ale to nie je v poriadku. Tento problém je vypuklý a keď sa na to nepripravíme, tam je to stopovanie na 100 tisíc a ďalšie, ďalšie zvrátenosti, ktoré potom neprežijeme,“ uviedol počas svojho príspevku Kovács.

Poďakovanie

Žatevné výsledky teda samy osebe dôvodom na vyhodenie slova „slávnosti“ z názvu podujatia nie sú. Dožinky však pôsobili ako katalyzátor diskusie o problémoch, ktoré v Leviciach pomenovali.

Akoby bol rezort bez vízie a jediným úspechom zodpovedných bolo, že keď sa na stole objaví torta, dokážu ju naporcovať. Aj to okolo nej najskôr mesiace tancujú, trikrát ohlásia, že torta dorazila, a stravníkov ubezpečia, že bude výborná. Keď už napokon dôjde k jej rozdeleniu, radosť z nej je iná. Lebo keď sa na výsledok čaká príliš dlho, ani dobrá torta už nechutí tak, ako mohla chutiť na začiatku.

„Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora má byť tá inštitúcia, ktorá bude hlasnou trúbou slovenských poľnohospodárov. Má byť inštitúcia, ktorá bude kritická, keď bude treba byť kritický a má byť inštitúciou, ktorá bude chváliť, keď bude treba pochváliť za niečo,“ uviedol vo svojom referáte Emil Macho, podpredseda SPPK.

Po pätnástich rokoch vo funkcii ústredného riaditeľa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory odchádza Jozef Artim. Levičania si na neho počas svojho dňa spomenuli a odovzdali mu ocenenie za jeho prínos v samosprávnej práci aj pre ich región.

„Bol človekom na ktorého sme sa mohli kedykoľvek obrátiť a vždy bol nastavený ústretovo,“ uviedol Milan Halmeš.