Články na tému potraviny
Chýbajúci komplexný dohľad nad bezpečnosťou potravín, roztrieštené kompetencie, dozor viacerých orgánov spadajúcich pod rôzne rezorty aj neprepojenosť informačných systémov a samotných dozorných orgánov. Aj to boli riziká, ktoré Najvyšší kontrolný úrad vyčítal agrorezortu po poslednej kontrole, zameranej na bezpečnosť potravín. Tá sa uskutočnila ešte v rokoch 2019 až 2022, pričom národní kontrolóri výstupy zadefinovali v roku 2023.
Podiel vystavenia slovenských potravín na pultoch obchodov v roku 2026 dosiahol hodnotu 40,4 %. Oproti roku 2025 sa nezmenil. Viaceré siete však zvýšili a viaceré znížili podiel slovenských výrobkov. Najväčšie zastúpenie slovenských výrobkov je dlhodobo v COOP Jednota. Reťazce Tesco, Kaufland, Billa dosahujú hodnoty približne na úrovni celoslovenského priemeru. Najvýraznejší medziročný pokles zaznamenal reťazec Biedronka. Najnižší podiel slovenských potravín má dlhodobo reťazec Lidl. Vyplýva to z prieskumu Potravinárskej komory Slovenska (PKS), ktorý realizovala v roku 2026 prostredníctvom agentúry Go4insight.
Po výzve na investície do rozšírenia kapacít v spracovateľských podnikoch v objeme 35 miliónov eur by mali čoskoro vyjsť aj ďalšia výzva pre potravinárov. Tá má umožniť realizáciu finančne nákladnejších projektov. Aktuálne vypísaná výzva je totiž ohraničená sumou 100 tisíc eur na projekt. Plány potvrdil minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.
Domáci potravinársky priemysel sa dostáva do čoraz zložitejšej situácie. Bez rýchlych a adresných opatrení zo strany štátu bude Slovensko ďalej strácať vlastnú výrobnú kapacitu, pracovné miesta aj schopnosť zásobovať trh potravinami vyrobenými na Slovensku. Všetko v období, keď EÚ čelí globálnym, klimatickým a energetickým hrozbám vrátane najnovšieho zvyšovania cien ropy v dôsledku vojnového konfliktu na Blízkom východe. Upozornila na to Únia potravinárov Slovenska (ÚPS) po skončení svojho utorkového valného zhromaždenia. TASR o tom informovala Jana Holéciová, hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.
Problém slovenskej sebestačnosti v produkcii potravín je pomerne obľúbenou témou. Našu sebestačnosť sa dlhodobo nedarí zvýšiť aj napriek opakujúcej sa rétorike. S tým súvisí aj stagnujúca situácia na pultoch slovenských obchodov.
Potravinári žiadajú, aby pozemkové úpravy neboli financované zo Strategického plánu. Uviedol to na štvrtkovom valnom zhromaždení Potravinárskej komory Slovenska jej prezident Daniel Poturnay. Šéf najväčšej samosprávnej organizácie potravinárov upozornil na nedostatočnú podporu spracovateľského priemyslu v minulosti a následne narastajúci investičný dlh rezortu. Zmenu by mohlo priniesť lepšie prerozdelenie prostriedkov v programovom období 2023 – 2027.
Európa sa do tridsiatich rokov chce stať prvým klimaticky neutrálnym kontinentom. S tým súvisia aj zmeny, ktoré skôr či neskôr pre dosiahnutie tohto cieľa bude musieť podstúpiť aj agropotravinársky sektor. Prvým krokom k uhlíkovej neutralite je Európsky ekologický dohovor.
Podiel slovenských potravín vyložených na pultoch obchodov oproti vlaňajšku mierne narástol. Podľa prieskumu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory dosiahol 40,74 percentuálneho bodu, čo je o 0,6 percentuálneho bodu viac, ako vlani.
Dôvodom zvýšenia cien potravín v januári tohto roka bola predovšetkým sezónnosť, nie zavedenie osobitného odvodu pre obchodné reťazce. Pre TASR to uviedol hovorca Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR Vladimír Machalík. Reagoval tak na avizovaný návrh nezaradených poslancov Jozefa Mihála a Martina Poliačika na zrušenie tohto odvodu.
Najnovšie komentáre
Aktuálna predpoveď počasia
Komerčné informácie
Denný sprievodca domácim a svetovým pôdohospodárstvom. Spravodajstvo od našich redaktorov a tlačových agentúr. Automaticky aktualizované cenové informácie.
Partneri
Najkomentovanejšie za 7 dní