Kým sa na stole objaví prvý jarný šalát či zväzok reďkovky, poľnohospodári majú za sebou mesiace práce. Práve rýchlosť zberu a cesta, akou sa dostane na pulty, rozhoduje o kvalite jarnej zeleniny. Prečo sa oplatí vyberať si tú slovenskú a prečo jej pestovatelia potrebujú podporu stabilného partnera?
Poľnohospodári budú musieť zmeniť spôsob svojho fungovania. Tí, ktorí boli zvyknutí pestovať tri až štyri plodiny na 1500 hektároch, budú musieť prehodnotiť svoj prístup a viac sa zamerať na špeciálnu rastlinnú výrobu. Uviedol to minister pôdohospodárstva Richard Takáč v pondelok počas tlačovej konferencie na podujatí Budúcnosť špeciálnej rastlinnej výroby.
Agrorezort podporí špeciálnu rastlinnú výrobu sumou 16 miliónov eur. Podpora na jedného žiadateľa je maximálne 250.000 eur, žiadať o ňu možno od 15. decembra. Informoval o tom po stredajšom rokovaní vlády minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Samuel Vlčan za účasti predstaviteľov pestovateľských zväzov.
Slovenských zeleninárov od kolapsu z dôvodu enormného nárastu cien elektrickej energie zachránila neúroda v Európe. Ak by sucho nezasiahlo celý kontinent a produkcia zeleniny by bola nadpriemerná, ceny by padli a ohrozili aj etablovaných pestovateľov. Hovorí Juraj Mačaj z najväčšej slovenskej pestovateľskej skupiny zameranej na produkciu zeleniny.
Zeleninári, ktorí pestujú plodiny pod fóliou alebo sklom, nie sú spokojní s nastavením aktuálnej výzvy na podporu investícií do poľnohospodárskych podnikov. Ak nepoberajú Jednotnú platbu na plochu (SAPS), je im prakticky znemožnené aby boli úspešní s podanou žiadosťou. Z hľadiska výmery poľnohospodárskej pôdy dosahuje plocha skleníkov a fóliovníkov na Slovensku len približne 90 hektárov. No z hľadiska množstva produkcie, zamestnanosti či tvorby pridanej hodnoty, sú pestovatelia zeleniny pod krytými plochami rozhodujúcimi oázami našej potravinovej sebestačnosti.
Aj napriek obľúbenej rétorike sa podiel slovenskej zeleniny a zemiakov v praxi výrazne zvyšovať nedarí, navyše, pri zelenine chýba aj register, ktorý by ukázal aktuálny stav, od ktorého by sa dalo odraziť do budúcnosti. Rok 2021 zhodnotil predseda Zemiakarského a zeleninárskeho zväzu SR Jozef Šumichrast.
Mnohí poľnohospodári pochopili, že keď si nepomôžu sami, nikto im nepomôže a tak robia všetko preto, aby prežili. Aj príbeh Švábovskej kapusty má podobný scenár. Bratia Miro, Igor a Peter Čakyovci zo Šváboviec (okres Poprad) naskočili do vlaku, ktorý rozbehol ich otec. Pridali vlastný um a už pekných pár rokov sú najväčším producentom kapusty pod Tatrami.
Ešte pred piatimi rokmi sa na Slovensku pestovala mrkva a karotka na ploche približne 200 hektárov pôdy. Na pultoch obchodných reťazcov bola bežná najmä produkcia z Českej republiky. Vlani už pestovateľské výmery mrkvy u nás dosiahli takmer 500 hektárov. Juraj Mačaj, najväčší tuzemský zeleninár hovorí, že priestor na rast produkcie tu stále je.
Najkomentovanejšie za 7 dní