Ministerstvo dnes ústami najvyššie postavených zástupcov agrorezortu informovalo o vyhlásení dvoch výziev – spracovateľskej, ktorá svojou výškou už v minulosti vzbudila u potravinárov skôr úškrn, a výzvy pre mladých poľnohospodárov, ktorí vo vtedy zverejnenom návrhu pripomienkovali bodovacie kritériá. Do akej miery sa tieto pripomienky pretavili do samotných výziev, zatiaľ bežní žiadatelia netušia.
Do pomyselného finále sa dostávajú vyhlásenia výziev na podporu spracovateľov a mladých poľnohospodárov. Pri intervencii určenej na rozšírenie kapacít spracovateľských prevádzok bola verejná konzultácia uzavretá v pondelok 1. decembra, zatiaľ čo pri intervencii získanie a udržanie mladých poľnohospodárov je možné dokument pripomienkovať do 9. decembra. Spoločné pre obe výzvy je, že tí, ktorým mali projektové prostriedky pomôcť, nie sú s ich nastavením spokojní. Upozorňujú najmä na bodovacie kritériá a celkovú výšku alokácií.
Päťročné programové obdobie Európskej únie sa v lete prelomilo do svojej druhej polovice. Napriek tomu si slovenskí poľnohospodári zatiaľ nesiahli na európske fondy vyčlenené na investície v rokoch 2023 – 2027 a dokonca ani len nevideli pripravené výzvy či návrhy finančných nástrojov, ktoré im umožnia eurofondy čerpať. Marek Čepko, generálny riaditeľ Pôdohospodárskej platobnej agentúry, to zatiaľ nepovažuje za meškanie a poľnohospodárom do budúcnosti sľubuje investičné podpory, finančné nástroje či projektového manažéra, ktorý im pomôže pri eurofondových žiadostiach.
Už nie prijímanie nových reforiem, ale efektívna realizácia tých, čo v uplynulých mesiacoch schválila Európska komisia, bolo v pondelok (23.9.2024) témou zasadania ministrov poľnohospodárstva a rybolovu EÚ. Zvlášť v súvislosti so strategickými plánmi spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorých druhý rok realizácie zhodnotil zástupca Maďarska, predsedníckej krajiny v Únii.
Boj s energetickou krízou, prispôsobenie sa novým pravidlám spoločnej poľnohospodárskej politiky aj nástrahy počasia. Aj to sú výzvy, ktoré podľa najväčšej agropotravinárskej organizácie – Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, prináša rok 2023, v ktorom možno očakávať dozvuky problémov z predchádzajúceho roka. Podrobnosti priblížil v rozhovore Emil Macho, predseda SPPK.
Po vyše ročnej intenzívnej príprave a rokovaniach s domácim agrosektorom a zástupcami Európskej únie dnes Európska komisia schválila finálnu podobu slovenského Strategického plánu Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SP SPP) na nasledujúce eurofondové obdobie. Pre našich pôdohospodárov, rozvoj vidieka i štátnu správu sa Strategický plán stane kľúčovým ,,manuálom" na najbližšie roky.
Novela zákona o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka je podmienkou realizácie Strategického plánu Spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP) na roky 2023 až 2027 v Slovenskej republike. Právnu normu v stredu schválili poslanci Národnej rady (NR) SR. Rokovali o nej v skrátenom legislatívnom konaní.
Novela zákona o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka je podmienkou realizácie Strategického plánu Spoločnej poľnohospodárskej politiky na roky 2023 až 2027 v Slovenskej republike. Právnu normu v utorok posunuli poslanci Národnej rady (NR) SR do druhého čítania. Rokujú o nej v skrátenom legislatívnom konaní.
Základný dokument nášho poľnohospodárstva – Strategický plán na roky 2023 – 2027 zhodnotila Európska komisia. Ministerstvu pôdohospodárstva bolo zaslaných 315 pripomienok, z toho je 27 vnímaných ako „kľúčové prvky“. Zo strany Európskej komisie a z časti aj rezortného ministerstva je komunikácia k strategickému plánu zahalená rúškom tajomstva. Vzhľadom na spoločný prístup v ostatných štátoch nie je úplne zrejmé prečo.

Najkomentovanejšie za 7 dní