Strategický plán, ktorý určuje podobu slovenského poľnohospodárstva na najbližších päť rokov, sa dostáva do ešte výraznejšieho sklzu, ako sa pred niekoľkými týždňami predpokladalo. Dnešné zasadnutie vlády skončilo a rokovanie k strategickému plánu stále nie je uzavreté. Ani druhý dokument z dielne ministerstva pôdohospodárstva v podobe novely zákona 330 z roku 1991 o pozemkových úpravách nebol schválený. Oba body programu môžu potvrdzovať informácie, ktoré sa už niekoľko týždňov objavujú v súvislosti s ďalším pôsobením Samuela Vlčana vo funkcii ministra.
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR vychádzalo pri príprave strategického plánu SR k spoločnej poľnohospodárskej politike EÚ z požiadaviek Európskej komisie, ktorá v nasledujúcom programovom období kladie dôraz predovšetkým na ekologické postupy v poľnohospodárstve, potravinárstve a obnovu biodiverzity. Ako ďalej uviedol odbor komunikácie MPRV v reakcii na sobotňajšie (15. 1.) vyjadrenia Potravinárskej komory Slovenska (PKS), práve z uvedeného dôvodu sú na samotnú podporu potravinárstva vyčlenené nižšie prostriedky. Tiež preto, že v predošlých obdobiach boli vyššie investície do tohto sektora.
Takmer 700 strán textu, 8 dní pripomienkovania a 501 pripomienok, z toho 336 zásadných. Aj takto možno v číslach charakterizovať medzirezortné pripomienkové konanie návrhu Strategického plánu Spoločnej poľnohospodárskej politiky pre roky 2023 až 2027. Do pripomienkovania sa dokument dostal 4. januára 2022, pričom na predloženie svojich stanovísk mali združenia, štátne inštitúcie aj verejnosť čas len do 11. januára.
Situácia so strategickým plánom, ktorý určí podobu poľnohospodárstva v rokoch 2023 – 2027 sa na Slovensku komplikuje. Základný a najdôležitejší dokument dnes (10. januára 2022) nebol zaradený na rokovanie Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky z dôvodu nesúhlasu dvoch sociálnych partnerov. Dochádza tak k zvratu, ktorý pravdepodobne neočakával predkladateľ – ministerstvo pôdohospodárstva.
V rokoch 2023 až 2027 má do slovenského pôdohospodárstva prísť z európskeho rozpočtu 4,1 miliardy eur. Ako ich využijeme, musíme Európskej komisii oznámiť do konca tohto roka. Hoci zostáva len niečo vyše mesiaca, pestovatelia pôsobiaci v špeciálnej rastlinnej výrobe stále veria v zmenu k lepšiemu. Odznelo na dnešnom podujatí v Mojmírovciach.
Slovensko ako jediný členský štát Európskej únie nedodal bruselským úradníkom k strategickému plánu ani jeden dokument. Výsledkom našej pasivity je, že v septembri nás navštívi misia z Generálneho riaditeľstva pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (DG AGRI) v Bruseli. Budú zisťovať, ako napredujeme. Uvedené informácie zazneli 29. júna 2021 na Monitorovacom výbore pre Program rozvoja vidieka SR 2014-2020.
Do neskorých nočných hodín sa v piatok (14.5.2021) na ministerstve pôdohospodárstva rokovalo o stovkách miliónov eur určených pre vidiek. Výsledok, ktorý by potešil poľnohospodárov a potravinárov však zatiaľ oznámený nebol. Na jednej strane stola sedeli šéf rezortu Ján Mičovský s jeho najbližšími kolegami a na druhej strane predseda vlády Eduard Heger so svojim agroporadcom Samuelom Vlčanom.
Strategický plán bude základným dokumentom slovenského poľnohospodárstva. Poskytne odpovede na mnohé otázky. Bude sa roľníkom v nasledujúcich rokoch dariť lepšie? Vyrobíme viac slovenských potravín? Vytvoríme takú podobu vidieka, po ktorom túžia jeho obyvatelia, turisti aj ochranári? Pripomienky k tomu, či to tak bude, posielalo tridsať ministerstvom vybraných organizácií (zoznam na konci článku) takmer celý apríl.
MPRV zverejnilo Intervenčnú stratégiu novej SPP na roky 2023 – 2027. V prvej časti sme sa venovali priamym platbám a v tejto časti zhodnotíme podporu konkurencieschopnosti. Ide o druhý cieľ, ktorý Strategické plány podľa EÚ majú napĺňať. Špecifickým cieľom 2 podľa návrhu Nariadenia Rady a EÚ je posilniť orientáciu na trh a zvýšiť konkurencieschopnosť vrátane intenzívnejšieho zamerania sa na výskum, technológiu a digitalizáciu.
Najkomentovanejšie za 7 dní