Na českej Vysočine začínajú poľnohospodári zberať zemiaky, ktoré teraz dodávajú hlavne do škrobární, ktoré začali novú výrobnú kampaň. V tradične zemiakárskom kraji sa pestujú prevažne neskoršie odrody, ktorých zber sa naplno začína v septembri. Výnosy sa na jednotlivých miestach líšia podľa množstva zrážok. Odhadovať celkovú úrodu je predčasné, ale podľa doterajších výsledkov to vyzerá, že bude podstatne nižšia ako vlani, povedal dnes ČTK predseda Českého zemiakárskeho zväzu Josef Králíček.
Poľnohospodárske družstvá na Liptove prestávajú pestovať zemiaky. V minulosti boli zemiaky jednou z hlavných plodín pestovania pre všetky poľnohospodárske družstvá na Liptove. Momentálne sa pestovanie zemiakov takmer úplne presunulo z Liptova na južné Slovensko. Pre TASR to uviedol predseda Poľnohospodárskeho družstva Ludrová a podpredseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Miroslav Štefček.
Na južnej Morave a v oblasti Polabia už českí poľnohospodári začali sadiť zemiaky. Celkovo tento rok v Česku zrejme ubudne plôch s konzumnými zemiakmi, keďže na vlaňajšej produkcii pestovatelia prerábajú. Vplyv na ceny má pretlak zemiakov na európskom trhu. Vlani konzumné zemiaky zberali z plochy 14 000 hektárov, podľa aktuálneho predpokladu by výmera mohla klesnúť o desatinu. ČTK to povedal predseda Českého zemiakového zväzu Josef Králíček.
Slovensko v roku 2025 dosiahlo rekordnú produkciu zemiakov, ktorá sa blíži k úrovni 200-tisíc ton. Podobné rekordy hlásia aj okolité štáty. Česká republika vykazuje najvyššiu produkciu za ostatných osem rokov, Poľsko vypestovalo najviac zemiakov od roku 2021 a Rakúsko od roku 2020. Produkcia nášho južného suseda sa nachádza v priemere ostatných rokov.
Aktuálne programové obdobie EÚ sa už o niekoľko dní preklopí do druhej polovice, a Slovensko z projektových podpôr zatiaľ nevyčerpalo ani euro. Poľnohospodári majú minimum informácií, nepoznajú harmonogram výziev ani postup, podľa ktorého sa majú zariadiť. Problémy nastali aj v oblastiach, ktoré doteraz fungovali bez väčších výkyvov, napríklad pri podpore poistného. Tradičná jarná výzva na platby poistného nebola vyhlásená a neexistujú ani informácie o tom, ako budú tieto prostriedky čerpané z iných zdrojov. Aj tieto témy dominovali otváracím príhovorom na 21. ročníku Dňa zemiakového poľa, ktorý sa konal v piatok vo Veľkom Bieli (okres Senec).
Poľnohospodárske podielnické družstvo v Liptovskej Tepličke (okres Poprad) pestovalo pred tridsiatimi rokmi zemiaky na výmere zhruba 25 – 30 hektárov. Na zemiaky nezanevreli ani vtedy, keď ich iní prestali sadiť. Tradičnú slovenskú plodinu dnes v Tepličke síce pestujú na menšej výmere ako kedysi, ale zato v systéme ekologického poľnohospodárstva, teda BIO zemiaky.
Zemiaky našim spotrebiteľom prestávajú chutiť. Ich spotreba sa oproti roku 1993 výrazne prepadla a podobne je to aj s domácou výrobou. Slovensko dosahuje len 50 percentnú sebestačnosť v danej komodite, aj keď máme pre ich pestovanie výborné podmienky. Ani pri výraznom navýšení pestovateľských plôch sa nám pritom nepodarí byť v zemiakoch plne potravinovo sebestační. Dôvodom je, že na Slovensku chýba spracovateľský priemysel.
Pestovanie zemiakov na Slovensku je už vyše dve desaťročia na ústupe. Okolo zemiakov je veľa práce a sú jednou z mála plodín, ktorá nie je v rámci EÚ extra dotovaná. Pre poľnohospodárov to už jednoducho nie je zaujímavá komodita. Naopak, zemiakový gigant – šľachtiteľská spoločnosť EUROPLANT to so zemiakmi vie. Aj napriek tomu, že nemajú vlastnú pôdu, pokrývajú viac ako 60% množenia zemiakov na Slovensku.
Problémy v slabej sebestačnosti Slovenska v produkcii zemiakov sa podľa pestovateľov naplno prejavili v tomto roku. Pre nedostatok zemiakov v krajinách, z ktorých ich bežne dovážame, sa ich cena vyšplhala na historické maximá. Keďže starých zemiakov bolo pre vlaňajšie sucho málo, ceny nových, zahraničných zemiakov, pocítili spotrebitelia na pultoch naplno. Boli aj o 60 centov drahšie ako vlani.

Najkomentovanejšie za 7 dní