Zadajte hľadaný výraz

Branding VUB 2019 Jar LEFT
Branding VUB 2019 Jar RIGHT
Branding VUB 2019 Jar TOP
Tatra banka 2018-12
Pottinger 2018
Článok dňa Rastlinná výroba Z domova

Sebestačnosť v zemiakoch do siedmych rokov?

chat_bubbleKomentáre: 5 visibilityZobrazenia: 580
UniCredit Bank 2018

Problémy v slabej sebestačnosti Slovenska v produkcii zemiakov sa podľa pestovateľov naplno prejavili v tomto roku. Pre nedostatok zemiakov v krajinách, z ktorých ich bežne dovážame, sa ich cena vyšplhala na historické maximá. Keďže starých zemiakov bolo pre vlaňajšie sucho málo, ceny nových, zahraničných zemiakov, pocítili spotrebitelia na pultoch naplno. Boli aj o 60 centov drahšie ako vlani.

„Produkčné krajiny ako Belgicko, Holandsko alebo Francúzsko, pestujú obrovské hektáre zemiakov bez závlah. To, že sme bežne dovážali staré zemiaky z predošlej sezóny do konca júna alebo do polovice júla zo západu, to sa už nemusí opakovať tak často. Preto je dôležité si doma vybudovať produkčnú schopnosť. Nemôžeme sa spoliehať na to, že dovezieme, pretože to už nemusí byť pravda,“ uviedol pestovateľ Juraj Mačaj.

V súčasnosti zemiaky pestujeme na ploche asi 7500 hektárov. Ak by sme chceli dosiahnuť úplnú sebestačnosť, výmery by museli dosiahnuť asi 12 tisíc hektárov.

„Je to skutočne na zamyslenie. Taká malá krajina ako sme my, aby sme nevedeli rozšíriť pestovateľské výmery na 12-tisíc hektárov zemiakov? Nad tým sa treba zamyslieť a treba začať realizovať kroky, aby sme trend v tejto základnej komodite začali otáčať,“ vyjadril sa predseda SPPK Emil Macho.

Na zvýšenie pestovateľských plôch zemiakov treba viacero opatrení, a to najmä systémových.

Závlahy

„Zemiakarstvo sa musí podchytiť systémovo. Musíme začať v prvom rade od pestovateľov a od toho, čo potrebujú. Ide v prvom rade o závlahy. Výzva na ne vyšla po troch-štyroch rokoch, odkladala sa. Chvalabohu, že ju už dnes máme, ale je to neskôr, ako sme čakali. Poľnohospodári strácajú záujem a mnohí, ktorí ťahali rezort, dnes sú skeptickejší. Preto je potrebný systém. Potrebujeme signál, že je záujem o našu produkciu. Musíme začať spomínanými závlahami, následne skladmi, technikou a do sektora musí prísť motivácia formou odbytových organizácií. Potrebujeme sa spájať, pretože tu nie je priestor na to, aby sme si na malom Slovensku zbytočne konkurovali. Naším najväčším konkurentom je dovoz zo zahraničia. Mali by sme sa spájať a podpora by mala ísť formou odbytových organizácií,“ dodal Mačaj.

Ministerstvo pôdohospodárstva avizuje vyššie podpory pre zemiakarov, ako aj ďalších pestovateľov špeciálnych plodín, formou zelenej nafty.

„Touto štátnou pomocou chceme podporiť a stabilizovať kľúčové komodity pre Slovenskú republiku. Očakávame zvýšenie dostupnosti kvalitných slovenských potravín, ako aj zemiakov, pre našich slovenských spotrebiteľov,“ vyjadril sa rezort v písomnom stanovisku.

Postupne by sa mali riešiť aj závlahy, na ktoré pestovatelia čakajú roky. Vyhlásená bola v roku 2016, následne ju ale zrušili. Poľnohospodári  sa jej dočkali vlani na jeseň, na peniaze ale čakajú doteraz.

„Aj my zemiakari sme utrpeli suchom. Pritom všetci máme závlahové systémy, ale musíme ich rozširovať, modernizovať, používať viac ekonomicky a na to všetko by sme potrebovali peniaze,“ hovorí pestovateľ Zdeněk Černay.

„Výzva na závlahy je podaná a momentálne pokračujeme v procese implementácie. Poľnohospodári musia chvíľu vydržať, kým skontrolujeme projekty a peniaze dostanú. Vrátane zemiakarov, ale aj ostatných pestovateľov zeleniny a ovocia v južných lokalitách Slovenska, kde závlahy naozaj potrebujeme. Ale upozorňujeme pri dnešnej klimatickej zmene na to, že aj závlahy je potrebné používať šetrne, nemôžeme zavlažovať celé plochy, ale kvapkové závlahy a efektívne využívanie vody je to, čo je prioritné v rámci tejto výzvy,“ reagovala ministerka Gabriela Matečná.

Sklady

Ďalšou z požiadaviek pestovateľov je aj podpora budovania skladov na Slovensku.

„Aby sme zabezpečili sebestačnosť Slovenska v čerstvých zemiakoch, potrebujeme skladovú kapacitu vo výške 60-tisíc ton. Náklady na výstavbu skladových priestorov by dosiahli 24-miliónov eur. Ak by sme sa rozprávali o hranolkách alebo čipsoch, ktoré sa u nás nevyrábajú, ale dovážajú, tak by sme potrebovali dodatočnú skladovú kapacitu na asi 70-tisíc ton, čo by bolo možno ďalších 30-miliónov. Ale súčasne by sme potrebovali aj spracovanie. To sú práve tie kroky – bez spracovania pestovanie nebude a bez pestovania nebude spracovanie. Takže treba to riešiť systematicky,“ uviedol Juraj Mačaj.

Ministerstvo poukazuje na to, že na budovanie skladov mohli poľnohospodári čerpať prostriedky aj v rámci minuloročnej výzvy na podporu spolupráce v potravinársko-dodávateľskom reťazci. Alokovaných v nej bolo 50 miliónov eur.

„Na tento rok sa z Programu rozvoja vidieka 2014 – 2020 pripravuje výzva na investičné projekty skladovacích kapacít pre pestovateľov ovocia a zeleniny na Slovensku s cieľom zlepšenia celoročných odbytových možností svojej produkcie do maloobchodných sietí na Slovensku,“ vyjadril sa rezort.

Poľnohospodári očakávajú výzvu v najbližších týždňoch.

Sebestačnosť

Samotní pestovatelia vítajú aj prostriedky zo zelenej nafty, podľa nich je potrebných ale viacej krokov.

„Nafta je len malý zlomok. Sme radi, že takýto systémový prvok tu je, ale pre nás v rámci tej skladačky podpôr je to len malá časť. My by sme sa potrebovali dostať vo viazaných platbách vyššie, potrebovali by sme naštartovať integrovanú produkciu a potrebujeme dostať zemiaky do odbytových organizácií ako podporovanú plodinu,“ dodal Mačaj.

Podľa neho by sa pri zmene podpôr a vytvorení lepších podmienok pre zemiakarov dostala slovenská produkcia na stopercentnú sebestačnosť asi do siedmych rokov.

Autor článku: Ivana Kaliská
Zdroj obrázku: archív poľnoinfo.sk

Odber nových článkov na e-mail

Máte záujem stať sa pravidelným odoberateľom článkov z portálu poľnoinfo.sk? 1335 čitateľov od nás dostáva čerstvé informácie priamo na email každé ráno. Nečakajte a pridajte sa k nim aj vy.

5 komentárov

  1. j.k.
    14. júna 2019

    skusme podporit aj menšich pestovatelov po regionoch.určite aj kvalita zemiakov by sa zlepšila.nehnevajte sa ked už 400 konovy traktor nevladze utiahnut sadzače zemiakov,nekde je chyba.velkopestovatelia raz urcite doplatia na monokulturne pestovanie.degradacia pody,choroby ,skocovia .slovenske zemiaky ….osivo z holanska tecnika zahranična,zavlahy dotačny biznis ,robotnici z ukrajiny a predaj v marketoch.kto natom tak zarobi?

    Odpovedať
    1. Mikrofarmár
      14. júna 2019

      množstvo projektových podpôr je nastavených na šialené čísla v ponímaní menších pestovateľov. Predstavme si napríklad projekt na sklady ponúka od 100 tisíc EUR na projekt s 50% spoluúčasťou žiadateľa – teda ďalších 100.000 vlastných zdrojov potrebuje farmár zdokladovať. Prečo sú projekty nastavené na takéto sumy? Pretože kvôli menšej sume sa neoplatí vybavovačom “ ráno vstať z postele“. To bol citát. Za vybavenie dotácie na projekt sa najnižšia suma pohybuje okolo 50 tisíc. Následky si všetci vieme predstaviť – nadhodnotené ceny obstarávania, aby sa dali aj náklady na vybavenie podpory aspoň čiastočne skryť do oficiálnych výstupov. Kreatívne účtovníctvo, daňové podvody. Neprosím, ďakujem. Malý pestovateľ, ktorý potrebuje na nový Major 35000 EUR sa nemá šancu k peniazom dostať. A čo takto nulový leasing s garanciou od štátu, ako napríklad v ČR? Aha, to by vybavovačom a schvaľovačom sklapli zuby naprázdno… A peniaze by skončili u farmárov. NO, TAK TOTO BY NEŠLO, VÁŹENÍ

  2. jm
    15. júna 2019

    Nepamätám sa ,že by v minulosti bol predložený projekt ktorý by zrovnoprávnil poľnohospodárov v ktorom koľvek zameraní. Vždy tie obmedzujúce podmienky ktoré automaticky uprednostňujú veľkopodniky. Je zaujímavé že bez podpory ani mega farma si nedokáže z vlastných tržieb zabezpečiť financovanie napríklad potrebných skladov. Niekde musí byť chyba. Ceny za vypestované komodity sú nízke a to je hlavnou príčinou prečo ani vo veľkovýrobe nedokáže pestovateľ získať dostatočný kapitál z výroby. V minulosti tiež spomínaný problém dáš ,dostaneš. A pri tom všetkom sa všetci vedúci zástupcovia samospráv tvárili ako by sa nič zvláštne nestalo. Aký iný názor si má urobiť poľnohospodár so 100-200 ha pôdy.

    Odpovedať
  3. Juraj Mačaj
    17. júna 2019

    Dobrý deň. Zemiaky sa do republiky dovezú ročne v množstve 4 – 5 tisíc kamiónov. Chceme to vyrábať doma a tak stavajme sklady, pretože dovoz sa deje hlavne od decembra do júna, čiže po tom čo sa pozberajú zemiaky z poľa. V roku 1998 mal môj otec 250 ha zemiakov a žiadny sklad. Všetko sme predali z poľa. Až zo zvyšujúcim predajom a zmenou nákupného správania bolo treba stavať sklady a od roku 2008 chladené sklady, pretože požiadavky na kvalitu sa rýchlo zvyšovali, a rastú stále aj dnes. Dnes predáme cca. 400 ha zemiakov, z celkových 1000 ha z poľa, čiže bez potreby skladovania. To znamená, že ak ste malý farmár netreba investovať do skladu, lebo je to zbytočne drahé. Ak začínate pestovať zemiaky, máte produkciu od júna do polovice novembra a aj keby ste mali 2 – 3 stánky povedzme v BA, TT a NR musíte predať aspoň 150 ton ak budete predávať denne a to je hneď cca. 4 ha, na ktoré nepotrebujete žiadnu techniku , lebo ich pozbierate z rodinou ručne. Tak sme začínali my v roku 1992 (7 ha ručne zberaných). Ak sa vypracujete a po 5 – 8 rokoch budete mať aspoň 40 – 50 ha potom začnite riešiť sklad. Druhá možnosť je spojiť sa do odbytového združenia a spojiť kapitál, tak sa dajú veci urýchliť.

    Odpovedať
  4. Marián
    4. júla 2019

    Dobrý deň.
    Prepáčte, ale sebestačnosť riešime už niekoľko rokov a pasívne saldo v pestovaní zeleniny, zemiakov sa naďalej prehlbuje. Nie je to aj tým, že zemiaky sa pestovali v typickej zemiakárskej oblasti a dnes sa posunuli do najteplejších? Samozrejme patria aj sem ale bez zapojenia severu na zvýšenie sebestačnosti to asi nepôjde. Aj preto, že sme v ére globálneho otepľovania, teploty denné i nočné sa budú zvyšovať a zároveň podmienky na pestovanie zemiakov zhoršovať. Závlahy sú určite kľúčové, ale pre pestovanie zemiakov je aj limitujúca teplota počas rastu, vytvárania obsahových látok v hľuzách. Na druhej strane výskyt chorôb a škodcov s nadmorskou výškou a teda poklesom priemernej teploty významne klesá. A naviac v hornatom, lesnatom kraji je výskyt lokálnych zrážok častejší. Ešte nedávno sme boli nielen u konzumných zemiakov ale i pri výrobe sadiva sebestační. V súčasnosti vzhľadom na meniace sa podmienky, voľný obchod, je dosiahnutie krytia domácim sadivom nepravdepodobné, ale sebestačnosť na úrovni 25-30 % sadivom je tiež enormne nízka. Vzhľadom na pretrvávajúce vhodné pôdno-klimatické prírodné podmienky, ktoré na Spiši, Liptove, či iných zdravých sadivových oblastiach napriek globálnemu otepľovaniu ostali. Preto podpora výroby sadiva ale aj produkcii konzumných odrôd s dobrou vonkajšou i vnútornou kvalitou v chladnejších pestovateľských oblastiach by mala zmysel na zvýšenie produkcie domácich zemiakov. Najmä ak vláda podporuje najmenej rozvinuté okresy, ktoré spravidla tieto zemiaky ešte nedávno vyrábali.

    Odpovedať

Komentujte

Všetky polia sú povinné. Vaša emailová adresa nebude zverejnená a slúži iba ako ochrana pred spamom. Ak sa váš komentár v článku nezobrazí ihneď po jeho odoslaní, zachytila ho automatická antispamová ochrana. V tom prípade nás prosím kontaktujte a my daný komentár dohľadáme a manuálne schválime.