Slovensko v roku 2025 dosiahlo rekordnú produkciu zemiakov, ktorá sa blíži k úrovni 200-tisíc ton. Podobné rekordy hlásia aj okolité štáty. Česká republika vykazuje najvyššiu produkciu za ostatných osem rokov, Poľsko vypestovalo najviac zemiakov od roku 2021 a Rakúsko od roku 2020. Produkcia nášho južného suseda sa nachádza v priemere ostatných rokov.

Nárast výroby bol podporený priaznivým klimatickým rokom, no aj výrazným prírastkom pestovateľských výmer zemiakov. V tomto roku sa v štátoch Európskej únie vysadili zemiaky na mimoriadnej úrovni. Podľa dostupných údajov, ktoré sa zatiaľ líšia, dosahuje európsky medziročný nárast pestovateľských výmer od 55-tisíc do 90-tisíc hektárov.

Ak vlani dosiahla produkcia zemiakov na Slovensku, podľa Komoditnej situačnej a výhľadovej správy, 170 tisíc ton, tak v tomto roku to je 196 tisíc ton. Za nárastom produkcie je čiastočne aj nárast pestovateľských výmer. Tie rastú od roku 2022, keď dosahovali 5 150 hektárov. V súčasnosti sa priblížili, podľa výmer deklarovaných v žiadostiach o priame platby, k úrovni bezmála 6 tisíc hektárov.

„Priemerný výnos sa očakáva na úrovni 31,4 tony z hektára, čo by bol rekord od roku 1970, odkedy sú dáta dostupné. Tento výsledok predstavuje nárast o takmer 13 % oproti minulému roku a zároveň o skoro 29 % nad priemerom úrod posledných 5 rokov,“ informuje Jozef Šumichrast, predseda Zemiakárskeho a zeleninárskeho zväzu Slovenska.

Celkovo si zemiaky do žiadosti o priame platby uviedlo vlani 641 pestovateľov, z toho 104 pestovalo zemiaky na výmery vyššej ako 10 hektárov. Na výmere viac ako 100 hektárov pestovali zemiaky celkovo jedenásti producenti.

„V tomto roku klesli ceny zemiakov na minimum. Aj tu je ale vidieť rozdiely. Slovenskí pestovatelia sú vybavení skladovacími kapacitami, takže vedia preskladniť časť úrody. Naopak, z niektorých krajín dodávajú zvýšenú produkciu okamžite po zbere na trh, čo sa prejavilo na odbytových cenách v Európe,“ hovorí Jozef Šumichrast.

Lokálpatriotizmus

Slovenskí pestovatelia sa spoliehajú najmä na dodávky zemiakov obchodným reťazcom. V zahraničí je pritom bežné ich spracovanie aj na škrob či na ďalšie zemiakové produkty, napríklad hranolky. Na Slovensku takéto prevádzky chýbajú. Ak v Českej republike vyrábajú škrob či zemiakové lupienky, tak napríklad v produkcii zemiakových hranoliek sú v regióne známi Rakúšania. Do Rakúska smeruje aj časť pestovaných zemiakov zo Slovenska.

„Čo máme informácie, tak aj takíto spracovatelia odoberajú len tú produkciu, ktorú majú zazmluvnenú,“ vysvetľuje J. Šumichrast.

Nadúroda tak zostáva u pestovateľa, ktorý si ju obchoduje sám.

„Ako v iných oblastiach, aj tu by nám pomohol lokálpatriotizmus domáceho spotrebiteľa,“ hovorí Jozef Šumichrast.

Andrej Gajdoš, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory na decembrových raňajkách s novinármi medzi rečou poznamenal, že v slovenskom prípade žiaľ často hovoríme najmä o cenovom patriotizme – vernosti najnižšej cene.

V tomto roku by si slovenskí spotrebitelia mohli prísť na svoje. Podľa novembrovej správy Agrárnych trhových informácií sú nákupné ceny konzumných zemiakov od producentov o približne 20 percent nižšie, ako v rovnakom období pred rokom.

„Zelenina, ovocie a zemiaky sa na vysokom salde zahraničného obchodu s agrokomoditami podieľajú jednou štvrtinou. Napriek tomu, že Slovensko dosahuje len 50 percent sebestačnosti v produkcii zemiakov, v tomto roku je problém umiestniť na trh aj mierne zvýšenú produkciu. Slovenskí pestovatelia zemiakov by v tejto situácii veľmi ocenili, keby slovenský spotrebiteľ siahal po slovenských zemiakoch a dal im prednosť pre zahraničnými,“ uzatvára Jozef Šumichrast.