Európska komisia predstavila v uplynulom týždni prvý zo série dokumentov, ktorými integruje do európskych politík tému klimatických zmien a stavia ju na popredné miesto. Mottom Rámca EÚ pre odolnosť proti zmene klímy je posilniť schopnosť Európy predvídať klimatické riziká, pripraviť sa na ne a riadiť ich.

„Touto iniciatívou zabezpečíme, aby sa odolnosť proti zmenám klímy začlenila do politík na celom kontinente, čím sa podporia investície, inovácie a dlhodobý rast,“ uviedla predsedníčka Komisie Ursula von der Leyen.

Hlavným odkazom dokumentu je začleniť odolnosť proti zmene klímy do všetkých hlavných oblastí politiky vrátane Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP).

„Členské štáty majú zohľadňovať klimatické riziká pri rozhodovaní o politikách, rozpočtoch a investíciách,“ uvádza sa v dokumente.

Viac ako tretina rozpočtu na klimatické ciele

Očakáva sa, že sa táto téma integruje aj do Viacročného finančného rámca (VFR) o rozpočte EÚ na budúce programové obdobie. Dokument odhaduje, že náklady na klímu a životné prostredie by mali tvoriť najmenej 35 % celkových výdavkov EÚ. Návrh však nebude mať vplyv iba na programové obdobie 2028 – 2035, Komisia očakáva, že sa začne realizovať okamžite. Vykonávací predpis, ktorý uverejní Komisia do konca roka, má vychádzať zo súčasného rozpočtového rámca i budúcich iniciatív.

Odolnosť voči klíme podmienkou vyplácania podpory

Dokument sa poľnohospodárstva dotýka iba okrajovo, no konkrétne sa v ňom spomína nástroj „farm stewardship framework“ (starostlivosť o pôdu a krajinu), ktorý by mal v budúcom programovom období nahradiť súčasné nástroje o Dobrých poľnohospodárskych a environmentálnych podmienkach (GAEC). V rámci tohto nástroja by si mali členské štáty vypracovať ochranné postupy pre pôdu a vodu v citlivých ekosystémoch, ktoré zvyšujú ich odolnosť voči zmenám klímy. Plnenie týchto postupov má byť potom povinné pre všetkých prijímateľov priamych a viazaných platieb SPP. Ochranné postupy by mali byť povinné pre všetky členské štáty, avšak ich rozsah a dotknuté územia si určia jednotlivé štáty.

Návrhy ako lepšie posilniť  klimatickú odolnosť by mala štátom ponúknuť Komisia v usmerneniach, na základe ktorých majú vypracovať svoje Národné a regionálne partnerské plány (NRPP).

Spoločné ukazovatele sucha

Členské štáty by sa mali zároveň riadiť jednotnými ukazovateľmi sucha, ktoré by mala Komisia vypracovať do konca roka vo svojej iniciatíve pre efektívne využívanie vody a odolnosť voči suchu. Práve sucho sa na stratách v poľnohospodárstve spôsobených klimatickými zmenami podieľalo najvyššou mierou.

V rámcovom dokumente sa nikde nehovorí o samostatnom fonde pre klimatické zmeny – tieto opatrenia by mali byť naopak rozdelené do jednotlivých existujúcich alebo plánovaných nástrojov. Dokument spomína ich financovanie prostredníctvom NRPP, programu Horizont Európa, programu LIFE a prostredníctvom ďalších nástrojov. Štruktúra rozpočtu na budúce programové obdobie, ktorú Komisia v rámci VFR navrhla v júli minulého roka, by sa tak nemala zásadne meniť.

Analytický inštitút E3G upozorňuje, že plánu EÚ zatiaľ chýba konkrétnejší program, ako pokryť nedostatok peňazí na ochranu pred dôsledkami klimatických zmien. Takýto plán by mal ukázať, odkiaľ majú prísť peniaze na adaptačné opatrenia a ako do ich financovania zapojiť verejný aj súkromný sektor.

E3G preto navrhuje vytvorenie nového európskeho fondu alebo finančného nástroja na podporu adaptácie. Väčšiu úlohu by podľa inštitútu mala zohrávať aj Európska investičná banka, národné rozvojové banky a súkromný kapitál.

Skupina Európskej investičnej banky predstavila 22. októbra vlastný plán na podporu adaptácie na zmenu klímy. V jeho rámci zdvojnásobila objem financií určených na tento účel na 30 miliárd eur do roku 2030. Dôležité je, že tieto peniaze sú k dispozícii už teraz a netreba čakať na začiatok nového programového obdobia.

Viac investícií, vysoká návratnosť

V poľnohospodárstve by mali investície smerovať najmä do opatrení, ktoré znížia zraniteľnosť fariem a potravinárskej výroby voči dôsledkom klimatických zmien.

Odhadované hospodárske straty spôsobené škodami v dôsledku zmien klímy v rokoch 2022 – 2025 predstavovali približne 200 miliárd eur, čo ročne predstavuje 50 miliárd eur. Komisia odhaduje, že ekonomické straty za tento rok budú oveľa vyššie, prekročia 113 miliárd eur.

Dokument predpokladá, že prispôsobenie európskej infraštruktúry a hospodárstva budúcim klimatickým podmienkam si bude vyžadovať investície vo výške približne 70 miliárd eur ročne. Odhadovaná návratnosť týchto investícií však má byť desaťnásobne vyššia. Hlavný zmysel týchto investícií je predchádzať stratám a škodám, na ktorých kompenzáciu EÚ pri súčasnej miere dôsledkov klimatických zmien nemá dostatok prostriedkov.

Zverejnený dokument zároveň uvádza, že sa otvárajú nové hospodárske príležitosti a očakáva sa zvýšený dopyt po výrobkoch, technológiách a službách, ktoré zvyšujú odolnosť.

„Vytvárajú sa nové trhy a vývozné príležitosti pre spoločnosti a inovátorov z EÚ. Predpokladá sa, že globálne ročné príjmy z riešení v oblasti odolnosti proti zmene klímy sa do roku 2050 zdvojnásobia na 3,5 bilióna eur. Znížením fragmentácie a zlepšením jasnosti politického smerovania môže rámec EÚ pomôcť podporiť rastúci trh, čo bude prínosom pre európske podniky a priemysel,“ uvádza sa v dokumente.