Aktuálne programové obdobie EÚ sa už o niekoľko dní preklopí do druhej polovice, a Slovensko z projektových podpôr zatiaľ nevyčerpalo ani euro. Poľnohospodári majú minimum informácií, nepoznajú harmonogram výziev ani postup, podľa ktorého sa majú zariadiť. Problémy nastali aj v oblastiach, ktoré doteraz fungovali bez väčších výkyvov, napríklad pri podpore poistného. Tradičná jarná výzva na platby poistného nebola vyhlásená a neexistujú ani informácie o tom, ako budú tieto prostriedky čerpané z iných zdrojov. Aj tieto témy dominovali otváracím príhovorom na 21. ročníku Dňa zemiakového poľa, ktorý sa konal v piatok vo Veľkom Bieli (okres Senec).

Výzvy stále nikde

„V rámci strategického plánu je tu za chvíľu rok 2027 a my sme ešte nemali ani jednu výzvu na druhý pilier,“ uviedla vo svojom príhovore Helena Patasiová, predsedníčka Agrárnej komory Slovenska.

K podpore poistného uviedla, že kým v minulom roku sa žiadosti podávali do začiatku júna, dnes je jún v druhej polovici a poľnohospodári vedia len toľko, že štátna pomoc na podporu poistného nebude. Refundácia na zaplatené poistné má byť hradená zo Strategického plánu.

„Písali sme list generálnemu riaditeľovi MPRV SR, kedy sa už konečne spustí tá výzva,“ informovala Helena Patasiová.

S podobným postrehom vystúpil aj Jozef Artim, ústredný riaditeľ Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

„Veľkým problémom zo strany ministerstva je informovanosť. Doteraz oficiálne nevieme, ako bude prebiehať podpora poistenia. Druhá vec sú samotné investičné výzvy. Tento mesiac malo byť jasné, ktoré budú vyhlásené. Predvídavosť je v tomto sektore kľúčová,“ uviedol Artim.

Jeden projekt a dosť

Na ostatnom online informačnom dni informoval generálny riaditeľ sekcie rozvoja vidieka a priamych platieb Dušan Gábor, že poľnohospodár bude môcť v rámci programového obdobia čerpať investičnú podporu iba raz v programovom období. Upozornil na to aj Jozef Šumichrast, predseda Zemiakárskeho a zeleninárskeho zväz Slovenskej republiky.

„Ak sa má poľnohospodár správne rozhodnúť, musí mať pred sebou jasný harmonogram výziev. Nemôže sa unáhliť a prihlásiť do výzvy, ktorá pre jeho potreby nie je najvhodnejšia,“ uviedol.

A doplnil: „Je veľmi zlé, že už vstupujeme do druhej polovice obdobia a stále sme nevyčerpali ani euro.“

Podpora by mala zodpovedať realite

Marián Varga, prezident Ovocinárskej únie SR, upozornil na potrebu adresnosti v nastavení podpôr.

„Je plodina medzi poľnohospodármi žiadaná alebo nie? Ak ju musíme dovážať, znamená to, že ju z nejakého dôvodu nepestujú. Podporné schémy by mali smerovať k tomu, aby sa zvýšila domáca produkcia. Kým nebude dotačná politika zameraná na skutočných producentov, situácia sa nezmení a budeme sa točiť v kruhu,“ skonštatoval Marián Varga.

Jeho slová potvrdil aj český hosť Josef Králíček, predseda Českého zemiakového zväzu. Podľa neho sa vďaka podpore zemiakov cez strategický plán situácia za Moravou zlepšuje.

„Vlani sa výmera pestovania zemiakov v Českej republike zvýšila o 8,5 percenta a spolu so záhradkárskou produkciou dosiahla 29-tisíc hektárov. Tento rok narastie plocha množenia sadby zemiakov o 100 hektárov, výmera škrobárenských zemiakov bude 6 400 hektárov, čo je nárast o 1 000 hektárov. O nižšie jednotky percent rastie aj produkcia konzumných zemiakov,“ uviedol Králíček.

Nižšie podpory

Na Slovensku chýba systémová podpora prémiovej kvality zemiakov, akú majú českí pestovatelia pod označením QCZ – tam smeruje ročne vyše 2 milióny eur. Naopak, slovenskí pestovatelia môžu dlhodobo čerpať iba zelenú naftu.

„Z nej bolo vlani pestovateľom zemiakov vyplatených približne 188-tisíc eur,“ informoval Jozef Šumichrast. Ďalšiu pomoc tvorilo mimoriadne opatrenie 950-tisíc eur v dôsledku agresie Ruska proti Ukrajine.

Nižšie podpory ako majú českí poľnohospodári sú v oblasti integrovanej produkcie, ktorá u nás v novom programovom období nesie označenie šetrné postupy. Pokiaľ český predseda zemiakárskej organizácie komunikoval sumu 462 eur na hektár, Jozef Šumichrast uviedol nižšie číslo.

„U nás je podpora 310 eur na hektár, no nedá sa to presne porovnať s Českou republikou, lebo by sme museli ísť do detailov podmienok. Platba na šetrné postupy je kompenzačnou platbou,“ uviedol predseda Zemiakárskeho a zeleninárskeho zväzu Slovenskej republiky.

Zber začal, odbytové možnosti sú na Slovensku užšie

Poľnohospodári v súčasnosti už vyorávajú najskoršie odrody jarných zemiakov. Jedným z nich je Michal Szalay, ktorý ich pestuje na poliach v okolí Veľkého Biela, kde sa zemiakárske podujatie každoročne koná.

„Veľmi skoré zemiaky pestujeme na výmere 5-6 hektárov. S ich vyorávaním sme začali pred desiatimi dňami. Pri tejto produkcii nie je najdôležitejšia úroda z hektára, ale ekonomika,“ uviedol pestovateľ Michal Szalay.

Aktuálna cena jarných zemiakov je asi 60 centov za kilogram, no cenový tlak spôsobuje prebytok minuloročnej produkcie na trhu.

Michal Szalay obhospodaruje 1 060 hektárov, z toho približne 100 hektárov má vyčlenených na pestovanie zemiakov. Produkciu dodáva cez odbytovú organizáciu do obchodnej siete alebo k zmluvným partnerom. Zemiaky predáva napríklad výrobcovi hranoliek v Rakúsku alebo slovenským odberateľom, ktorí ich čistia a dodávajú do gastrosektora.

Problémom aj v tejto oblasti je nedostatočný spracovateľský priemysel. Na Slovensku neexistuje výrobca hranoliek, väčší producent zemiakových lupienkov alebo škrobárenský podnik.

Toto v Českej republike všetko majú a okrem lepších dotačných systémov si tak vytvárajú podmienky na zmenu štruktúry výroby.

„Nárast plôch zemiakov u nás nie je len otázkou dotácií, ale aj toho, že pestovateľsky jednoduchšie plodiny to nemajú na ružiach ustlané. Keď pestovatelia vidia ekonomický efekt v produkcii zemiakov, táto plodina už nie je odsúvaná na okraj ako v minulosti a získava pevnejšie miesto v poľnohospodárskych podnikoch. Je to stav, ktorý nás teší a verím, že bude aj v budúcnosti pokračovať,“ uzatvára predseda Českého zemiakárskeho zväzu.