Symbol srdca vo farbách maďarskej trikolóry alebo s obrysom mapy Maďarska na obaloch domácich mliečnych výrobkov nie je v Maďarsku novinkou. Značku Mliečne srdce (Tejszív) poznajú spotrebitelia už približne dvadsať rokov, od novembra však na nich srdcia útočia odvšadiaľ – z billboardov, televíznych reklám aj iných médií.

Zástupcovia ministerstva poľnohospodárstva a organizácií mliekarov pri rozhovoroch v médiách pijú mlieko z pohárov so srdiečkom. Novú celoštátnu kampaň na zvýšenie spotreby domáceho mlieka „Mlieko? To je mlieko“ (A tej? Az tej) realizujú spoločne ministerstvo poľnohospodárstva, Agrormarketingové centrum a Rada pre mliečne výrobky, aby pomohli odvetviu produkcie mlieka v hlbokej kríze. Propagácia domácej spotreby tak prichádza v čase, keď samotná finančná pomoc štátu nedokáže vyriešiť problémy producentov.

„Možnosti štátnej podpory sme už vyčerpali,” uviedol minulý týždeň Szabolcs Bóna, minister poľnohospodárskej a potravinárskej ekonomiky (AÉM) na fóre v Orosháze.

Maďarské rekordy: najnižšia výkupná cena mlieka, najdrahšie krmivá

V Maďarsku podľa údajov za rok 2025 chovali viac ako 883-tisíc kusov hovädzieho dobytka, z toho približne 264-tisíc kráv. Počet dojníc tak bol približne 2,5-násobne vyšší ako na Slovensku. Ich stavy boli v uplynulých rokoch pomerne stabilné. Sucho a následná neúroda v aktuálnom roku negatívne ovplyvnili aj produkciu krmív, čo sa prejavilo v sektore prvovýroby mlieka.

Južný sused Slovenska patril tento rok, aj podľa hodnotenia EÚ, medzi krajiny najviac postihnuté suchom. Predbežné odhady škôd v poľnohospodárstve dosahujú podľa tamojšieho agroministra 800 miliárd forintov (2,2 miliardy eur). K dlhodobo nízkym výkupným cenám mlieka a vysokým cenám energií sa teraz v mliekarenskom sektore pridáva ďalší problém – drahé krmivá, a to objemové aj jadrové. Odborníci otvorene hovoria, že nie všetci producenti prežijú nasledujúci polrok.

V auguste Maďarsko neslávne viedlo tabuľku cien surového mlieka v EÚ, malo najväčší medziročný pokles – 29 percent. Slovensko za ním zaostalo len o tri priečky, bolo na štvrtom mieste s 25-percentným poklesom. Okrem šiestich krajín EÚ mali všetci členovia únie dvojciferný medziročný pokles ceny mlieka.

Zdá sa, že v auguste už ceny dosiahli svoje dno (35,4 eura za 100 kg v Maďarsku a 37,5 eura na Slovensku) a začali sa pomaly plaziť smerom hore. Napriek tomu ostáva situácia chovateľov dojníc žalostná. Pre dlhodobé kontrakty s odberateľmi ešte nárast cien veľmi nepociťujú a náklady im stúpajú omnoho rýchlejšie. Problém predstavuje aj posilnenie forintu po voľbách. Pod výrobnými nákladmi predávajú mlieko už desať mesiacov – v súčasnosti na každom kilograme mlieka strácajú 30 až 50 forintov (8 až 14 centov), čo je podobné ako na Slovensku.

Jeden balík a výhodné úvery

Dodatočné štátne finančné zdroje pre chovateľov mliečneho dobytka (6,6 milióna eur) uvoľnilo Maďarsko tento rok raz, ešte vo februári. Pomôcť sa snaží aj nová vláda, ktorá nastúpila do funkcie v máji, peniaze však nesľubuje. Pomáhala inak – preddavkami na viazané platby, kompenzáciou úrokov či odkladom splátok úverov sa snaží pomôcť chovateľom dojníc zvýšiť ich likviditu, marketingom domácich výrobkov zase ich odbyt.

Chovatelia dojníc boli prví, ktorým sa začali od 15. augusta vyplácať preddavky na viazané platby, aj týmto gestom ich chcel minister podporiť. V mliečnom sektore dostalo 3 039 producentov zálohu vo výške 16,3 miliardy forintov (42 miliónov eur), maximálna sadzba preddavku bola 242 eur na dojnicu.

V júli Szabolcs Bóna oznámil štátnu dotáciu na úroky z úverov pre chovateľov dojníc v plnej výške, pričom pri mliekarenských podnikoch pokryje 70 percent úrokov. V prípade chovateľov sa podpora vzťahuje na úverovú sumu do jedného milióna forintov (približne 2 740 eur) na jednu dojnicu a platí počas celého obdobia splácania úveru. Opatrenie sa týka úverov poskytovaných v rámci programov Maďarskej rozvojovej banky (MFB).

Ešte jeho predchodca István Nagy vyčlenil vo februári 2,43 miliardy forintov (6,6 milióna eur) na mimoriadnu podporu producentov mlieka na kompenzáciu nízkych výkupných cien. Podporu mohlo využiť 2 300 chovateľov. Minulý rok dostali chovatelia dojníc spolu 38 miliárd forintov (104 miliónov eur).

Okrem toho dostávajú nad rámec bežnej viazanej podpory na dojnice prechodnú štátnu pomoc pre mliečne farmy, tento rok to bolo celkom približne 7 miliárd forintov (19 miliónov eur). Chovateľom ju ministerstvo vypláca každý rok, no teraz v krízovom roku dostali menej. Objem vyčlenených financií na tento účel postupne klesá, kým v roku 2023 ešte dostali chovatelia viac ako 10 miliárd forintov, minulý rok už iba 8,8 miliardy.

Vláda ešte v decembri minulého roku vyčlenila na úverový rámec 50 miliárd forintov (130 miliónov eur) pre mliekarenské spracovateľské podniky. Ďalším opatrením bolo „dobrovoľné“ moratórium na splátky poľnohospodárskych úverov na prevádzku, investície a lízing, ktoré môžu využiť poľnohospodárske, spracovateľské aj obchodné podniky v mliečnom sektore. Týka sa iba splácania istiny, nie úrokov, do konca roka 2027 a všetky žiadosti budú banky posudzovať individuálne. Štát na toto opatrenie neuvoľnil dodatočné finančné prostriedky, jeho úloha spočíva iba v komunikácii s bankami.

Ďalšou formou podpory, ktorú môžu využiť prvovýrobcovia v Maďarsku, je dotácia na nákup mliečnych automatov: do výšky  90%. 

Keď vyschla kasa

S pomocou štátu chovatelia nepočítajú, čo odznelo aj na konferencii mliečneho sektora v októbri v Egeri.

„Éra starostlivého štátu skončila. Kľúčom k prežitiu bude odteraz už len zvyšovanie efektivity, expanzia na zahraničných trhoch a inovácie zamerané na produkty s vyššou pridanou hodnotou,“ cituje agrarszektor.hu Andrása Rákócziho, spolupredsedu Rady pre mliečne výrobky zastupujúceho producentov.

Minister Bóna vyzdvihuje najmä energetickú efektivitu odvetvia a upozorňuje, že spracovateľský priemysel je zastaraný, výroba je veľmi náročná na prácu a energiu.

„V potravinárskom priemysle je nevyhnutné zvyšovať energetickú efektívnosť, v tomto ukazovateli je Maďarsko na poslednom mieste v EÚ. Zaostali investície do zvyšovania energetickej efektívnosti, pričom na ne existujú prostriedky aj nad rámec SPP,“ uviedol Bóna v Orosháze.

Podľa údajov Centrálneho štatistického úradu vyviezli z Maďarska minulý rok 310-tisíc ton surového mlieka z celkovej produkcie 2,1 milióna ton. Pri mliečnych výrobkoch však dovoz prevažuje nad vývozom, pri kyslomliečnych napríklad osemnásobne a pri masle dokonca desaťnásobne. Práve inovácie a výroba výrobkov žiadaných na trhu sú kľúčom, aby sa tento pomer zmenil.

Zomknúť sa naprieč vertikálou

Nové oproti iným krízovým rokom je aj to, že nielen prvovýrobcovia mlieka, ale ani spracovatelia a obchodníci nevykazujú zisky. Preto je podľa ministra Bónu čas na to, aby sa všetci hráči mliečnej vertikály zamysleli a spoločne vypracovali stratégie, ako odvetvie znovu postaviť na nohy. Na týchto myšlienkach je založený plán vertikálnej integrácie, ktorý ministerstvo pripravuje. V Maďarsku existuje organizácia, ktorá združuje všetkých členov mliečnej vertikály – Tej Terméktanács (Rada pre mliečne výrobky), plán má ďalej rozvinúť jej úlohy a kompetencie. Túto organizáciu na Dni prvovýrobcov mlieka v októbri vo Zvolene predstavil Zoltán Harcz, jej generálny riaditeľ.

„Prísnejšie regulácie potravinovej bezpečnosti by tiež mohli prispieť k tomu, aby mala domáca produkcia lepšie postavenie na trhu,” povedal Szabolcs Bóna.

Čím nahradiť kukuricu?

Tohtoročné sucho sa najviac podpísalo na produkcii maďarskej kukurice. Bóna viackrát zdôraznil, že ju treba prestať pestovať tam, kde je zrejmé, že sa to kvôli čoraz väčším suchám neoplatí.

Ale ak Maďarsko obmedzí pestovanie kukurice v suchých oblastiach, bude musieť riešiť, ako ju nahradí v kŕmnych dávkach.

Agrarszektor.hu cituje Bence Szirakiho, zástupcu generálneho riaditeľa Dózsa Mezőgazdasági, podľa ktorého chovatelia v treťom štvrťroku už skrmujú silážne krmivo z tohtoročnej úrody, zásoby sa väčšinou minuli. Problém je aj s kvalitou krmiva.

„Obsah škrobu v kukuričnej siláži je nižší kvôli zlej tvorbe klasov. Chýbajúce živiny sú chovatelia nútení nahrádzať drahším krmivom – pšenicou alebo tritikale,“ uviedol.

Oproti obvyklým piatim miliónom ton sa tento rok v Maďarsku urodilo len asi 1,5 milióna ton kukurice a aj z nej veľká časť obsahuje toxíny nad limitom. Dramatický nedostatok viedol k dramatickým cenám – mnohí producenti držia kukuricu na sklade v nádeji, že sa ceny ešte zvýšia.

„Musíme znovu premyslieť, ako zabezpečiť dodávku lacnejších krmív, treba uvažovať nad novými alternatívami,“ cituje Bónu agrarszektor.hu.