Poľnohospodári budú musieť zmeniť spôsob svojho fungovania. Tí, ktorí boli zvyknutí pestovať tri až štyri plodiny na 1500 hektároch, budú musieť prehodnotiť svoj prístup a viac sa zamerať na špeciálnu rastlinnú výrobu. Uviedol to minister pôdohospodárstva Richard Takáč v pondelok počas tlačovej konferencie na podujatí Budúcnosť špeciálnej rastlinnej výroby.

„Spoločne sme sa zhodli na tom, že špeciálna rastlinná výroba je veľmi potrebná. Je potrebné ju podporiť na jednej strane z pohľadu Strategického plánu, ale aj jej budúcim nastavením, keďže určitým spôsobom vnímame vývoj v sektore pôdohospodárstva. Je tu prirodzená snaha Ukrajiny vstúpiť do Európskej únie a to je priestor, problém pre Slovenskú republiku, ale samozrejme aj priestor na to, aby sme sa určitým spôsobom zmenili z pohľadu fungovania,“ uviedol Richard Takáč.

Zdôraznil, že Slovensko má výborné podmienky na pestovanie ovocia a zeleniny, ktoré by mali poľnohospodári produkovať na úkor iných plodín rastlinnej výroby.

„Vnímame tú zmenu a tú zmenu toho poľnohospodára v tom, že sa musí začať viac fokusovať aj na špeciálnu rastlinnú výrobu. Máme podľa mňa skvelé podmienky na pestovanie ovocia a zeleniny a myslím si, že toto musíme využiť. Preto aj odtiaľto dnes môže ísť taký odkaz pre poľnohospodárov, že už nebudú môcť, teda môžu, ale bez akýchkoľvek podpôr a dotácií. A my sa potrebujeme na Slovensku viac fokusovať na to špeciálne,“ uviedol Richard Takáč.

Podľa ministra tak poľnohospodári nebudú môcť pri doterajšom spôsobe hospodárenia rátať s podporami.

Pripravujú nový zákon

V rámci špeciálnej rastlinnej výroby mnohí poľnohospodári dokončievali investície z výziev vyhlásených v minulých rokoch. Situácia je rôznorodá naprieč jednotlivými segmentmi. Pestovatelia zemiakov zápasia s odbytovou krízou, producenti hrozna so znižujúcou sa spotrebou vína a s ochorením zlatého žltnutia viniča. Ovocinári síce nemali zlý rok, no vo výraznejšej miere pocítili dôsledky studeného mája, ktoré sa prejavili pri ochrane budúcej úrody. Pokiaľ ide o pestovanie chmeľu, na Slovensku zostal jediný pestovateľ, a komodita tak zostala osamotená, bez snahy o výraznejší reštart.

„Problémov je veľa, ale je dôležité hovoriť aj o pozitívach. Nie je všetko negatívne,“ uviedol Jozef Šumichrast, predseda Zemiakarského a zeleninárskeho zväzu.

Čoraz väčším problémom, najmä v klimaticky nevyrovnaných rokoch, sa stáva nedostatok vlahy.

„Som rád, že pripravujeme nový zákon z pohľadu Hydromeliorácií, kde chceme nastaviť presné podmienky a pravidlá. Cieľom je, aby sme dokázali v rámci sektora spolupracovať štát a súkromný sektor, aby sme sa pustili spoločne aj z časti z európskych zdrojov a hlavne z privátnych zdrojov zo súkromného sektora do revitalizácie a obnovy týchto závlah, ktoré na Slovensku máme, ktoré sa tu v minulosti vybudovali,“ uviedol minister.

Závlahy momentálne využívajú najmä subjekty so špeciálnou rastlinnou výrobou. Podľa Výročnej správy Hydromeliorácií za rok 2024 poľnohospodári vlani zavlažovali 15-tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy a vyčerpali 21 miliónov m³ závlahovej vody. V roku 2023 bola zavlažovaná výmera približne rovnaká ako vlani, no odber vody dosiahol len 15,7 milióna m³ .

„Ak máme dodávať zemiaky, rajčiny či inú zeleninu do obchodných reťazcov, musíme realisticky podporovať pestovateľov, a to nielen cez poľnohospodársku politiku, ale aj cez úľavy pri zamestnávaní,“ uzavrel Emil Macho, podpredseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.