Aj napriek obľúbenej rétorike sa podiel slovenskej zeleniny a zemiakov v praxi výrazne zvyšovať nedarí, navyše, pri zelenine chýba aj register, ktorý by ukázal aktuálny stav, od ktorého by sa dalo odraziť do budúcnosti. Rok 2021 zhodnotil predseda Zemiakarského a zeleninárskeho zväzu SR Jozef Šumichrast.

Sú aj pozitíva, len ich treba viacej hľadať

Ako hodnotíte uplynulý rok v sektore poľnohospodárstva?

Rok 2021 hodnotím ako veľmi náročný. Aj keď stúpli ceny agrokomodít, narástli aj ceny vstupov, prudko sa zvýšili ceny pohonných hmôt, energií, osív, prípravkov na ochranu rastlín a hnojív. Zhodnotiť si úrody v roku 2021 si vie najlepšie každý poľnohospodár sám, avšak jedno je isté, a to že poľnohospodári zakladajú drahú budúcoročnú úrodu. Okrem toho prebiehajú prípravné práce na Strategickom pláne na roky 2023 – 2027, ktorého príprava a z toho plynúce informácie tiež nepôsobili na poľnohospodárov pozitívne. Ale nemôžeme byť len negatívni, určite sa v roku 2021 nájdu aj pozitíva, len ich treba viacej hľadať.

Zeleninárstvo a sebestačnosť – to je obľúbené slovné spojenie v rámci plánov do budúcnosti, v praxi sa to však dlhodobo nedarí. Aký bol v tomto smere posledný rok?

V oblasti zeleninárstva a zemiakarstva pretrváva dlhodobá stagnácia. Na naše územie sa ročne dovezú stovky tisíc ton zeleniny a zemiakov, ktoré by sme si vedeli vypestovať a spracovať sami. Máme na to dostatok pôdy, priaznivé klimatické podmienky a aj možnosti. Napríklad sebestačnosť v zemiakoch je pod 50-timi percentami a klesá každým rokom. Výpočet sebestačnosti pri zelenine je náročnejší a dlhodobo po ňom voláme. Je zrejmé, že vo všetkej zelenine sebestační nebudeme, ale v niektorých komoditách máme dokonca silný exportný potenciál, napríklad v cibuli. Najpodstatnejšie je nedovážať to, čo si dokážeme sami doma vypestovať a preskladniť. Slovenské zeleninárstvo, zemiakarstvo, ovocinárstvo a vinárstvo boli a asi aj budú na okraji záujmu kompetentných. Hnevá ma, že špeciálna rastlinná výroba je zaujímavá iba vtedy, keď treba pekné fotky a videá. Zeleninárstvo je typickým príkladom toho, ako si štát môže nesprávnymi rozhodnutiami, nedostatočne cielenou podporou, chýbajúcim spracovateľským priemyslom zlikvidovať v minulosti slušne prosperujúce odvetvie. Nevidím rok 2021 ako rok nového začiatku.

Spomínali ste, že pozitíva v uplynulom roku treba viac hľadať, ktoré kroky teda vnímate ako správne a pozitívne??

Pozitívne hodnotím vypracovanie Vízie spoločných postupov pri budovaní moderného pôdohospodárstva v horizonte roku 2035. Nie celkom sme spokojní s obsahom Strategického plánu na roky 2023 – 2027, aj keď sa doň podarilo presadiť veľa dôležitých bodov. Pozitívne hodnotím aj diskusiu pri jeho tvorbe, vytvorenie pracovných skupín bolo dobrým krokom, ale dovolím si tvrdiť, nie celkom zvládnutým. Ako pozitívum vidím aj pokračujúce rokovania o jeho konečnom obsahu. Bohužiaľ celá príprava prebieha v zbytočnom strese.

Šumichrast: Inštitút sezónnej práce je dlhohrajúca pesnička

Čo možno najviac oceňujete v uplynulom roku v rámci diania v sektore?

Asi to, že sa vôbec podarilo dostať Strategický plán na roky 2023 – 2027 do akej-takej použiteľnej podoby. To ale neznamená, že sme my poľnohospodári s ním spokojní. A určite som hrdý, ako sa poľnohospodári a potravinári dokázali vysporiadať s problémami, ktoré im priniesla pandémia ochorenia COVID-19 na Slovensku.

Nastali nejaké legislatívne zmeny, ktoré z vášho pohľadu odvetviu pomohli?

Skôr nenastali. Inštitút sezónnej práce pre poľnohospodárov je dlhohrajúca pesnička, zatiaľ je to o vyhováraní sa, kto a prečo s tým nič nemôže spraviť. Stále nám chýba zákon o poľnohospodárstve a taktiež zákon o poľovníctve, pre škody spôsobené zverou. Dlhodobo voláme po vytvorení verejných registrov pre špeciálnu rastlinnú výrobu a ich sprístupnenie nielen pre štátne inštitúcie, ale aj pre pestovateľov a verejnosť. Uvidíme, či prebehne samotná realizácia. Stále nenastalo zrovnanie DPH na všetky druhy ovocia, zeleniny a hrozna. Skutočne nevidím dôvod prečo je to tak. Poľnohospodárom by pomohlo zjednodušenie legislatívneho procesu vodoprávneho konania s MŽP SR a aj zaviesť “zelenú naftu“ resp. zelenú energiu pre zakryté plochy. Hlavne ale neprijímať usmernenia, ustanovenia, metodické pokyny a iné dokumenty nad rámec platnej legislatívy SR, tak aby sa nezavádzali ďalšie povinnosti pre poľnohospodárov. Bohužiaľ, ťažko sa hľadajú legislatívne zmeny, ktoré požadujeme a boli by pretavené do legislatívy.

Poľnohospodárov prekvapila informácia o návrhu zákona o registri užívacích vzťahov

Nové vedenie ministerstva deklaruje podporu mladým farmárom, cítia ju mladí zeleninári a zemiakari aj v praxi?

Významná časť malých a mladých poľnohospodárov funguje v sivej ekonomike. Z toho dôvodu ani nie je možné presne povedať, akou mierou sa podieľajú na poľnohospodárskej výrobe, resp. na potravinovej sebestačnosti štátu. Potenciál jednoznačne existuje a preto je nevyhnutné podporné a legislatívne režimy nastaviť tak, aby malé, rodinné farmy, mladých poľnohospodárov, boli motivované vystúpiť zo sivej ekonomiky a aby sa stali plnohodnotnými partnermi na trhu. Uvidíme, čo prinesie realizácia Strategického plánu na roky 2023 – 2027 a pripravované finančné nástroje. Priestor pre mladých vidím v špeciálnej rastlinnej výrobe a živočíšnej výrobe, určite nevidím jedinú cestu cez navyšovanie platieb na prvé hektáre pre mladých a malých – teda od roku 2023 Komplementárna podpora príjmu pre mladých poľnohospodárov a Komplementárna redistributívna podpora príjmu v záujme udržateľnosti. Za správne by som považoval zvýšenie viazanej podpory príjmu a platieb na Integrovanú produkciu, to by mohla byť cesta k diverzifikácii výroby.

Ktoré kroky z vášho pohľadu neboli správne, prípadne prospešné?

Veľmi nemilo poľnohospodárov prekvapila informácia o pripravovanom návrhu zákona o registri užívacích vzťahov k poľnohospodárskym pozemkom. Do legislatívneho procesu nie je v dostatočnej miere zapojená poľnohospodárska a odborná verejnosť, venujúca sa správe a evidencii pôdneho fondu. Ak má byť výsledkom funkčný systém, ktorý bude prínosom a nie ťarchou pre poľnohospodárov, je potrebná dôsledná príprava.

Šumichrast: Znepokojivé je, že normatívy pre špeciálnu rastlinnú výrobu vypracované nebudú

Spomenuli ste už viacero očakávaní, ktoré sa stále nenaplnili, boli aj také, ktoré ste čakali práve v roku 2021 avšak do praxe nevošli?

Už od začiatku roku 2021 očakávame vyhlásenie výzvy na podopatrenie 4.1 – Podpora na investície do poľnohospodárskych podnikov. Veríme, že začiatkom roku 2022 sa naše očakávania naplnia. Treba otvorene povedať, že takéto meškanie je v dôsledku chýb, ktoré sa na MPRV SR nakopili. Pre nás, poľnohospodárov to znamená, že sme prišli o možnosť získať podporu na investície v roku 2021 a stratili sme tak celú sezónu. Uvidíme, či nestratíme aj sezónu v roku 2022. Teší nás avizované obstarávanie investícií v tejto výzve pomocou normatívov, ale veľmi znepokojivé je, že pre špeciálnu rastlinnú výrobu normatívy vypracované nebudú.

Aké sú očakávania pre rok 2022?

Očakávame, že sa v roku 2022 doladí Strategický plán na roky 2023 – 2027 k maximálnej možnej spokojnosti poľnohospodárov. Taktiež verím, že sa zastaví rast vstupov. Veľké očakávania sú v doladení legislatívy, v bodoch ktoré sme spomínali. V treťom roku tejto vlády by to bolo už naozaj potrebné.

Aké kroky by mal štát určite v roku 2022 nevyhnutne podniknúť a prečo?

V roku 2022 by mal štát prehodnotiť svoj prístup k agrorezortu. To, že ešte stále funguje, je veľký zázrak. Bohužiaľ, vyzerá to tak, že štát si dostatočne neváži prácu poľnohospodárov a potravinárov.

Od PPA očakávali, že bude fungovať ako moderná a otvorená inštitúcia

Rok 2021 bol pomerne významný z pohľadu fungovania PPA – ako hodnotíte jej fungovanie aktuálne a aké sú očakávania voči PPA?

Záver roka sa niesol v zlej nálade vo vydávaní rozhodnutí PPA k jednotným žiadostiam o podporu za rok 2021. Situácia sa našťastie čiastočne upokojila, ale zbytočne spôsobila viacerým poľnohospodárov problémy. Mnohým poľnohospodárskym subjektom začali koncom roka kontroly a nevedia, kedy budú ukončené a kedy im budú vydané rozhodnutia. Nevidím dôvod na takýto spôsob fungovania PPA. Od PPA by sme my poľnohospodári očakávali, že bude fungovať ako moderná a otvorená inštitúcia. Ale asi sú to prehnané očakávania. Taktiež by poľnohospodári veľmi ocenili vyhodnotenie a vyplatenie predchádzajúcich výziev.

Čoskoro uplynú dva roky od nástupu aktuálnej vlády, hoci na poste ministra medzičasom nastala zmena. Ako hodnotíte túto zmenu, cítiť to v praxi?

Určite áno, nie všetko je ideálne, nie so všetkým sme spokojní. A sme a budeme aj kritickí, ale komunikujeme a aj keď nie vždy sme vypočutí, komunikácia prebieha. Pred zmenou sme počúvali veľa o tom, aké by to malo byť, ale konkrétne kroky k realizácii nenastali. Treba povedať, že v niektorých prípadoch aj chvalabohu…

Papier znesie všetko

Ako hodnotíte celkovo fungovanie rezortu od posledných volieb – čo zo sľubov a programového vyhlásenia už podľa vás malo byť vyriešené a stále nie je? Čo by sa malo akútne riešiť?

To, že  agropotravinársky sektor sa nachádza v zlej kondícií je všeobecne známy fakt. Dlhé roky bol na okraji záujmu politikov a spoločnosti, ktorá prehliadala, že zabezpečuje najdôležitejšiu potrebu obyvateľstva – príjem potravy. Táto pravda sa ukázala po minuloročných voľbách. MPRV SR bolo chvíľku v podstate v rukách každej koaličnej strany. Skončilo tam, kde skončilo. Pomalé zmeny, neznalosť problematiky, kritizované nominácie na MPRV SR, PPA a aj SPF sú len dôsledok odbornej a personálnej nepripravenosti danej strany. V Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2020 – 2024 sa okrem iného uvádza: „Výrazne zvýšime potravinovú sebestačnosť Slovenska a nastavíme spravodlivý systém podpory poľnohospodárov.“ Ako sa vraví, papier znesie veľa, vlastne všetko. Lenže dôležité a hodnotené sú výsledky. Prioritou vlády náš rezort určite nie je.

Spomínali sme už prípravu Strategického plánu, kde vidíte isté rezervy. Ako hodnotíte celý proces aj samotný dokument predložený do Bruselu?

Ja tomu hovorím armádny prístup, najprv sme čakali, aby sa potom mohli ponáhľať a teraz sa ponáhľame, aby sa mohlo čakať. Hlavné je, že máme použiteľný dokument, ale dôležité budú detaily realizácie. Pevne verím, že v samotnom dokumente nastanú ešte korekcie, aj vo finančných alokáciách.

Ak sa dokument naplní v praxi, je podľa vás zárukou toho, že sa situácia v sektore zlepší?

No, úspech bude, ak sa situácia nebude zhoršovať. Prístup ostatných, hlavne okolitých krajín k agrosektoru je oveľa zodpovednejší a štedrejší. Ako sa hovorí, konkurencia nespí…