Koreninová paprika je jedným z posledných korení, pri ktorých nie je Slovensko v plnom rozsahu odkázané na dovoz. Tento stav sa darí udržať najmä vďaka spojeniu poľnohospodárov a spracovateľa, ktorý od nich každoročne vykupuje produkciu. Spojili sme sa s troma pestovateľmi, kde jej zber práve v tomto období začína. Ako aj iným poľnohospodárom, ktorí hospodária v južnej časti Slovenska, aj im tropické dni tohtoročného leta spôsobili značné problémy.

Závlahy pomohli, no rozhodujúce boli horúčavy

„Najmä tie štyridsaťstupňové teploty ničili úrodu. Síce sme plochy na týždennej báze polievali, výsledok je najmä ten, že nám rastliny nevyschli. K žiadnej veľkej úrode nám nepomohli,“ hovorí poľnohospodár Pavel Csonka zo Želiezoviec (okres Levice).

Tento rok pestuje papriku na výmere troch hektárov. Dnes už je na dôchodku. Boli roky, keď boli jeho polia osiate väčšou výmerou, a vlastne aj dnes by jej mal možnosť pestovať viac. Spolu hospodári na pätnástich hektároch. Paprika je však náročná na ľudskú prácu najmä v období zberu, keď sa každý jeden plod trhá ručne a rúk, ktoré sú ochotné pomôcť v poľnej výrobe, keď zber začína už o šiestej ráno a trvá do pravého poludnia, je čím ďalej menej. Za vyše štvrťstoročie čo pestuje koreninovú papriku sa však zmenilo aj počasie.

„Očakávam tak 10 ton papriky z našej trojhektárovej výmery. Boli však roky, keď sme z hektára vedeli získať aj 15 ton. To však neboli teploty extrémne a rozloženie zrážok bolo rovnomernejšie,“ hovorí Pavel Csonka.

Pestovateľa sme stretli na jeho dvoch parcelách osiatych paprikou, kde už niekoľko dní prebieha zber. Na okraji parcely sú naplnené a zaviazané rašlové vrecia, ktoré cez oká ohraničené silónom nezakrývajú dopestovanú zeleninu. Papriky napriek suchu nie sú malé či deformované. Veď k nim cez letné víkendy pravidelne prichádzal, aby ich mohol zavlažiť. Problémom sú rastliny, na ktorých vidieť ako bojovali s letnými teplotami a tak ani nezarodili do množstva, ktoré očakával.

Skúsený pestovateľ nahlas prepočítava, či sa mu v najbližších dňoch podarí zhromaždiť aspoň štyri tony produkcie. Ak áno, spracovateľ mu pošle auto. Keď nie, približne 15 kilogramové sieťované vrecia papriky dovezú k spracovateľovi do Dvorov nad Žitavou vlastnou dopravou.

S odberateľom problém nie je

Nižšiu úrodu očakáva aj Róbert Tóth, ktorý pestuje papriku v Želiezovciach len niekoľko sto metrov od Pavla Csonku. Taktiež dodáva produkciu do Mäspomy a rovnaká je aj jeho história pestovania, ktorá už číta niekoľko desaťročí. Tiež mu kolíšu úrody. V dobrých rokoch je to spomínaných 15 ton z hektára, no už mal aj 5 ton. Všetko záleží od počasia.

„S Mäspomou nie je problém. Chcú našu papriku. Dokonca za posledných 8 až 10 rokov vzrástla cena o 100 percent. Problém je v počasí a v nedostatku pracovnej sily,“ hovorí Róbert Tóth.

Aj Tóth v tomto roku svoje dva hektáre porastu zavlažoval. Napriek tomu sú papriky nižšie a podľa vlastných slov bude rád, ak sa celková úroda priblíži k piatim tonám z hektára. So zberom ešte nezačal, no je to otázka najbližších dní. Papriky s charakteristickým štíhlym, pretiahnutým tvarom a rubínovočervenou farbou pôsobia na jeho parcele medzi zelenými listami až neprirodzene sýto.

Csonka aj Tóth zo Želiezoviec vysádzajú papriku priamo na pole zo semena v apríli. Takáto paprika si potom vyžaduje pozornosť aj z hľadiska zaburinenia či okopania.

Formou priesad, ktoré začiatkom júna vysádza priamo na pole, pestuje papriku Martin Beňo, ktorý spolupracuje s poradcom Andreasom Pecsérkom.

Hľadajú možnosti čo najväčšej intenzity

V okolí Hontianskych Moraviec (okres Krupina) majú vysadenú papriku na výmere dvoch hektárov. Len priesady ich stáli bezmála 6-tisíc eur na hektár. Porast je pod kvapkovou závlahou, nad ktorou je čierna fólia s vyrezanými otvormi, v ktorých sú zasadené mohutné rastliny obsypané paprikami. Takto pestovaná paprika nebojuje o svoj priestor s burinou a aj fólia drží lepšie vlahu.

„Úrodový potenciál našej odrody papriky je 35 až 45 ton z hektára. Učíme sa, robíme množstvo chýb, no chceme sa k tomuto číslu čo najviac priblížiť. Veríme, že sa dostaneme cez 15 ton z hektára,“ hovorí poľnohospodár.

Papriku pestuje druhým rokom a už dnes vie, čo urobí o rok inak. Papriky nebudú vysádzať spolu po troch, ale v jednom rade budú len dve rastliny vedľa seba. Dôvodom je lepšia prístupnosť pri zbere. Taktiež pracujú s rozbormi pôdy a upravia aj ďalšie detaily agrotechniky. Parcelu chcú najmä výrazne podryť.

„V tomto roku nás potrápili strapky, ktoré rastliny oslabovali a miestami ich aj výraznejšie poškodili. Kvalita samotných plodov však zostala dobrá. Na poškodených rastlinách sa však prejavil pokles úrody, keďže v dôsledku oslabenia vytvorili menší počet plodov,“ hovorí Andreas Pecsérke, ktorý pôsobí ako poľnohospodársky poradca pre približne 130 poľnohospodárov a zároveň sa sám venuje pestovaniu koreninovej papriky.

„Snažím sa hľadať pre poľnohospodárov také riešenia, ktoré sú nielen technologicky realizovateľné, ale aj ekonomicky zaujímavé. Paprika patrí medzi plodiny, ktoré pri správne nastavenej technológii pestovania a zabezpečenom odbytu dokážu priniesť veľmi dobré ekonomické výsledky,“ uvádza poradca.

Uvažujú nad technológiami

Rozšírenie produkcie naráža najmä na to, že mladí poľnohospodári, ktorí by sa jej pestovaniu chceli venovať, nemajú napríklad skúsenosti od svojich rodičov či starých rodičov. Kontinuita v tejto oblasti sa prerušila, a tak sa všetko musia učiť od základov. Veľmi dôležité je strážiť si náklady, zvládnuť agrotechniku aj samotný zber.

Vlani pestovateľov z Hontianskych Moraviec pred zberom zasiahli skoré ranné mrazy, ktoré sa objavili počas dvoch po sebe nasledujúcich dní. Nízke teploty poškodili porasty a zničili významnú časť úrody papriky. Beňovi vtedy nebolo do reči. Moderný päťboj, individuálny šport, ktorému sa venoval a ktorý kombinuje plávanie, parkúr, streľbu, beh a šerm, ho naučil nevzdať sa a neočakávať, že mu niekto pomôže. Svoje problémy si musí vyriešiť sám a najlepšie sa z nich aj poučiť.

Tento rok je iný. S priebehom zberu sú spokojní, aj keď vývoj počasia extrémne potrápil aj ich. Pod čiernou fóliou, pod ktorou paprika korenila, musela byť ešte výrazne vyššia teplota než počas tohtoročných štyridsiatok.

Dnes už Beňo spolu s poradcom rozmýšľa nad tým, ako sa technologicky posunúť. Ak v tomto roku výsadbu priesad realizovalo viac ako 10 ľudí, v budúcom roku už majú vymyslené, ako sa dostať na 6, maximálne 7 ľudí, a do budúcnosti chcú ísť ešte ďalej.

„V súčasnosti sú dostupné automatizované systémy, ktoré umožňujú výsadbu priesad už s obsluhou dvoch pracovníkov. Rovnako aj zber papriky je možné do určitej miery mechanizovať či automatizovať. Pri takomto spôsobe zberu však vznikajú určité straty, keďže technológia nedokáže úplne selektovať plody podľa stupňa zrelosti. Časť papriky tak môže byť zozbieraná ešte pred dosiahnutím optimálnej zrelosti, čo znižuje jej trhovú využiteľnosť,“ vysvetľuje poradca.

Beňo aj Pecsérke vedia, že na rozvoj potrebujú peniaze a tie získajú vtedy, ak dokážu produkovať čo najviac papriky. Obmedzenia z hľadiska veľkosti nemajú.

„Máme priestor z hľadiska pestovania koreninovej papriky narásť až na 20 hektárov, no musíme to robiť profesionálne,“ hovorí Martin Beňo.

Ďalších pestovateľov by uvítali

Mäspoma a jej prevádzka v Dvoroch nad Žitavou by sa takejto zväčšenej produkcii nebránila. Ešte pred niekoľkými desaťročiami boli časy, keď pestovatelia čakali s prívesmi naplnenými paprikou pred bránou jej závodu, aby ju mohli odovzdať. Dnes spracovateľ oslovuje poľnohospodárov a potrebuje udržať aspoň minimálne množstvá spracovanej papriky. Cena za dodanú papriku, ktorú vypláca pestovateľom, sa dnes pohybuje na úrovni jedného eura za kilogram. Na jeden kilogram pomletej papriky pritom potrebuje 6 kilogramov pozberanej produkcie.

„Vlani aj predvlani sme vyprodukovali približne 20 ton sušiny koreninovej papriky. Aby sme dokázali rentabilne fungovať, potrebujeme väčšie množstvá. A o Žitavskú papriku, ktorá pochádza od slovenských pestovateľov, je záujem aj medzi spotrebiteľmi. Produkt je držiteľom Značky kvality SK aj Chráneného označenia pôvodu. My rezervy vo výrobnej kapacite máme a uvítame každého jedného pestovateľa, ktorý má záujem s nami spolupracovať. Potrebovali by sme násobne väčšie množstvá, ako dnes spracovávame,“ hovorí Ján Kolesár, konateľ spoločnosti Mäspoma.

Zakladateľ spoločnosti upozorňuje, že problémy majú pri všetkých komoditách, ktoré by na Slovensku chceli kúpiť. Od rasce, majoránky až po zeleninu ako je mrkva, petržlen alebo paštrnák, ktoré potrebujú pre prípravu koreninových zmesí.

„Otvorení sme komunikácii o dodávaní akýchkoľvek korenín, ktoré sa na Slovensku ešte v nedávanej minulosti bežne pestovali a dnes ich musíme nakupovať zo zahraničia. Samozrejme, dôležité pri dodávkach sú aspoň minimálne množstvá,“ uzatvára Ján Kolesár.