Na utorkové zasadnutie agrovýboru poslankyňa Zuzana Matejíčková (SMER-SD) doručila pozmeňujúci a doplňujúci návrh k novele Zákona o veterinárnej starostlivosti, o ktorom už o deň neskôr (16.9.2026) prebieha rozprava v Národnej rade SR. Návrh pritom nerieši témy, ktoré poľnohospodárov a najmä potravinárov dlhodobo trápia. Predložený pozmeňovací návrh vytvára ďalšiu funkciu v rámci aparátu Štátnej veterinárnej a potravinovej správy a ruší zavedený Inštitút vzdelávania veterinárnych lekárov, ktorý má prejsť pod samotnú ŠVPS.

„Vymedzuje sa pôsobnosť ústredného riaditeľa a hlavného veterinárneho lekára, a preto sa presúvajú niektoré právomoci, tak aby bola pri obidvoch funkciách zosúladená. Z uvedeného dôvodu hlavný veterinárny lekár nebude už zodpovedný za predkladanie návrhu rozpočtu ani za niektoré organizačné úlohy, ktoré ostanú ústrednému riaditeľovi,“ informuje uznesenie agrovýboru z 15. septembra 2026.

V súčasnosti je stav taký, že hlavný veterinárny lekár aj funkcia ústredného riaditeľa ŠVPS spadá pod jednu osobu. Po schválení novely by hlavný veterinárny lekár mal niesť zodpovednosť za veterinárny a potravinový dozor, no ústredný riaditeľ bude pripravovať rozpočet, personálnu politiku a chod organizácie. Zriadenie nového útvaru ústredného riaditeľa samozrejme vyvolá ďalšie náklady, ako vytvorenie sekretariátu, služobné vozidlo a ďalšie technické zabezpečenie, čo sa v čase konsolidačných opatrení vlády môže zdať ako zbytočné.

„Po 23 rokoch stratia veterinári pozíciu ústredného riaditeľa ŠVPS. Tá bude nahradená pravdepodobne vopred pripravenou politickou nomináciou strany SMER, bez veterinárneho vzdelania,“ informuje Jaroslav Karahuta (Sme rodina) bývalý šéf agrovýboru.

V minulosti mohol byť šéfom ŠVPS len veterinár, po prípadnom schválení novely to môže byť aj potravinár. Karahuta vo svojom statuse na sociálnej sieti špekuluje, že horúcim kandidátom bol v minulosti, keď sa téma prvý raz otvorila, Milan Lapšanský. Lapšanský viedol, v čase keď ministerstvo ovládala SNS, sekciu potravinárstva a v súčasnosti sa našiel v zväzovej činnosti pre pekárov a mlynárov.

Nevidí dôvod

Jozefa Bíreša, dlhoročného ústredného riaditeľa ŠVPS sme sa spýtali, či takéto rozdelenie kompetencií medzi dve osoby – hlavného veterinárneho lekára a ústredného riaditeľa pomôže v zabezpečení potravinovej bezpečnosti.

„Všetky audity vykonané na Slovensku po vstupe do EÚ konštatovali, že ŠVPS má dobrú organizačnú štruktúru a zabezpečuje kontrolu potravinového reťazca z farmy na stôl. Čo je v porovnaní s inými členskými štátmi, ktoré majú rozdrobenú kontrolu potravinového reťazca, vysoko pozitívne,“ informuje Jozef Bíreš, bývalý dlhoročný riaditeľ ŠVPS a minister pôdohospodárstva v úradníckej vláde.

Exminister pripomína, že Slovensko v oblasti kontroly potravinového reťazca nemalo žiadne významné potravinové kauzy hlavne vďaka tomuto systému – mimo možno niektorých nákaz ako africky mor ošípaných, vtáčia chrípka či slintačka a krívačka, čo bolo spôsobené prechodom vírusu z iných štátov.

„Hlavný veterinárny lekár a ústredný riaditeľ zastupuje Slovensko v medzinárodných organizáciách ako Rada hlavných veterinárnych lekárov či Medzinárodná organizácia pre nákazy zvierat. Riadenie hlavného veterinárneho lekára musí byť priame. Priamo ministrom a žiadny iný článok tam nevstupuje. Aby ústredný riaditeľ riadil hlavného veterinárneho lekára, na to nevidím dôvod. Práve v krízových situáciách hlavný veterinárny lekár musí konať ihneď, priamo a efektívne. Takto sa vytvára ďalšia administratívna bariéra, ktorá môže tento systém narušiť,“ upozorňuje Jozef Bíreš.

Okrem doplnenia funkcionára do organizačnej štruktúry ŠVPS poslanecký návrh hovorí aj to, že kompetencie Inštitútu vzdelávania veterinárnych lekárov sa presunú do kompetencií Štátnej veterinárnej a potravinovej správy. Inštitút by tak zanikol a ŠVPS by po schválení novely získala aj možnosť vykonávať podnikateľskú činnosť. Spoplatnené služby a školenia pritom môžu v budúcnosti vyvolávať otázky o nezávislosti a o možnom konflikte záujmov medzi regulačnou a podnikateľskou činnosťou. Štátna veterinárna a potravinová správa je rozpočtovou organizáciou, ktorej výdavky má kryť štátny rozpočet a Inštitút je príspevkovou organizáciou, ktorá získava od štátu len príspevok na svoju činnosť.

Potravinári vidia problém inde

Samotných potravinárov pritom už roky trápi najmä to, že systém úradnej kontroly potravín nie je jednotný. Problémom je, že kontroly vykonáva Úrad verejného zdravotníctva aj Štátna veterinárna a potravinová správa, čo je v rámci štátov Európskej únie raritné.

„Na regionálnej úrovni je týchto orgánov však až 76 (40 regionálnych veterinárnych a potravinových správ a 36 regionálnych úradov verejného zdravotníctva). Pre porovnanie, v Českej republike pôsobí v rámci Státní zemědelské a potravinářské inspekce ČR Ústredný inšpektorát a len 7 podriadených inšpektorátov, pričom každý inšpektorát má v územnej pôsobnosti dva kraje,“ informovala ešte v novembri 2025 tlačová správa Potravinárskej komory Slovenska.

Potravinári už vtedy poukázali na to, že aktuálne rozdelenie kompetencií medzi dva kontrolné orgány, spolu s kontrolou ďalších inštitúcií v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR považujú za neefektívne plytvanie verejnými financiami.

Novela zákona o veterinárnej starostlivosti pritom túto dvojkoľajnosť nerieši. Istým spôsobom sa jej dotýka novela Zákona o potravinách, ktorou bola v stredu 16. septembra 2026 otvorená 61. schôdza Národnej rady SR. Zásadnú reformu úradnej kontroly potravín však neprináša ani ona, čo pripomienkovali samotní potravinári.

„Navrhované znenie rozdelenia kompetencií na úseku úradnej kontroly potravín považujeme za neprehľadnú, s množstvom výnimiek a odkazov, čo je v rozpore s požiadavkami na určitosť a jasnosť noriem zákona. Navrhujeme, ako je uvedené v pripomienke všeobecného charakteru, zjednotenie úradnej kontroly potravín, resp. presunutie väčšiny kompetencií na jeden kontrolný orgán,“ uvádza pripomienka PKS z medzirezortného pripomienkového konania k práve prejednávanému Zákonu o potravinách.