Na Slovensku vzniká nová Národná komisia pre vodu a sucho. Vláda zámer na jej zostavenie schválila ešte počas minulotýždňového rokovania na pôde Agrokomplexu, dnes odobrila štatút, na základe ktorého bude komisia fungovať.

„Cieľom návrhu je upraviť postavenie a účel Národnej komisie pre vodu a sucho, pôsobnosť, hlavné úlohy a organizačnú štruktúru komisie, členstvo v komisii, proces jej rokovania a rozhodovania, ako aj upraviť potrebné aspekty jej fungovania, najmä organizačného a administratívneho,“ uvádza sa v predkladacej správe k materiálu, ktorý dňom schválenia vstúpil aj do platnosti.

Rozhodovacie kolégium

Účelom komisie má byť vytvorenie podmienok na koordináciu verejných politík, strategického plánovania, odborného rozhodovania a investičných priorít v oblastiach, ktoré ovplyvňujú dostupnosť vody, vodný režim krajiny a odolnosť hospodárstva a územia Slovenskej republiky v dôsledku sucha. Samotná komisia bude fungovať na dvoch úrovniach – strategicko-rozhodovacej a odborno-analytickej.

„Rozhodovacie kolégium potvrdzuje návrhy, ktoré pripravuje odborné kolégium, prerokúva odborné varianty, rieši financovanie, prijíma závery a môže vrátiť veci naspäť na prerokovanie zospodu,“ vysvetlil Richard Takáč (Smer-SD), minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR po rokovaní vlády.

Práve šéf agrosektora sa podľa štatútu stane jedným z podpredsedov komisie. Druhým bude minister životného prostredia, ktorým nateraz zostáva Tomáš Taraba, nominant SNS. Samotným predsedom rozhodovacieho kolégia, bude predseda vlády – teda aktuálne Robert Fico.

„Kompetenčne predseda komisie potvrdzuje závery, mení a ruší závery, vracia na prerokovanie a prijíma závery aj sám ako predseda,“ dodal Takáč.

Rozhodovacia komisia bude mať aj ďalších členov – budú nimi viacerí ministri – z rezortov vnútra, financií, hospodárstva, dopravy, zdravotníctva a investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie. Členmi budú tiež zástupcovia Združenia SK8, ktoré združuje predsedov samosprávnych krajov, a Združenia miest a obcí Slovenska.

Odborné kolégium

Zástupcovia vybraných ministerstiev nebudú chýbať ani v odbornom kolégiu. Z rezortu pôdohospodárstva v ňom budú sedieť traja, rovnako aj z envirorezortu. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie v ňom bude mať dvoch zástupcov, rezorty dopravy a zdravotníctva po jednom zástupcovi. Po jednom odborníkovi do komisie vyšle aj šestnástka rôznych inštitúcií a úradov:

• Úrad verejného zdravotníctva SR,
• Dopravný úrad, divízia vnútrozemskej plavby,
• Slovenský hydrometeorologický ústav
• Slovenský vodohospodársky podnik, štátny podnik,
• Vodohospodárska výstavba, štátny podnik,
• Hydromeliorácie, štátny podnik,
• Lesy SR, štátny podnik,
• Národné lesnícke centrum,
• Únia regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska,
• Výskumný ústav vodného hospodárstva,
• Štátny geologický ústav Dionýza Štúra,
• Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum,
• Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora,
• Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre,
• Stavebná fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave,
• Technická univerzita vo Zvolene.

Predsedu odborného kolégia spomedzi jeho členov vymenuje predseda rozhodovacieho kolégia – teda Robert Fico, a to na návrh jeho podpredsedov.

„Na rokovanie odborného kolégia môže predseda odborného kolégia podľa potreby prizvať ďalších odborníkov, zástupcov akademickej obce, profesijných organizácií, vodárenských spoločností, orgánov verejnej správy alebo iných dotknutých subjektov,“ uvádza sa tiež v schválenom štatúte komisie.

Stretnutie v čo najskoršom termíne

Podľa slov ministra pôdohospodárstva – a teda podpredsedu komisie, by sa jej členovia mali zísť v krátkom čase – v závislosti od pracovného programu predsedu vlády a ostatných členov.

„Bavíme sa o dňoch, kedy bude môcť táto komisia zasadnúť, aby sme už na prvom stretnutí rozhodli  o niektorých krokoch. Tých bude viacero – jednak riešenie niektorých legislatívnych úloh, ktoré budeme musieť riešiť z hľadiska zmeny možno niektorých zákonov, na druhej strane otázka riešenia financovania. Sú rôzne možnosti financovania návrhov, s ktorými príde táto komisia – sú to buď klasické štrukturálne fondy, sú to aj financie zo štátneho rozpočtu a budeme hľadať aj iných partnerov, podľa toho, aké budú projekty a kroky,“ vysvetlil Takáč.

Zriadenie komisie sa stretlo aj s kritikou opozície. Napríklad KDH žiada prepracovanie štatútu tak, aby premiér ako predseda komisie nemohol jednostranne meniť jej závery.

„Ak premiér môže zmeniť alebo zrušiť výsledok spoločného rozhodovania, oslabuje to zmysel spolupráce. O závlahách a zadržiavaní vody musia rozhodovať aj tí, ktorí na pôde hospodária a dôsledky sucha zažívajú každý deň,“ uviedol Marián Čaučík, podpredseda KDH.

Ku kritike sa pridalo aj Progresívne Slovensko.

„Je to bezduchá komisia, bez právomocí voči exekutíve. Poľnohospodárom by skôr pomohlo urýchlené vyplatenie na poistné v roku 2025, vyplatenie zelenej nafty 35 miliónov eur, už dávno schválené odškodnenie za slintačku a krívačku 3,5 milióna eur, schválená výzva na hnojivá 20 miliónov eur, prípadne na sucho 30 miliónov eur,“ vyjadril sa Peter Horný, expert PS na poľnohospodárstvo.

Ozval sa aj názor o tom, že Slovensko komisiu a nekonečné rečnenie v nej nepotrebuje.

„Poľnohospodári potrebujú, aby konečne dostali efektívnu podporu na boj proti suchu. Ostatné krajiny, či už je to Francúzsko, Poľsko, Maďarsko, nezriaďujú komisie s papalášmi a s politikmi. Oni jednoducho tie opatrenia robia a konajú,“ skonštatovala Veronika Remišová, opozičná poslankyňa zo strany Slovensko – Za ľudí.

Výstupy?

Za členstvo v rozhodovacom ani odbornom kolégiu si podľa štatútu nezakladá účastník nárok na odmenu. Členovia by tak v týchto orgánoch mali sedieť bezplatne. Rozhodovacie kolégium by sa malo stretávať podľa potreby, spravidla minimálne štyrikrát do roka. O frekvencii či počte zasadnutí odborného kolégia štatút nehovorí.

„Nemáme zatiaľ žiadne oficiálne informácie k ohlásenej pracovnej skupine k suchu. Neboli sme zatiaľ pozvaní a ani nevieme, kto by mal byť účastníkom tejto platformy. Každopádne, tému sucha budeme naďalej riešiť s rezortným ministerstvom, vrátane škôd spôsobených suchom,“ uviedla Jana Holéciová, hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

Stanovisko portálu poľnoinfo.sk zaslala popoludní, teda po skončení rokovania vlády, na ktorom sa o štatúte komisie rozhodovalo.

Práve sektor poľnohospodárstva je aj v tomto roku suchom zasiahnutý výrazne. Komisia by však nemala riešiť len sektorové problémy, ale skôr prierezové – keďže aj téma sucha sa dotýka viacerých strán, nielen agrosektora.

„Potrebujeme jednotlivé problémy vidieť v súvislostiach. Nedostatok vody v krajine a sucho je problém, ktorý nás už teraz dobehol naozaj vo veľmi širokom kontexte. Problém sucha a problém vody máme roztrieštený minimálne medzi dva rezorty, čo nie je dobré. Potrebujeme sa vrátiť ku komplexnosti, a to bude práve úloha našich odborníkov, aby sme dohliadali na to, aby sme neriešili len riziko, ktoré príde a nehľadali potom financie na odškodnenie, ale aby sme predchádzali problémom, ktoré nás v krajine čakajú,“ uviedla ešte minulý týždeň po rokovaní vlády v Nitre Klaudia Halászová, rektorka Slovenskej poľnohospodárskej univerzity, ktorá do komisie vyšle jedného odborníka.

Vznik komisie podľa samotnej predkladacej správy nebude mať vplyv na štátny rozpočet, limit verejných výdavkov či na podnikateľské prostredie. Kedy sa verejnosť dozvie výstupy a kedy sa tie samé pretavia do praxe, zostáva otázne. Jednou z tém, ktorú už vopred avizoval predseda komisie – a teda aj predseda vlády, bude návrat a posúdenie myšlienky projektu Tichý potok. Ide o zámer vybudovania veľkej vodnej nádrže na východnom Slovensku.

Predsedovia, podpredsedovia aj členovia kolégií aj samotnej komisie, rovnako ako členovia prípadných pracovných skupín či prizvané osoby, budú povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach a informáciách, ktoré im budú sprístupnené na rokovaniach, alebo o ktorých sa v súvislosti s činnosťou komisie dozvedia, ak tieto informácie nie sú verejne dostupné alebo určené na zverejnenie.

„Povinnosť sa vzťahuje najmä na informácie chránené podľa osobitných predpisov, osobné údaje, neverejné pracovné a analytické podklady, ako aj na ďalšie informácie, ktorých predčasné alebo neoprávnené zverejnenie by mohlo ohroziť alebo sťažiť plnenie úloh komisie alebo dotknutých orgánov a inštitúcií,“ uvádza sa v schválenom štatúte.