Tak ako každú krízu, aj horúčavy z uplynulých dní treba okrem škôd a problémov vnímať ako príležitosť. Je také teplo a sucho, že aj najzarytejší klimaskeptici vysielajú prosebné signály, aby sme sa čo najrýchlejšie začali rozprávať o tom, ako ďalej s výrobou potravín. Na chvíľu sa tak výnimočne otvorilo okno na celospoločenskú diskusiu o tom, čo treba v slovenskom poľnohospodárstve robiť inak.

Druhá vec je, že sme sa zacyklili na závlahách, čo však v kontexte schopnosti tohto štátu uvažovať strategicky treba považovať za úspech. Čiastkový, ale buďme pokorní. A musíme byť aj pohotoví, lebo s prvým dažďom sa okno rýchlo zatvorí.

Tu dobré správy zatiaľ končia. Spôsob, akým súčasná vláda debatu o modernizácii závlah uchopila, nedáva veľkú nádej na dobrú koncovku. Vieme len to, že by mala ísť cez polmiliardový PPP projekt, ktorý zatiahne súkromný investor.

Po minulom týždni sme sa dozvedeli, že by ním mohla byť vládnuca rodina Al Nahján zo Spojených arabských emirátov, ktorá patrí medzi najbohatšie na svete.

A to je všetko, čo vieme. S nikým sa nediskutuje, legitímne otázky a výhrady sú podľa ministra pôdohospodárstva halucinácie. O čo v skutočnosti ide a čo to môže slovenským poľnohospodárom spôsobiť, nevieme, ale špekulovať je ešte dovolené.

Filantropi väčšinou smerujú energiu do iných oblastí

Ak by sme chceli hľadať hlavný argument, prečo takéto investičné dobrodružstvo akémukoľvek podnikateľovi nedáva zmysel, stačí si otvoriť najnovšiu Zelenú správu, ktorá je ešte horúca.

Hydromeliorácie od roku 2007 prenajímali sústavy za symbolické poplatky alebo neskôr za jednotky eur na hektár. Napriek tomu výmera prenajatých závlahových sústav za 18 rokov klesla na štvrtinu.

„Ekonomická rentabilita zavlažovania je v súčasnosti jedným z rozhodujúcich faktorov pri rozhodovaní poľnohospodárskych subjektov o využívaní závlah,“ čítame v dokumente. Správne tiež konštatuje, že zavlažovanie sa sústreďuje na plodiny s pridanou hodnotou.

Netreba byť hneď víťazom matematickej olympiády, aby bolo jasné, že zapojenie zahraničného investora, hoci aj sedí na rope, nájmy za zavlažovanie nezníži, ale naopak. Filantropi väčšinou smerujú energiu a stovky miliónov eur do iných oblastí a hodnôt.

Ak má byť tento biznis model založený na príjmoch z nájomného od poľnohospodárov, len ťažko si možno predstaviť, že bude ziskový bez toho, aby sa z centrálneho plánovania odstránil 40-ročný nános prachu. Ziskovosť môže dosiahnuť iba vtedy, ak sa závlahy budú využívať naplno. To znamená, že by poľnohospodári museli pestovať len ovocie, zeleninu či cukrovú repu a bez ohľadu na to, či to v danom roku dáva zmysel alebo nie.

Svetové závlahové impérium

Z tohto zámeru zatiaľ slovenskú vládu neupodozrievajme a preto sa opäť skúsme ponoriť do vôd špekulácií. Úspešní investori bývajú úspešní aj preto, že sú niekoľko krokov pred ostatnými. Pre toho, kto vidí za roh, môže byť krajina s upadajúcim agrosektorom, no stále bohatými vodnými zdrojmi a ešte aj sieťou závlahových systémov, hoci starých, ideálna príležitosť. Stačí rúry a čerpačky opraviť, na čas nad nimi prebrať kontrolu, dvihnúť nájom a čakať, kým domácim pestovateľom dôjde trpezlivosť a radšej odídu hľadať šťastie v inej zárobkovej činnosti. Zrazu sa otvorí príležitosť pre tých, ktorým takéto podmienky vyhovujú a nemusia pritom ani sledovať veľký honorár. Jedným z cieľov môže byť, ak budeme ďalej špekulovať, napríklad produkcia potravín pre krajiny Perzského zálivu.

Rodina Al Nahján, ktorá minulý týždeň poctila návštevou naše hlavné mesto, má investičný fond Al Dahra, ktorý sa týmto modelom riadi po celom svete. V Rumunsku od roku 2018 vlastní farmu Agricost, ktorá je najväčšia v celej Európskej únii. Hospodári na 57 tisíc hektároch, čo je zhruba rozloha Bratislavy aj so všetkými okolitými satelitmi. Hoci sa v tamojšom agrosektore stala výstavnou skriňou efektivity a inovácií, rumunská spoločnosť z toho veľa nemá. Na poliach v delte Dunaja šejkovia nepestujú pšenicu, kukuricu, sóju či lucernu preto, aby nakŕmili Rumunov.

Tvoria si takto strategické zásoby, ktoré sa v púšti hromadia ťažko. Spojené arabské emiráty kryjú domácu spotrebu potravín z 90 percent dovozom. Vo svojej výročnej správe sa Al Dahra netají tým, že hlavným poslaním fondu je „vybudovať najväčšiu platformu zavlažovaného poľnohospodárstva na svete“. 

Sociálny monológ

S nápadom PPP projektov v závlahách prišli za vládou sami poľnohospodári, pretože už nechcú do sústavy investovať bez akejkoľvek právnej istoty. Nikto lucidný nebude za veľké peniaze opravovať prenajatý byt, ktorého majiteľ môže (skoro) podľa ľubovôle zo dňa na deň zvýšiť nájom alebo vymeniť zámky.

Vládny plán je, že sa k vlastníkovi pridá ešte jeden medzičlánok s vidinou zárobku, čo neistotu medzi nájomcami, teda poľnohospodármi, ešte prehlbuje. Ak budeme zhovievaví, môžeme túto epizódu označiť len za komunikačnú ťarbavosť súčasnej vlády. Z dostupných informácií nevieme, ako ďaleko sú práce na tomto projekte a aké garancie pre našich pestovateľov bude obsahovať. Štvornásobný premiér ale musí chápať, že keď v čase historických horúčav a sucha vypustí informáciu o možnom vstupe arabských investorov do strategickej infraštruktúry, ľudia sa začnú pýtať otázky. Bez odpovedí vyzerá počínanie súčasnej garnitúry ako veľmi rizikové. A je normálne, že v médiách a verejnosti je živnou pôdou pre rôzne kreatívne teórie, dohady.

Je šokujúce, s akou ľahkosťou vláda ani len nepredstiera pochopenie, že by sa o takejto závažnej veci malo diskutovať. Takto sociálny dialóg nevyzerá. Ak sa teda zhodneme, že si pod ním predstavujeme niečo iné ako rozhovor s autoritárskym monarchom.

Čo sa ešte stalo

archív poľnoinfo.sk – Interaktívna expozícia Agrokomplex 2025.

Ostaneme pri suchu. To prvovýrobcov mlieka v kombinácii so žalostnými cenami podľa ich výpočtov v súhrne pripraví o 95 miliónov eur. Polovicu vedia vykryť, s druhou potrebujú pomoc od EÚ alebo štátu. V lepšom prípade teda hovoríme o 40 miliónoch eur.

Zlá správa je, že Európska komisia drží pozíciu. Situácia na trhu sa podľa nej postupne normalizuje, a teda na mimoriadnu podporu stále dôvod nevidí. Odporúča obrátiť sa na vládu.

Pripomína, že z poľnohospodárskej rezervy vyčlenila milióny eur na riešenie hnojivovej krízy, ktoré môže štát dvojnásobne dofinancovať z vlastného a okrem toho rozviazala pravidlá pre štátnu pomoc.

A to už musí byť pre slovenských poľnohospodárov vynikajúca správa. Ak má dnes agrorezort voľné dva milióny eur (zatiaľ) na jeden predlžený agrokomplexový víkend, chovateľov v existenčných problémoch musí čakať krízová dotačná žatva. Logicky.