O vzťahu európskych poľnohospodárov k obchodným dohodám EÚ sa už povedalo a napísalo skoro všetko. Poľnohospodári ich majú radi asi ako tohtoročné sucho. Obávajú sa záplavy lacnejšieho mäsa či cukru vyrobeného podľa pravidiel, na aké oni môžu len nostalgicky spomínať.

Dá sa to chápať. Európskym producentom každoročne pribúdajú nové povinnosti a obmedzenia v oblasti používania pesticídov, dobrých životných podmienok zvierat, pracovníkov či ochrany biodiverzity. Ak ich konkurent z Brazílie nemá, otázka, kde je férová konkurencia, je na mieste.

Únia napriek ich hnevu a slovám o pokrytectve neustúpila od uzatvárania nových obchodných zmlúv. Namiesto toho investovala veľa úsilia, aby poľnohospodárov upokojila. Politickými vyhláseniami, ale aj záchrannými sieťami priamo v obchodnej zmluve. Ako napríklad v prípade Mercosuru.

Keď sa už raz mala podpísať, členské štáty v nej chceli vidieť právne záväzné zrkadlové doložky. Ich logika je jednoduchá: kľudne teda na náš trh dovážajte, ale vyrábajte podľa našich pravidiel.

Na prvé počutie to znie logicky, akurát to potom núti aj producentov z EÚ pozrieť sa do zrkadla a pripraviť sa na to, že to celé môže vypáliť aj trochu inak, ako si predstavujú.

Obrátené zrkadlo

Obchodné dohody podpisujú svetové regióny preto, aby zo vzájomnej výmeny tovarov a služieb odstránili zbytočné prekážky. Majú tvoriť protiváhu svetu, o akom sníva napríklad súčasný americký prezident, ktorý sa vyžíva v nekonečných obchodných vojnách a odvetách.

A zrkadlové doložky sa do takého sveta môžu hodiť. Je to síce nástroj, ktorým môže EÚ,  chrániť svojich farmárov, no rovnako ho môžu použiť aj obchodní partneri proti nim. Presne takto argumentovali aj vyjednávači Európskej komisie, keď upozorňovali, že doložky nie sú najlepší nápad.

Udalosti z ostatných týždňov im dali za pravdu minimálne dvakrát. Európska komisia v máji rozhodla o vyradení Brazílie zo zoznamu krajín, ktoré spĺňajú európske obmedzenia týkajúce sa používania antimikrobiálnych látok u zvierat. Argumentuje tým, že európske pravidlá zakazujú používanie týchto látok na podporu rastu alebo zvyšovanie produkcie a Brazília ich podľa Komisie nespĺňala počas celého života zvieraťa.

Tým prakticky zatvorila dvere dovozu brazílskeho mäsa. Z pohľadu Európana férová hra, no tamojšia vláda v tom videla neprimeraný zásah EÚ do spôsobu, akým jej farmári vyrábajú mäso.

A tak Brazília vytiahla rovnakú kartu. Prezident Luiz Inácio Lula da Silva podpísal zákon, ktorý zakazuje výrobu aj predaj foie gras, čím vlastne dal stopku dovozu francúzskej paštéty.

Francúzi sa hnevajú, pretože ich spôsob výroby spĺňa európske pravidlá týkajúce sa dobrých životných podmienok zvierat. Je im to málo platné, pretože brazílska odpoveď je jednoduchá: „to je síce pekné, ale nespĺňa tie naše“.

Aj na základe tohto prípadu sa môže EÚ protekcionistický bumerang vrátiť aj z iných regiónov, kde majú inú predstavu o výrobných metódach ako my. Pri víne, pive, syre, čomkoľvek.

Pomôžeme, ale bude to pomoc iná

Druhýkrát nezamýšľané dôsledky zrkadlových doložiek nepriamo odhalili výskumníci Európskej komisie zo Spoločného výskumného centra (JRC). Nedávno totiž zverejnili analýzu toho, čo sa stane, keď Únia zakáže dovoz potravín aj so stopovými rezíduami pesticídov, ktoré sú v EÚ na čiernom zozname.

Základné zistenie je, že to na drahších potravinách zaplatia európski spotrebitelia. Ak by sa zahraniční producenti neprispôsobili vôbec a európsky trh oželeli, podľa JRC by o vyše 330 percent stúpla cena kávy, o 85 percent cena citrusov a o 83 percent cena stolového hrozna. Z toho by domáci výrobcovia ešte mohli mať radosť, lenže v skutočnosti by sa na vyššiu produkciu alebo výkupné ceny mohli tešiť len pestovatelia plodín, ktoré sa prestanú dovážať do Európy.

Chovateľom hospodárskych zvierat by pribudli ďalšie vrásky na čele. Európska striktnosť by totiž takmer úplne zastavila dovoz sóje (skoro výlučne GMO) a olejnatých výliskov, od ktorých je naša živočíšna výroba závislá.

Európska únia nedávno predstavila stratégiu, ktorá má agrosektor priviesť k väčšej bielkovinovej suverenite, no to je beh na dlhú trať. Naši pestovatelia takúto dieru len tak rýchlo nevyplnia a tak podľa analýzy stúpnu ceny krmív. Produkcia by sa scvrkla o vyše päť percent v bravčovom a hydinovom mäse, hovädziny a jahňaciny by bolo menej o 3,5 percenta.

A to je možno najväčší paradox celej diskusie. Požiadavka, ktorá má chrániť európskeho farmára pred lacnou zahraničnou konkurenciou, môže v určitých prípadoch zvýšiť náklady práve tomu farmárovi, ktorého mala chrániť.

Svetový obchod nie je jednosmerná ulica. Najväčšou chybou by bolo zameniť ochranu európskeho poľnohospodárstva za ochranu pred obchodom. Európski farmári nepotrebujú svet bez konkurencie. Potrebujú pravidlá, v ktorých sa dá konkurovať.

Čo sa stalo

Končí prvá plávajúca farma na svete a jeden zo symbolov mestskej produkcie potravín v EÚ. Farmu otvorili v Rotterdame pred siedmimi rokmi za približne 4 milióny eur, chová 28 kráv a denne vyprodukuje okolo 600 litrov mlieka, ktoré spracúva priamo na mieste. Podľa majiteľov je hlavným dôvodom byrokracia. Holandské úrady odmietli gumovú podlahu v „maštali“ uznať ako nízkoemisnú. Majitelia teraz predávajú celý objekt aj kravy.

Čo nás čaká

Ukrajina nemá ako vyvážať poľnohospodársku produkciu. Čierne more je pod ruskou paľbou a dunajská trasa vyschla. Ukrajina chce od septembra rokovať s Európskou komisiou o zvýšení bezcolných kvót na citlivé poľnohospodárske produkty, najmä cukor, škrob, melasu, alkohol a bioetanol. Slovensko stále uplatňuje jednostranný zákaz dovozu niektorých ukrajinských poľnohospodárskych produktov.