Svetelný pylón s cenami pohonných hmôt pred každou čerpacou stanicou v Brazílii informuje, že najlacnejšou možnosťou pre motoristov je tankovať etanol. Juhoamerická krajina vsadila na palivo vyrobené z cukrovej trstiny pred päťdesiatimi rokmi a dnes ho dokáže stopercentne využiť väčšina osobných a ľahkých úžitkových automobilov. Výroba etanolu zároveň výrazne podporuje poľnohospodárstvo a spracovateľský priemysel a zásadne mení zaužívané pestovateľské postupy v tamojšom výskume.
V Brazílii farmári hospodária na farmách, kde musia až desiatky percent svojich polí nechať neporušených pre prírodu. Opatrenia na ochranu vegetácie a zakladanie lesov ovplyvňujú každý hektár pôdy. Napriek tomu produkcia obilnín, mäsa či ovocia dramaticky rastie. Posledné desaťročia sa Brazília, až na štvorročné obdobie prezidenta Jaira Bolsonara, snaží nájsť rovnováhu medzi hospodárením a ochranou prírody. Podľa brazílskeho výskumníka sú tamojšie regulácie výnimočné a ťažko si predstaviť, že by ich uplatňovali farmári v Amerike či Európe.
Všetky kravy na farme Agrindus v Brazílii vyzerajú, akoby sa práve chystali na výstavu. Čistota stoviek dojníc je obdivuhodná, no rozdielov v chove oproti Slovensku nevidieť mnoho. Moderné stavby s voľným pohybom zvierat, aké poznáme z objektov postavených u nás v ostatných rokoch, sa ničím neodlišujú od brazílskej rodinnej farmy. Ani v iných zásadných bodoch sa chov zvierat na farme v oblasti São Paolo nelíši od toho na Slovensku. Odpoveď na otázku, ako môžu byť brazílske zvieratá pri výrazne intenzívnom chove také čisté, prichádza po návšteve dojárne.
Väčšina kvetinovej produkcie vo svete pochádza z dvoch oblastí. Kvety pre Áziu či Európu sa dovážajú zväčša z niekoľkých afrických štátov a Severnú Ameriku zas exportne pokrývajú najmä juhoamerický Ekvádor či Kolumbia. V kvetinovom priemysle nehrá proexportne orientované brazílske poľnohospodárstvo významnejšiu úlohu. Jeho pestovatelia zabezpečujú najmä nasýtenie domáceho trhu. Navštívili sme jedného z nich, ktorý nám povedal, ako je to u nich s priemernými mzdami, aj to, prečo to má aj po takmer štyridsiatich rokoch ako cudzinec v Brazílii ťažšie.
V piatich či desiatich minútach vysvetliť podstatu svojej vedeckej práce, na ktorej konci sú hmatateľné výsledky zosobnené v hromadnej výrobe konkrétneho prístroja, ktorý šetrí prostriedky najmä potravinárom, nie je ľahkou úlohou. Obzvlášť, keď sa prihovárate päťdesiatke novinárov, ktorí počas dňa precestovali už asi 400 kilometrov Brazíliou a návšteva vášho laboratória je pre nich poslednou zástavkou pri spoznávaní obrieho vedeckého konglomerátu Embrapa, ktoré je jednou z hybných síl výkonu brazílskeho poľnohospodárstva.
Brazília, ktorá bola ešte v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch minulého storočia dovozcom základných agrárnych komodít, sa v priebehu ostatných desaťročí zaradila k rozhodujúcim agrárnym hráčom vo svete. Jej produkcia rastie takým neuveriteľným spôsobom, že pri mnohých komoditách majú dnes zásadnú dominanciu na svetovom trhu. Sú najväčším vývozcom cukru, kávy, hovädzieho mäsa, kuracieho mäsa, sóje či pomarančového džúsu na svete. Ak niekto hovorí, že dohoda s Mercosurom nie je pre krajinu veľkosti Slovenska rizikom, no predstavuje ho vojnou zdecimované poľnohospodárstvo Ukrajiny, tak je to hrubé zavádzanie vyplývajú z neznalosti svetového, a možno aj výkonnosti domáceho poľnohospodárstva.
Najkomentovanejšie za 7 dní