Väčšina kvetinovej produkcie vo svete pochádza z dvoch oblastí. Kvety pre Áziu či Európu sa dovážajú zväčša z niekoľkých afrických štátov a Severnú Ameriku zas exportne pokrývajú najmä juhoamerický Ekvádor či Kolumbia. V kvetinovom priemysle nehrá proexportne orientované brazílske poľnohospodárstvo významnejšiu úlohu. Jeho pestovatelia zabezpečujú najmä nasýtenie domáceho trhu. Navštívili sme jedného z nich, ktorý nám povedal, ako je to u nich s priemernými mzdami, aj to, prečo to má aj po takmer štyridsiatich rokoch ako cudzinec v Brazílii ťažšie.

Mzdy

Vo východoafrických štátoch platí, že mzdy v kvetinovom biznise patria k najnižším v tamojšom poľnohospodárstve. Mnohé spoločnosti, ktoré produkujú kvety na svetový trh majú problém sa v rámci certifikácie Fair Trade zaviazať poskytnúť tamojším pracovníkom aspoň mzdu, ktorá je nad hranicou chudoby 2,15 amerického dolára za deň.

Juhoamerické štáty sú z hľadiska platov na tom o niečo lepšie. Minimálna mesačná mzda v Brazílii je 1 600 brazílskych realov, čo je asi 260 eur.

Na farme holandského prisťahovalca Joosta van Oeneho je priemerný plat 2 500 realov (asi 410 eur). Po započítaní odvodov a povinných fondov sa cena práce dostáva na približne 4 500 realov (okolo 740 eur).

Produkcia

„Spolu obhospodarujeme 11 hektárov krytých plôch a pracuje u nás 100 zamestnancov. Teraz sa nachádzame v skleníku s rozlohou 3,5 hektára, kde týždenne vyprodukujeme asi 70-tisíc rastlín. Celkovo tu v jednej chvíli rastie 1,2 milióna rastlín,“ uvádza kľúčové informácie Joost van Oene.

Objekty nie sú postavené na produkciu rezaných kvetov, ako je to často v Afrike. Pestujú črepníkové kvetiny, pričom z viac ako 95 percent ide o jediný druh – kalanchoe. Rastlina je známa aj na Slovensku, no skôr vzhľadom, ako menom. Má hrubé, tmavozelené, dužinaté, oválne listy a kvitne malými farebnými kvetmi. Ich rôznorodosť je výrazná od svetlých pastelových farieb cez bielu, až po sýtu červenú. Kvety sú malé, majú zvončekovitý tvar a rastú v bohatých súkvetiach.

Rodina

Keď jedna z agrárnych novinárok v rámci prehliadky farmy nabáda Joosta van Oeneho, aby si na účely fotografie zobral jednu z kvetín do rúk a privoňal k nej, iba nesúhlasne pokrúti hlavou a usmeje sa.

„Prečo by som to robil, veď tie kvety nijako nevoňajú,“ odpovedal Joost van Oene.

Ten do Brazílie prišiel v osemdesiatych rokoch ako batožkár. Mladý človek, ktorý do ruksaku zmestí všetky životne nevyhnutné veci a cestovaním uspokojuje svoju chuť po dobrodružstve a spoznávaní cudzích kultúr. Obe sa mu splnili, keď v juhoamerickej krajine stretol svoju budúcu manželku. Odvtedy sú spolu.

Usadil sa v Brazílii a ešte pred začiatkom kvetinového biznisu to skúšal s druhou najtypickejšou oblasťou v holandskom poľnohospodárstve  – pestovaním zeleniny. No keďže trh bol v osemdesiatych rokoch v kríze, čoskoro sa preorientoval na kvety.

„Nie som vlastníkom holdingu, pretože som stále Holanďan a nemôžem podnikať v poľnohospodárstve. Pre mňa to nie je problém. Majiteľmi sú moja manželka, ktorá má síce holandské korene, no disponuje brazílskym pasom a deti, ktoré sa narodili v Brazílii,“ vysvetľuje.

Syn už desať rokov spoluzodpovedá za kvetinovú výrobu a dcéra v posledných rokoch zabezpečuje marketing. Ak by ako pestovatelia predávali samostatne len jeden druh kvetín, ako to je v prípade ich produkcie, bolo by to náročné z hľadiska oslovenia zákazníkov. Systém je ale iný.

Družstvo

„Sme súčasťou družstva Veiling Holambra, prostredníctvom ktorého predávame produkciu. V ňom je 450 spoločností, ktoré spolupracujú a pestujú rôznorodé kvety. To tvorí dobrý mix pre zákazníkov. Veiling samotnú produkciu nepredáva, no má vybudované logistické objekty a informačné systémy, kde prebiehajú aukcie kvetín, vďaka ktorým sa produkcia dostáva cez spotový trh k zákazníkom,“ informuje Joost van Oene.

Tými sú zväčša veľkoobchodné siete či supermarkety. Farma Joost Kalanchoe nie je osamoteným ostrovom, ale súčasťou koncentrovaného pestovania kvetín v Brazílii.

„Farma je v oblasti mesta Holambra, čo možno neviete, je skratka slov Holandsko, Amerika a Brazília. Holandská asociácia poľnohospodárstva odkúpila v roku 1948 v tejto oblasti 5 000 hektárov a založili tu holandskú kolóniu,“ oznamuje Joost van Oene.

Domáci trh

Mesto Holambra, ktoré nemá na obrovské brazílske pomery ani dvadsaťtisíc obyvateľov, vyzerá ako v Holandsku. Na kruhovom objazde je postavená replika holandského mlyna, no na európsku krajinu sa ponáša najmä okolie mesta, ktoré je posiate krytými plochami, kde potomkovia holandských prisťahovalcov pestujú kvety. Až 60 percent brazílskej produkcie kvetín pochádza z tejto oblasti.

„Sme veľmi veľká krajina a preto je export veľmi nízky. Kvety zostávajú najmä v Brazílii.  V našom prípade je najvzdialenejší klient, ktorého máme, v Manause, čo je odtiaľto 4 dni kamiónom,“ informuje Joost van Oene.

Technológia

Pestovatelia z Brazílie výrazne spolupracujú na dodávke množiteľského materiálu s európskymi krajinami ako sú Holandsko a Dánsko. Kvety zavlažujú spôsobom, ktorý nazývajú plávajúcim. Stovky kvetov vo veľkých žľaboch s vyvýšenými okrajmi sú zaliate asi do výšky dvoch centimetrov z výšky kvetináča. Zavlažovanie trvá niekoľko minút. Časť vody vsiakne do kvetináčov so substrátom kokosu, rašeliny a borovicovej kôre a zvyšok, asi 85 percent vody sa využije pri ďalšej zálievke. Voda obsahuje hnojivo aj peroxid vodíka, ktorý chráni rastliny pred chorobami. V rámci skleníkov ošetrujú rastliny proti škodcom len pomarančovým olejom.

Farma je energeticky sebestačná vďaka fotovoltickým panelom, k čomu mal v minulosti Joost van Oene najbližšie.

„Nie som poľnohospodár, som vyučený elektrikár. Ale ako vždy hovorím, všetko sa dá robiť, ak sa chce. A čo nevieš, môžeš sa opýtať alebo si to môžeš kúpiť,“ uzatvára Joost van Oene.