V Brazílii farmári hospodária na farmách, kde musia až desiatky percent svojich polí nechať neporušených pre prírodu. Opatrenia na ochranu vegetácie a zakladanie lesov ovplyvňujú každý hektár pôdy. Napriek tomu produkcia obilnín, mäsa či ovocia dramaticky rastie. Posledné desaťročia sa Brazília, až na štvorročné obdobie prezidenta Jaira Bolsonara, snaží nájsť rovnováhu medzi hospodárením a ochranou prírody. Podľa brazílskeho výskumníka sú tamojšie regulácie výnimočné a ťažko si predstaviť, že by ich uplatňovali farmári v Amerike či Európe.

Na poľnohospodárske účely a chov dobytka sa využíva necelá tretina brazílskej rozlohy. Z celkovej výmery krajiny je približne 11-percent určených na pestovanie plodín a takmer 20-percent tvoria trvalé pasienky pre dobytok. Významnú časť, až dve tretiny územia, tvoria pôvodné alebo chránené oblasti, ktoré slúžia na zachovanie a ochranu prirodzenej vegetácie.

„V niektorých oblastiach Brazílie, napríklad v okolí dažďových pralesov je to tak, akoby ste museli vlastniť štyri byty, no bývať môžete len v jednom a ostatné tri musia zostať voľné,“ glosuje Alfredo Miguel Neto, riaditeľ pre korporátne záležitosti v spoločnosti John Deere v Brazílii.

Situácia popisuje stav, keď farmár môže v okolí amazónskych pralesov využívať na hospodárenie 20 percent pôdy a zvyšok musí vyčleniť na ochranu biodiverzity. Podmienka zavádza povinnosť legálnej rezervy, teda, že vlastníci musia zachovať časť svojho pozemku pokrytú pôvodnou vegetáciou, aby sa chránili ekosystémy, biodiverzitu a lesné procesy. V iných regiónoch sa podmienka uvoľňuje a na prirodzený vývoj je potrebné nechať nižšie percento pôdy. Napríklad v oblasti São Paolo môžu poľnohospodári hospodáriť na 80 percentách svojej pôdy a 20 percent je vyčlenených na opatrenie. Takúto ochranu je v danej oblasti aj vidieť. Polia sú prirodzene zasadené do oblastí s ostrovmi prírody.

Ochrana vegetácie

„Aby sme overili, či farmári dodržiavajú zákon o ochrane pôvodnej vegetácie, používame environmentálny a vidiecky register. V ňom poľnohospodár označí polohu svojej farmy a výmeru legálnej rezervy. Okrem toho existujú oblasti, ktoré sú trvalo chránené, napríklad pozdĺž riek alebo na strmých svahoch, a tieto sú automaticky chránené zákonom. Farmár je povinný tieto oblasti evidovať a rešpektovať ich ochranný režim,“ vysvetľuje Patricia Menezes Santos z výskumného centra Embrapa.

Obísť sa to nedá, podobne ako v štátoch Európskej únie, aj tu sú poľnohospodári monitorovaní satelitnými snímkami.

„Pozerá sa na nich príliš veľa očí,“ upozorňuje výskumníčka.

Dodáva, že poľnohospodár musí zmeny v takejto vegetácii nahlasovať úradom. Ak porušia predpisy, okrem štandardných sankcií majú orgány k dispozícii aj ďalšie nástroje. Farmári môžu prísť o prístup k bankovým úverom, ich zvieratá sa nemusia dostať na bitúnky a rastlinnú produkciu od nich majú zakázané nakupovať obchodníci s agrokomoditami.

Zakladanie lesov

O praktických dopadoch opatrení sa pred poľnohospodárskymi novinármi rozhovoril Joost van Oene, brazílsky pestovateľov črepníkových kvetín. Vegetáciu tamojší farmári nemajú podľa neho len udržiavať a chrániť, ale bez akýchkoľvek podpôr aj vytvárať.

„Ak vlastníte nad 20 hektárov pôdy, musíte v našej oblasti na 20 percentách pôdy vytvoriť les. Ďalšie hektáre uvoľňujeme pozdĺž riek a svahov. To, že sme aj skleníkový producent nehrá úlohu, máme pôdu. Takže celkovo vlastníme 100 hektárov pôdy a preto máme mať aj 25 hektárov lesa,“ vysvetľuje Joost van Oene.

Vytvorený les rastie v tamojších podmienkach nadpriemerných zrážok a vlhkého podnebia rýchlo. Farmár Joost van Oene na založenie jedného hektára lesa potreboval z hľadiska biodiverzity asi tridsať druhov drevín a spolu 1 500 stromov.

So zakladaním nových oblastí má skúsenosť aj farmár Flávio Marquezine, ktorý ju založil v niekoľko desiatok metrovom páse pri rieke Feijão. Oblasť, ktorá bola pred rokmi bez akejkoľvek vegetácie dnes spieva vtákmi, bzučí včelami a piští opicami. Bežný návštevník by neveril, že takúto rôznorodosť rastlín dokázal vysadiť človek.

„Vytvorená vegetácia udržuje zvieratá pri rieke a tak neničia plodiny, ktoré pestujeme na našich poliach,“ hovorí farmár Marquezine.

Obmedzenia vo využívaní poľnohospodárskej pôdy prirodzene dodržiava aj farma dojníc Agrindus, ktorá hospodári na výmere 2 700 hektárov pôdy. Napriek tomu, že chovajú dvetisíc dojníc a tisícky kusov ďalších kategórií dobytka, ich vyčlenená prírodná rezerva bez využitia na agrárne účely dosahuje výmeru 560 hektárov.

Nárast produkcie

Brazília od roku 1975 výrazne zvýšila svoju produkčnú schopnosť poľnohospodárstva. Výroba obilnín vrástla o 800 percent, mäsa o 900 percent, ovocia o 200 percent, produkcia rýb v akvakultúre o viac ako 1 000 percent, pestovanie kávy o 70 až 100 percent a produkcia mlieka narástla štvornásobne. Vymenoval na stretnutí s poľnohospodárskymi novinármi Gustavo Spadotti Amaral Castro, ktorý je riaditeľom výskumného ústavu Embrapa Territorial.

„Keby sme dnes mali rovnakú produktivitu ako v 70. rokoch, potrebovali by sme ďalších 233 miliónov hektárov pôdy na pestovanie plodín, aby sme vyprodukovali ich rovnaké množstvo, aké vyrobíme dnes na 80 miliónoch hektárov. Tomu hovoríme efekt úspory pôdy, ktorý vznikol vďaka spojeniu vedeckých poznatkov a práce poľnohospodárov, čím sa znížil tlak na nové odlesňovanie. Naše úsilie od roku 1989 smeruje k tomu, aby sme dosiahli produktívnejšie a udržateľné poľnohospodárstvo,“ informuje Gustavo Spadotti A. Castro.

Rok, ktorý je prelomovým aj na Slovensku nepoužil brazílsky šéf jednej z pobočiek výskumného kolosu Embrapa náhodou. V roku 1989 vtedajší brazílsky prezident José Sarney nasmeroval svoju úvahu k rozvoju intenzívneho poľnohospodárstva s cieľom využiť potenciál pôdy a prírodných zdrojov. Cieľom bol dôraz na technologické zlepšenia s rozšírením produkcie a znížením nákladov.

Produktívnejšie a udržateľnejšie poľnohospodárstvo

Ohlásená zmena doktríny brazílskeho poľnohospodárstva, ktorú mimochodom doteraz dodržiavajú, nenastala náhodne. V roku 1988 brazílsky prezident Sarney oznámil cieľ posilniť ochranu pralesov, čo nastalo po stupňujúcom sa medzinárodnom tlaku na ich odlesňovanie. To súviselo na jednej strane s rozširovaním plôch pre poľnohospodárstvo, no aj budovaním významných infraštruktúrnych projektov súvisiacich napríklad s výstavbou diaľnic.

Odlesňované výmery, kde farmári chovali napríklad dobytok, sa začali v druhej polovici minulého storočia zvyšovať najmä pre extrémne nízku kvalitu tamojšej pôdy. Poľnohospodári potrebovali pre výrobu krmovín stále viac nekvalitnej pôdy. Stopka prišla až po upozornení Svetovej banky, ktorá hrozila zastavím financovanie rozbehnutých infraštruktúrnych projektov. Krajina tak bola prinútená otočiť kormidlo k aktuálnej doktríne „produktívnejšieho a udržateľnejšieho poľnohospodárstva“.

„V predstavách mnohých ľudí prevláda názor, že ničíme pôvodnú vegetáciu, že je všetko odlesnené, čo je však veľmi zvláštne. Sme krajina, ktorá presadzuje rovnováhu medzi produkciou a zachovaním pôvodnej vegetácie. Spomínate si, čo som spomínal? Už 35 rokov pracujeme na zvýšení konkurencieschopnosti poľnohospodárstva, ale s ohľadom na udržateľnosť. To je naše hlavné motto,“ informuje Gustavo Spadotti A. Castro.

Porovnávajú sa so svetom

Brazílčania pracujúci v poľnohospodárstve často zdôrazňujú, že ich produkcia dokáže rásť aj bez rozširovania záberov pôdy. Tento fakt pripomínajú najmä výskumníci a štátni úradníci. Farmári tak spokojní nie sú. Vedia, ako sa podniká v iných častiach sveta, a podobne ako európski poľnohospodári, ktorí upozorňujú na svetovú konkurenciu pri plnení európskych nariadení, aj Brazílčania s výraznou nevôľou upozorňujú na prísnosť domácich regulácií

„Predstavte si, že austrálsky pestovateľ by musel nechať polovicu svojho pozemku prírode a hospodáriť len na druhej polovici. Podobne vinár z Burgundska by mohol dorábať víno len na polovici vinohradu a pestovateľ z Nebrasky, amerického stredozápadu, by čelil rovnakým obmedzeniam. Bez akejkoľvek finančnej náhrady, dotácie či vládnej pomoci. Farmári pritom musia zabrániť zvieratám v prístupe do týchto oblastí a chrániť ich aj pred krádežou dreva či iným poškodením,“ vysvetľuje šéf Embrapa Territorial.

Krehká rovnováha

Keď Gustavo Spadotti hovorí o Amazonskom pralese, upozorňuje na „mimoriadnu rovnováhu medzi produkciou a ochranou“. Podľa neho pritom všetky polia v amazonskom biome zaberajú len 2 % jeho rozlohy.

„Skôr než sa budeme sústreďovať výlučne na ochranu životného prostredia či vegetácie, čo je samozrejme dôležité, musíme poukázať na to, že sociálne ukazovatele ľudí žijúcich v amazónskom bióme sú v tejto oblasti najhoršie v Brazílii. Musíme venovať mimoriadnu pozornosť 20 miliónom obyvateľov, ktorí tu žijú a potrebujú pracovné miesta, príjem, rozvoj a osobitnú starostlivosť, aby život v tomto prostredí, ktoré je pre niektorých ľudí nehostinné, nebol pre nich bremenom. Cieľom je nezneľudštiť tento región, nevyhnať ľudí, ale poskytnúť im podmienky na produkciu, a to v rovnováhe s životným prostredím,“ hovorí Gustavo Spadotti A. Castro.

Odlesňovanie ako politické téma

Súčasný brazílsky prezident Lula da Silva kladie dôraz na ochranu dažďových pralesov a udržateľný rozvoj poľnohospodárstva. Posilňuje environmentálne agentúry a podporuje poľnohospodárstvo, ktoré zároveň dokáže zásobovať desiatky svetových trhov.

Jeho predchodca a vyzývateľ vo voľbách v roku 2022, Jair Bolsonaro, mal k ochrane cenného biómu Amazónie výrazne odlišný postoj. Bolsonaro sa stal prezidentom v roku 2019 a počas jeho vlády sa odlesňovanie výrazne zvýšilo. Pred jeho nástupom pritom existovalo desaťročné obdobie, počas ktorého sa tempo odlesňovania znižovalo.

Brazílčania majú pritom obrovskú výhodu, ktorú im môžu európski producenti závidieť. Tropické podnebie, ktoré predstavovalo výzvu v minulom storočí, sa im vďaka vede a výskumu podarilo premeniť na výhodu. Hnojením, zúrodňovaním plôch, modernými osivami a technologickými postupmi je dnes bežné, že poľnohospodári dosahujú na mnohých miestach dve úrody ročne, a niekedy aj tri z jednej parcely.