Rastúce ceny hnojív nútia českých farmárov k úsporám, objednávajú ich menej alebo nákupy odkladajú. Vyplýva to z vyjadrení predajcov a odborníkov, ktorých ČTK oslovila. Zdražovanie hnojív sleduje aj české ministerstvo poľnohospodárstva, aktuálne ale preferuje riešenie na úrovni EÚ, uviedol rezort na otázku ČTK. Tretina svetového obchodu s hnojivami prechádza Hormuzským prielivom, ktorý je od začiatku konfliktu v Iráne z veľkej časti uzavretý.

Časť poľnohospodárov volí alternatívne riešenia

“U časti zákazníkov pozorujeme opatrnejšie nákupné správanie – odklad objednávok, menšie objemy a väčší tlak na cenu,” uviedol za spoločnosť AgroZeta Servis Zdeněk Dvořák. Zároveň sa podľa neho mení štruktúra dopytu.

“Namiesto klasických dusíkatých hnojív časť odberateľov volí alternatívne riešenie s nižšími nákladmi na jednotku aplikácie,” dodal Dvořák.

Spoločnosť AGRA Group musela pre výrazný nárast cien močoviny dočasne stiahnuť z predaja jedno z hnojív na báze granulovanej močoviny. Podľa obchodného riaditeľa agrodivízie spoločnosti Jiřího Leskovca by hnojivo zdraželo o viac ako polovicu. Pri dlhšom trvaní konfliktu sa firma nevyhne úprave cien ani pri kvapalných hnojivách alebo biostimulátoroch.

„Máme informácie o obmedzených dodávateľských kapacitách pre druhý polrok tohto roka. Zároveň nám bol avizovaný cenový nárast dopytovaných surovín v ráde desiatok percent, a to aj napriek tomu, že dodávatelia nepôsobia v regióne postihnutom vojnovým konfliktom,“ povedal Leskovec.

Aj Spoločnosť MJM agro zaznamenala závažné problémy v logistike.

“Dodávky sú oneskorené a zdražujú sa aj skôr dohodnuté kontrakty. Zásobu na sklade nemáme teraz žiadnu, reagujeme a riešime len aktuálne požiadavky našich zákazníkov,” uviedol generálny riaditeľ Radomír Šmoldas.

Český Agrofert ako jeden z najvýznamnejších predajcov hnojív v ČR však uviedol, že európski producenti hnojív disponujú dostatočnými výrobnými kapacitami, takže nedostatok hnojív pre poľnohospodársky sektor v Európe nehrozí.

“Výroba hnojív v EÚ prebieha a miestni producenti môžu dodať potrebné množstvo hnojív,” uviedol hovorca Pavol Heřmanský.

Oslobodenie hnojív od cla?

Vojnový konflikt sa podľa odborníkov viac premieta do cien a dostupnosti dusíkatých hnojív, kde plyn tvorí najväčšiu časť zloženia. Podľa agrárneho analytika Petra Havla je ich nahradenie možné len čiastočne, nie je ani veľa možností k dovozom z iných krajín.

“Možno zrejme očakávať tlak na dovozy hnojív síce pôvodom z Ruska a Bieloruska, ale prostredníctvom tretích krajín,” uviedol Havel.

Rusko kontroluje až 40 percent svetového obchodu s dusičnanom amónnym.

“Najlepšou cestou k možnému čiastočnému zlacneniu by bolo oslobodenie hnojív od uhlíkového cla,” dodal.

Návrh na dočasné pozastavenie ciel pre vybrané suroviny používané pri výrobe dusíkatých hnojív aj pre niektoré dusíkaté hnojivá sa aktuálne v EÚ rieši, povedal hovorca ministerstva poľnohospodárstva Vojtěch Bílý. Pozastavenie by sa podľa neho týkalo zásielok z krajín mimo Ruska a Bieloruska.

“Tieto úpravy sú predpokladané od 1. mája 2026 po dobu jedného roka,” uviedol Bílý.

“Uvedomujeme si, že prípadné ďalšie zdražovanie môže najmä v priebehu vegetačnej sezóny predstavovať pre poľnohospodárov významnú záťaž. Preto priebežne vyhodnocujeme vývoj trhu aj dostupnosť hnojív,” dodal Bílý.

Na národnej úrovni však zatiaľ rezort žiadne opatrenie nechystá.

Hlavný ekonóm Argos Capital Kryštof Míšek upozornil, že plné dopady aktuálnej situácie s hnojivami sa pravdepodobne prejavia až v druhej polovici roka a môžu pretrvať aj v ďalšom roku. Farmári totiž okrem obmedzenia hnojív prechádzajú aj na menej náročné plodiny alebo redukujú rozsah osevu, čo vedie k poklesu produkcie.

“Slabšie zbery v nasledujúcich mesiacoch potom uťahujú globálnu ponuku potravín a vytvárajú tlak na rast cien,” uzavrel Míšek.