Začiatkom októbra prišli francúzskym farmárom prvé platby z mimoriadneho balíka štátnej pomoci, Plánu Casi s rozpočtom 1,3 miliardy eur. Vláda prijala plán adaptácie na zmeny klímy v septembri  a jeho cieľom je čo najrýchlejšie podporiť tých farmárov, ktorí čelia takým stratám úrody, krmív či výrobných nástrojov, že je ich ďalšia produkcia ohrozená.

Približne dve tretiny týchto prostriedkov sú určené na kompenzácie, zvyšok na daňové úľavy a nákup zásob potrebných na kontinuitu výroby. Celkové škody, ktoré tohtoročné leto spôsobilo francúzskym farmárom, však Federácia poľnohospodárskych odborových zväzov (FNSEA) odhaduje na 10 miliárd eur. Mathieu Courgeau, ktorý prevádzkuje stredne veľkú mliečnu farmu vo Vendée na západe Francúzska, odhaduje svoje straty na 40-tisíc eur.

„Nechal som si poistiť kukuricu a vďaka tomu dostanem asi 10-tisíc eur ako kompenzáciu, ale musel som kúpiť krmivo a prišiel som o veľa mlieka. Teraz dostanem ešte asi dvetisíc eur z núdzového balíka vo forme vrátenia dane z nehnuteľnosti, ale nebude to stačiť,“ opisuje Courgeau pre Radio France Internationale svoju situáciu po extrémne horúcom a suchom lete.

Peniaze niet kde vziať

Európska komisia (EK) ponúkla farmárom balík pomoci v rámci Akčného plánu pre hnojivá, keď im v dôsledku krízy na Blízkom východe stúpli náklady na energie a hnojivá (540 miliónov eur).

Z krízových rezerv okrem toho postupne vypláca jednotlivým štátom rádovo desiatky miliónov eur kvôli mimoriadnym klimatickým udalostiam. Na septembrovej Rade ministrov poľnohospodárstva a rybolovu (Agrifish) viaceré štáty upozorňovali, že tohtoročné horúce a suché leto sprevádzané vysokým úbytkom poľnohospodárskej produkcie je spoločným javom pre celú Úniu, preto by bola potrebná spoločná reakcia.

Únia však ďalší veľký balík peňazí nemá. Krízová rezerva sa takmer vyčerpala: pôvodne v nej pre tento rok bolo 528,9 milióna eur. V júli členské štáty odsúhlasili jej zvýšenie o 300 miliónov a z nich 540 miliónov je určených na opatrenia akčného plánu pre hnojivá. Komisia preto rozšírila možnosti pre poskytovanie mimoriadnej štátnej pomoci a zjednodušila pravidlá pre jej schvaľovanie, aby mohli členské štáty pomáhať svojim poľnohospodárom efektívne samy. Aj ich prostriedky sú však obmedzené.

Príkladom je Francúzsko, ktoré na pomoc potrebovalo desať miliárd eur, no získalo iba jednu miliardu. Podobný nepomer vidno aj v prípade Európskej únie, ktorá poskytla stovky miliónov eur, hoci potrebné boli desiatky miliárd. Ekonómovia holandskej Triodos Bank odhadli, že tohtoročná vlna letných horúčav bude európske hospodárstvo stáť celkovo približne 180 miliárd eur, teda jedno percento HDP.

Už budúci rok sa farmári budú môcť lepšie pripraviť

Už budúci rok by čiastočne mohol farmárom pomôcť nový plán pre klímu s názvom Integrovaný rámec EÚ pre odolnosť proti zmene klímy a riadenie rizík. Z prostriedkov Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) i ďalších zdrojov by vďaka nemu mohli získať ďalšie finančné prostriedky na investície, ktoré znižujú škody spôsobené suchom a horúčavami, zlepšujú hospodárenie s vodou či inak zvyšujú odolnosť rastlinnej a živočíšnej výroby.

„Keď sme hovorili s farmármi na konci augusta, najviac ma zaujalo, že nežiadajú len okamžitú likviditu a krátkodobé peňažné toky. Naozaj žiadajú nástroje, ktoré im pomôžu riešiť tento problém dlhodobo. Takže ide o investície, zmenu niektorých praktík a celkový prechod na viac odolnú produkciu, poľnohospodárstvo, ktoré je lepšie prispôsobené zmenám klímy,“ uviedol zdroj Európskej komisie počas diskusie s novinármi v Dubline, ktorej sa zúčastnilo aj poľnoinfo.sk.

To, že predsedníčka EK Ursula von der Leyen avizovala prijatie tohto plánu v prejave o stave Únie 16. septembra, poukazuje na to, že má v EÚ vysokú prioritu. Komisia ho plánuje predstaviť v októbri a prijatý by mal byť do konca roka. Stále tu však ostáva kritické obdobie tohtoročných jesenných osevov, pri ktorých hrozí znižovanie osevných plôch i počtu hospodárskych zvierat.

„Pre farmárov, ktorí sa chcú ďalej živiť svojou prácou, pomoc nebude stačiť. Pod tlakom sú farmári aj verejný rozpočet,“ hovorí Lucile Rogissart, analytička Inštitútu pre klimatickú ekonomiku v Paríži.

Otváranie cenových nožníc

K dvom veľkým problémom, zvyšovaniu cien hnojív a energií a letnej neúrode sa pridávajú aj nízke trhové ceny viacerých komodít. Podľa výpočtov agentúry Eurostat narástli poľnohospodárom v druhom štvrťroku 2026 ich vstupy medziročne o 4,7 percenta, no ceny poľnohospodárskej produkcie v EÚ nielenže nestúpli, ale klesli o 5,8 percenta. Tento trend pokračuje od posledného štvrťroku minulého roku a netýka sa iba rastlinnej výroby, po tohtoročnom suchom a teplom lete bude v EÚ menej objemových krmív a ich cena bude stúpať, čo očakávane zvýši náklady v chovoch dobytka, ošípaných aj hydiny.

Prognózy sa zhoršujú

V druhom kvartáli 2026 boli ceny obilnín o 5,6 percenta nižšie ako v rovnakom období minulého roka. Od konca augusta ceny obilnín stúpajú, keďže odhady tohtoročného poklesu úrody sa zvýšili. Britský analytický inštitút ECUI (Energy and Climate Intelligence Unit) v júli hovoril ešte o predpokladanom poklese úrody obilnín v EÚ a Veľkej Británii o 8 miliónov ton, začiatkom októbra svoju prognózu strát zvýšil na dvojnásobok – 16,7 milióna ton. Pri aktuálnych cenách obilnín by tento úbytok prepočítaný na peniaze mal európskemu poľnohospodárstvu spôsobiť straty 3,2 miliardy eur.

„Extrémne horúčavy a sucho tohto leta boli bezprecedentné, Európa počas nich prišla o ekvivalent bežnej produkcie obilia Talianska, Belgicka a Holandska dokopy. Klimatické zmeny znižujú výrobnú kapacitu a potravinovú bezpečnosť nášho kontinentu v čase geopolitickej neistoty, keď sa to najmenej hodí,“ cituje eciu.net Toma Lancastera, analytika ECIU.

Francúzsko a Maďarsko boli postihnuté najviac

Francúzsko bolo najviac postihnutou krajinou s čistou stratou úrody obilnín v objeme 5,8 milióna ton v hodnote 1,47 miliardy eur. Po ňom najviac stráca Maďarsko – 3,2 milióna ton v hodnote 723 miliónov eur. Slovensko sa nachádza niekde v strede tabuľky – prichádza o 75 miliónov eur. Na poklese maďarskej úrody, ktorý ECIU vyčíslil ako takmer desaťnásobne vyšší ako bol na Slovensku, sa podieľa hlavne neúroda kukurice, ktorou má Maďarsko osiate päťnásobne väčšie plochy ako Slovensko.

Úroda však bude očakávane nižšia aj pri ďalších plodinách. Podľa septembrového vydania bulletinu Spojeného výskumného centra (JRC) sa v EÚ očakáva pokles úrody sóje o 15 %, zemiakov o 7 % a cukrovej repy o 11 %. Slovensko sa pri týchto plodinách nachádza v „červenej zóne“, kde produkcia klesne o viac ako 15 %. Výrazný je aj úbytok pasienkov, ktoré majú na severe EÚ o päť a na juhu miestami až o 50 % menšiu výdatnosť. V auguste síce pršalo na mnohých miestach, ale dažde prišli neskoro na to, aby plodiny dohnali vývojový deficit kvôli suchu.

Od júla sa následky sucha rozšírili na ďalšie oblasti, úbytok vlhkosti v pôde pokračoval. Pri skupine štátov Rakúsko, Česko a Slovensku uvádza JRC významný  nedostatok vlahy v pôde a úrodu o 30 percent pod päťročným priemerom. Podľa monitoringu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinovej komory (SPPK) je na Slovensku medziročný pokles úrody významný: u ozimnej pšenice o 17 %, jarnej o 23 %, jarného jačmeňa o 24 %, repky o 9 %. Výpadok prvej kosby krmovín odhaduje SPPK na 30 až 50 %.