Svetelný pylón s cenami pohonných hmôt pred každou čerpacou stanicou v Brazílii informuje, že najlacnejšou možnosťou pre motoristov je tankovať etanol. Juhoamerická krajina vsadila na palivo vyrobené z cukrovej trstiny pred päťdesiatimi rokmi a dnes ho dokáže stopercentne využiť väčšina osobných a ľahkých úžitkových automobilov. Výroba etanolu zároveň výrazne podporuje poľnohospodárstvo a spracovateľský priemysel a zásadne mení zaužívané pestovateľské postupy v tamojšom výskume.

Jazda na etanol

Na brazílskych čerpacích staniciach sa momentálne predáva etanol za 4,70 realu (asi 0,79 eur) za liter. Cena benzínu je približne o 2 realy vyššia a dosahuje asi 6,78 realu (1,14 €). Pre mnohých motoristov je tak voľba pri stúpajúcich cenách palív, ktoré postihli aj Brazíliu, jasná.

„Brazília dokázala, že je možné mať ekonomicky životaschopné palivá. Takže 30 percent benzínu v Brazílii sa mieša s etanolom. Približne 85 percent osobných či ľahkých úžitkových vozidiel má motor flex-fuel, takže dokážu na jazdu používať čistý 100 percentný etanol,“ informuje César Barros, riaditeľ výskumného ústavu Centrum cukrovej trstiny (Centro de Tecnologia Canavieira).

Neexistuje vo svete krajina, kde by bol v premávke taký podiel automobilov, ktoré dokážu jazdiť na 100-percentný etanol. Etanol je druh alkoholu používaný ako palivo do motorov, v Brazílii vyrobený najmä z cukrovej trstiny. Svetové automobilky preto prispôsobili konštrukciu motorov tak, aby bolo možné bezpečne spaľovať stopercentný etanol. Palivové systémy sú odolnejšie, upravené je vstrekovanie paliva, tesnenia, čerpadlá aj senzory paliva.

Brazília produkcii etanolu prispôsobila svoje poľnohospodárstvo. Je najväčším pestovateľom cukrovej trstiny na svete, z ktorej etanol primárne vyrába, aj najväčším exportérom etanolu na svete.

Pre porovnanie, na Slovensku motoristi poznajú najmä benzín E10, ktorý obsahuje 10 percent etanolu. V minulosti nahradil benzín E5, kde bolo etanolu o polovicu menej.

Kukurica

V ostatných rokoch sa v Brazílii začína čoraz viac produkovať etanol aj z kukurice, čo v minulosti nebolo bežné. Tento nárast je poháňaný najmä ekonomickými dôvodmi. Kukurica je často druhou plodinou pestovanou počas roka na brazílskych poliach, čo z nej robí z hľadiska nákladov veľmi lacnú komoditu.

Okrem toho sa v priebehu posledných dvadsiatich rokov podarilo zdvojnásobiť jej priemerné úrody z hektára, čo jej výrazne pridalo na atraktivite.

Brazília pestuje cukrovú trstinu v najväčšom rozsahu v oblasti Sao Paolo, kde jej produkcia dosahuje približne polovicu brazílskej produkcie.

„Samozrejme, keď cukrová trstina dorazí do mlynu, môžu z nej vyrobiť buď cukor, alebo etanol. V súčasnosti sa zvyšuje počet mlynov, ktoré vyrábajú bioplyn zo zvyškov cukrovej trstiny pri produkcii etanolu. Tento bioplyn sa potom môže premeniť na biometán a biometán môže poháňať napríklad flotily vozidiel priamo v mlynoch. Takto vzniká proces s takmer nulovou uhlíkovou stopou CO₂,“ vysvetľuje ďalšie možnosti produkcie cukrovej trstiny César Barros.

Výmera pestovania cukrovej trstiny dosiahla v minulom pestovateľskom ročníku v Brazílii 8,9 milióna hektárov a v posledných rokoch sa mierne zvyšuje. Ročná produkcia cukrovej trstiny je asi na úrovni 650 až 700 miliónov ton, s tým, že mierne prevažuje jej využitie na produkciu etanolu.

Pestovanie cukrovej trstiny sa opiera o výskum. Podstatnú úlohu hrajú genetické modifikácie 

Pestovanie cukrovej trstiny sa Brazílii opiera o súkromný výskumný ústav Centro de Tecnologia Canavieira, ktorý bol založený ešte na konci šesťdesiatych rokov. Ústav funguje vďaka licenčným poplatkom za použitie vyšľachtených odrôd, ktorých cieľom je zvyšovať úrodu cukru z hektára. V reči čísel výskumný ústav CTC investoval len vlani priamo do výskumných úloh 200 miliónov realov, čo je 33 miliónov eur.

Päťdesiatka novinárov zo sveta je pri presunoch a prezentácii laboratórií výskumného ústavu dôrazne upozorňovaná, aby nezhotovovali žiadne fotografie či videá. Na fotodokumentáciu je prístupná len konferenčná sála a exteriér budov, kde ako pri mnohých verejných objektoch v Brazílii, dominuje ich jednoduchá, priamočiara a pravouhlá architektúra. V týchto moderných a funkčných stavbách sa Brazílčania snažia zmeniť kolobeh sveta. Minimálne toho, ktorý súvisí s výsevom cukrovej trstiny. Sú krok od toho, aby pestovanie cukrovej trstiny prešlo najväčšou revolúciou za ostatných päťsto rokov.

Autor – Vstup do budovy výskumného ústavu Centrum cukrovej trstiny.

Podstatou výskumu je, že fyzikálne a genetické vlastnosti pravých semien cukrovej trstiny znemožňujú ich použitie na komerčnú výsadbu. Z tohto dôvodu sa výsadba vykonáva pomocou stoniek cukrovej trstiny, čiže častí rastliny, ktoré by sa inak mohli využiť v spracovaní a tak na generovanie ďalších príjmov. Pestovanie si dnes okrem toho vyžaduje rozsiahle využitie pracovnej sily a veľkých strojov, čo predstavuje výrazne investície do produkcie.

Výskumný ústav CTC pripravil geneticky modifikované semená, ktoré zjednodušia systém pestovania. Postup je asi taký, že v laboratóriu z jednej stonky cukrovej trstiny vyprodukujú tisícky embryí, ktoré následne zapúzdrujú a tým pripravia na výsadbu. Takáto výsadba bude zrazu potrebovať menší počet strojov, ľudí či nižšiu spotrebu nafty. Výskumníci si od nej sľubujú, že bude jednoduchšia, hygienickejšia a jednotnejšia. Cukrová trstina tak zásadne zmení spôsob, ako ju v súčasnosti poľnohospodári v Brazílii pestujú.

Aktuálne je pred otvorením nový závod vedľa výskumného centra, ktorý zabezpečí pre farmárov osivá cukrovej trstiny. Výskum tejto zásadnej pestovateľskej zmeny trval 11 rokov a do skúmania syntetických osív investovalo CTC viac ako jednu miliardu realov (viac ako 170 miliónov eur).

Okrem uvedenia nových osív sa výskumné centrum zameriava aj na šľachtenie a biotechnológie. Pri šľachtení pracujú so zbierkou 5 000 variet cukrovej trstiny, ktorú využívajú pri krížení odrôd. Vytvárajú tak stovky tisíc nových jedincov, ktoré testujú v rôznych podmienkach obhospodarovania, podnebia a pôdy v Brazílii.

Druhou vetvou, ktorá je v Európskej únii takmer neprípustná sú biotechnológie, alebo skôr genetická modifikácia organizmov. Analýza na úrovni DNA sa vykonáva v CTC s cieľom uskutočniť selekciu na úrovni genómu. Celý proces, od výberu počiatočných rastlín až po uvedenie novej odrody na trh trvá 8 rokov.

„V iných organizáciách môže tento proces trvať až 15 rokov,“ informujú zástupcovia CTC.

Autor – Škodcovia cukrovej trstiny.

Na používaní biotechnológií pracuje tím približne 200 vedcov, a ich cieľom je okrem zvýšenia cukornatosti vytvárať rastliny odolné voči hmyzu, tolerujúce herbicídy a odolné voči ochoreniam. Geneticky modifikované odrody cukrovej trstiny sa získavajú prostredníctvom procesu genetickej transformácie.

„Tento proces pozostáva zo zberu trstiny v teréne a prípravy buniek v laboratóriu na prijatie génov, ktoré rastline dodávajú špecifické, žiadúce vlastnosti. Dodanie nových génov do rastliny sa uskutočňuje prostredníctvom špecifických baktérií. Bunky, ktoré prijmú gén, sa vyberú a následne regenerujú do celých rastlín. Ešte v laboratóriu sa rastliny rozmnožia, aby sa mohli začať pokusy v skleníku a v teréne,“ informujú v prezentácii zástupcovia CTC.

Výskumníci dokážu upravovať gény tak, že zapnú alebo vypnú konkrétne gény rastliny bez potreby zavádzania cudzích génov, čím je možné meniť vlastnosti, ako je obsah cukru alebo odolnosť voči chorobám.

CTC stojí za vývojom prvej komerčne dostupnej transgennej odrody cukrovej trstiny na svete, ktorá bola uvedená na trh v roku 2017. Táto odroda zabraňuje škodám víjačkou cukrovou, ktorá spôsobuje brazílskym pestovateľom ročné škody vo výške 5 miliárd realov (840 miliónov eur).