Všetky kravy na farme Agrindus v Brazílii vyzerajú, akoby sa práve chystali na výstavu. Čistota stoviek dojníc je obdivuhodná, no rozdielov v chove oproti Slovensku nevidieť mnoho. Moderné stavby s voľným pohybom zvierat, aké poznáme z objektov postavených u nás v ostatných rokoch, sa ničím neodlišujú od brazílskej rodinnej farmy. Ani v iných zásadných bodoch sa chov zvierat na farme v oblasti São Paolo nelíši od toho na Slovensku. Odpoveď na otázku, ako môžu byť brazílske zvieratá pri výrazne intenzívnom chove také čisté, prichádza po návšteve dojárne.

600 kubíkov vody denne

Dojnice prichádzajú do dojárne trikrát denne. Prvý raz o piatej ráno, potom tesne popoludní a naposledy po 21:00. V exteriéri sa naraz dojí 60 zvierat. Už keď štvorica pracovníkov začína dojenie, do chodby sa spúšťa voda pod vysokým tlakom. Na začiatku prúd zmýva najmä hrubé nečistoty, ktoré sú prirodzenou súčasťou chovu zvierat. Voda tečie chodbou aj v čase, keď dojnice končia dojenie a presúvajú sa späť do kravínov, pričom im zároveň očisťuje končatiny.

Takouto dennou očistou farma denne minie 600 tisíc litrov vody, ktorá končí v nádržiach a následne je využitá na hnojenie krmovín. Na farme Agrindus čerpajú vodu na takýto každodenný „luxus“ zo studní. Brazília nemá problém s jej dostupnosťou.

Voda

Samozrejme, opisovať juhoamerickú krajinu ako unitárny celok, pričom je rozlohou väčšia ako celá Európa (bez Ruska), je nezmysel. Preto skôr hovorme o oblasti São Paolo, kde žije približne 46 miliónov ľudí a je priemyselne najrozvinutejšou časťou Brazílie s najpestrejšou oblasťou poľnohospodárstva. V tomto regióne sa pestuje takmer všetko – od cukrovej trstiny, sóje, kávy až po ovocné stromy, zeleninu či kvety. Región je bohatý, chce zdravé a regionálne potraviny, čo vytvára príležitosť pre miestnych farmárov.

Brazílsky agrárny novinár Daniel Azevedo Duarte, ktorý v oblasti São Paolo žije, odhaduje, že zavlažovaných polí môže byť v regióne približne 10 až 12 percent. Najviac vody potrebuje prirodzene zelenina, z ovocných stromov sú centrom záujmu farmárov pomarančovníky a zavlažované sú aj niektoré kávové plantáže. Poľnohospodári v oblasti São Paolo dokážu svoje polia zavlažovať vďaka hustej sieti riek. Menej časté sú vodné nádrže či studne. Celkovo až 12 percent svetovej povrchovej vody sa nachádza v Brazílii.

Na jej využívaní pritom nešetria a za vodu neplatia. Náklady prináša len vybudovanie infraštruktúry a spotrebovaná elektrická energia využitá na činnosť čerpadiel. Preto aj dokážu denne opakovať netradičný spôsob udržiavania čistoty na farme Agrindus, kde chovajú dvetisíc dojníc a dosahujú dennú produkciu mlieka 70-tisíc litrov mlieka.

Holstein × gir

Farmu Agrindus založil v roku 1945 starý otec nášho hostiteľa Roberta Janka. Brazílsky farmár s presnosťou popisuje jednotlivé desaťročia farmy. Sú fungujúcou pamäťou toho, ako sa menilo brazílske poľnohospodárstvo. Ako si už v šesťdesiatych rokoch uvedomili, že s dojnicami brazílskych plemien vyššiu produkciu mlieka nezabezpečia a rozhliadali sa po iných možnostiach. Ponúkal sa produkčný holstein, ten však nebol prispôsobený pre tropické podmienky a preto ho brazílski poľnohospodári využívali len minimálne. Trápili ho najmä následky ochorení prenášaných kliešťami.

„V 60. rokoch sa naša farma stala priekopníkom v niekoľkých technológiách. Jednou z hlavných bola inseminácia. Môj otec bol jedným z prvých inseminátorov v krajine a odtiaľ spoločnosť rástla, najmä v produkcii mlieka,“ vysvetľuje Roberto Jank.

Do Brazílie začal prúdiť holstein z Argentíny a v celej krajine dochádzalo k postupnému prekrižovaniu pôvodného plemena gir s holsteinom. Krížence sa vyznačovali vyššou produkciou mlieka a vysokou odolnosťou, ktoré dojniciam zabezpečovalo indické plemeno dobytka gir, ktoré v Brazílii vnímali ako svoje.

Vlastné spracovanie

V sedemdesiatych rokoch výroba na farme Agrindus výrazne vzrástla a posunuli sa aj kvalitou. Boli zaradení do produkcie najvyššej kvality mlieka, ktoré sa už v súčasnosti v Brazílii neoznačuje. V minulosti im tento status pomohlo k lepším cenám, ktoré však časom na rozvoj výroby nestačili. Preto začali ešte v deväťdesiatych rokoch hľadať možnosť, ako dostať za mlieko viac. Začali ho spolu s obchodným partnerom spracovávať a vybudovali modernú potravinársku výrobu priamo na farme. Časom spoločník od projektu odstúpil a ostali len sami.

Posledné dva roky už produkujú len mlieko, ktoré obsahuje beta-kazeín A2A2, ktorý sa do povedomia dostáva v ostatných rokoch aj na Slovensku.

„Z nášho mlieka vyrábame konzumné mlieko, jogurty, smotanu, čerstvý brazílsky syr s názvom Minas Frescal či rôzne mliečne nápoje. Produkty predávame vo vlastnej predajni, no zásobujeme s nimi aj okolie. Takto vieme spracovať 30 percent nami vyrobeného mlieka. Zvyšok smeruje do koncernov ako Nestlé, ale obchodovali sme aj s inými. Napríklad s Danone,“ informuje Roberto Jank.

Cena mlieka

Aktuálne sú s priemernou cenou mlieka nespokojní, podobne ako v Európe, aj v Brazílii. V juhoamerickej krajine dosahuje 2 brazilské realy, čo je po prepočte asi 33 centov za liter. Za posledný rok cena mlieka poklesla o viac ako štvrtinu. Ekonomiku výroby na farme Agrindus v súčasnosti udržuje najmä vlastné spracovanie produktov. Vďaka tomu sa vedia dostať až k tržbám 7 realov za liter (1,15 eur), no všetko závisí od prevládajúcich výrobkov v portfóliu. Hlavným produktom je pritom pasterizované mlieko, ktoré je balené aj do litrových vrecúšok, ktoré boli na Slovensku výrazne využívané ešte pred tridsiatimi rokmi. Do tržieb je tak potrebné premietnuť aj náklady na balenie, spracovanie aj dodanie konečnému spotrebiteľovi, upozorňuje nás farmár.

„V našom prípade je to trošku zložitejšie, obhospodarujeme 2 700 hektárov pôdy, no v oblasti São Paolo len 950 hektárov. Zvyšok máme v inej oblasti, kde produkujeme mäsový dobytok. Na produkciu krmovín pre dojnice v tejto oblasti však vieme využiť len 750 hektárov. Zvyšok pôdy je vyhradený ako povinná rezerva s pôvodnou vegetáciou, ktorú musia farmári dodržiavať podľa brazílskej legislatívy, čo zaručuje ochranu prírody a biodiverzity“ vysvetľuje farmár.

Celá spoločnosť má v súčasnosti približne 200 zamestnancov a jej tržby sú okolo 140 miliónov realov, čiže približne 23 miliónov eur.

Dve úrody v roku

Chovatelia v Brazílii majú vďaka poveternostným podmienkam výhodu, že dokážu zabezpečiť až dve úrody plodín počas roka, v niektorých prípadoch sú dokonca bežné tri plodiny. Pri dvoch plodinách hovoríme o výseve sóje na začiatku obdobia dažďov v októbri a jej zbere vo februári či v marci. Následne sa vysieva kukurica, ktorá sa zberá v júli či v auguste. Táto stratégia maximálne využíva sezónne dažde a krátke vegetačné obdobie druhej plodiny.

Kŕmna dávka dobytka je postavená na kukuričnej siláži a na doplnenie sú určené bavlníkové semená, sójové šupky či sójová múčka.

Brazília patrí na šieste miesto z hľadiska výroby mlieka na svete. Vlani vyprodukovala 37,3 milióna ton mlieka, ešte pred desiatimi rokmi to bolo o 3 milióny ton mlieka menej a na prelome tisícročia len 21 miliónov ton. Priemerná veľkosť brazílskych fariem je stále relatívne malá, väčšina chovov má len niekoľko desiatok až stoviek dojníc. Extrémne veľké farmy s tisíckami dojníc existujú, ale sú výnimočné a tvoria len malú časť celkovej produkcie