Brazília, ktorá bola ešte v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch minulého storočia dovozcom základných agrárnych komodít, sa v priebehu ostatných desaťročí zaradila k rozhodujúcim agrárnym hráčom vo svete. Jej produkcia rastie takým neuveriteľným spôsobom, že pri mnohých komoditách majú dnes zásadnú dominanciu na svetovom trhu. Sú najväčším vývozcom cukru, kávy, hovädzieho mäsa, kuracieho mäsa, sóje či pomarančového džúsu na svete. Ak niekto hovorí, že dohoda s Mercosurom nie je pre krajinu veľkosti Slovenska rizikom, no predstavuje ho vojnou zdecimované poľnohospodárstvo Ukrajiny, tak je to hrubé zavádzanie vyplývajú z neznalosti svetového, a možno aj výkonnosti domáceho poľnohospodárstva.

Významný trh pre Brazíliu – EÚ

Brazília je sebavedomá krajina, ktorá chce zahrnúť svet potravinami. Má na to predpoklady v podobe podnebia, rezortného výskumu a samotnej veľkosti tamojšieho poľnohospodárstva. Nie je preto prekvapivé, že európski poľnohospodári najmä v ostatných mesiacoch žijú obavami zo začiatku uplatňovania dohody medzi štátmi Európskej únie a krajinami Mercosur, kde patrí aj Brazília.

Realita v tejto juhoamerickej krajine je pritom pri spojení s európskym kontinentom oveľa priamočiarejšia, ako ju verejnosť vníma. Brazílske agroprodukty prichádzajú do Európy aj dnes, a to v mimoriadnych objemoch.

„Brazília vlani exportovala agrokomodity za 170 miliárd dolárov, z čoho boli do Európskej únie vyvezené komodity za 25 miliárd dolárov. Iba Čína nakupuje viac poľnohospodárskych produktov ako Európska únia, ktorá je už teraz významným partnerom Brazílie. A čo je najdôležitejšie povedať? Brazília už 40 rokov dodáva do Európskej únie produkty s celým radom požiadaviek, pričom spĺňa všetko to, čo požaduje európska strana, čo je prirodzene dosť náročné, ale Brazílii sa to darí uspokojivo plniť, niekedy dokonca s lepšími štandardmi, ako sú tie, ktoré sa uplatňujú v samotnej Európe,“ uviedol Luis Rua, tajomník obchodu a medzinárodných vzťahov na Ministerstve poľnohospodárstva a chovu hospodárskych zvierat Brazílie.

Možnosť nahliadnuť do systému, výkonu aj myslenia zástupcov brazílskeho poľnohospodárstva dostala päťdesiatka agrárnych novinárov zo šiestich kontinentov, ktorá sa stretla na výkonnom výbore Medzinárodného fóra poľnohospodárskych novinárov (IFAJ) v Brazílii.

Luis Rua je takmer pri všetkých rokovaniach, ktoré brazílske ministerstvo pôdohospodárstva nadväzuje so svetom a je veľkým podporovateľom dohody Európskej únie so štvoricou štátov združených v Mercosur, proti ktorej protestujú poľnohospodári najmä v západoeurópskych krajinách.

Odporcov dohody nazval počas stretnutia s novinármi „hlasnými a hlučnými“ a ich nesúhlas je podľa neho znakom „slepého protekcionizmu existujúceho v niektorých malých vrstvách spoločnosti.“

Aktívne hľadanie exportných trhov

„Keďže novinári majú radi čísla, dovoľte mi uviesť vám ich o našej bilaterálnej práci. Od roku 2023, s návratom prezidenta Lulu (poznámka poľnoinfo.sk – Luiz Inácio Lula da Silva) k moci a s agroministrom Carlosom Fávarom na čele, sme otvorili 548 nových trhov pre brazílske poľnohospodárske produkty. Zahŕňa to bilaterálne rokovania, návštevu krajiny alebo prijímanie zástupcov z iných krajín,“ informuje vysoký štátny úradník.

Kuracie mäso z Brazílie smeruje do stopäťdesiatich štátov sveta

Krajina dnes vyváža takmer do všetkých štátov sveta. Ricardo Santin, prezident Brazílskej asociácie pre živočíšne bielkoviny, ktorá zastupuje sektor hydiny a ošípaných demonštroval veľkosť juhoamerickej krajiny na produkcii kuracieho mäsa.

„Dnes vyrábame 15 miliónov ton kuracieho mäsa a tento rok ho vyrobíme 15,6 či 15,7 milióna ton. Vyvezieme 5,5 milióna ton. Náš export je väčší, ako súčet amerického a európskeho exportu dohromady, ktoré sú druhým a tretím najväčším exportérom kuraciny na svete,“ informuje Ricardo Santin.

V roku 2024 smerovalo do Európskej únie 231-tisíc ton kuracieho mäsa z Brazílie, čo je 4,2 percenta jeho vývozu. Brazília má pritom v tejto oblasti oveľa významnejších obchodných partnerov ako je EÚ. Do Číny smerovalo 562-tisíc ton kuracieho mäsa, do Spojených arabských emirátov 465-tisíc ton, do Japonska 443-tisíc ton či do Saudskej Arábie presne 370-tisíc ton.

Samotná dohoda s blokom Mercosur hovorí o „bezcolnom“ objeme dovozu kuracieho mäsa vo výške 180-tisíc ton, čo je vlastne nižšia úroveň, ako je súčasný dovoz s clami. Dohodnuté množstvo uvedeného „bezcolného“ dovozu má do Európy prísť až po šiestich rokoch platnosti dohody. Už dnes pritom vidíme, aké objemy produkcie dokáže Brazília do Európy dostať aj pri ochrane trhu a zavedených clách.

Ochrana životného prostredia

Kuracie mäso dnes Brazília vyváža do stopäťdesiatich štátov sveta, bravčovinu do stotroch štátov. Reprezentant asociácie živočíšnych bielkovín Ricardo Santin neskromne pred novinármi žartuje, že ak mu niekto povie, že „potrebuje dodať 1 milión ton mäsa,“ tak sa ho len spýta, dokedy takéto množstvo potrebujú zabezpečiť.

„Brazília má kapacitu to urobiť, Máme pôdu, máme pastviny a dokážeme to urobiť bez odlesňovania,“ otvára výraznú environmentálnu tému Ricardo Santin.

Práve množstvo brazílskych pralesov, no zároveň aj obraz krajiny Južnej Ameriky medzi poľnohospodármi v západnej Európe, kde sa prezentujú ich vysoké koncentrácie zvierat, geneticky modifikované organizmy, či účinné látky pesticídov, ktorých používanie je v Európe zakázané, bolo základom otázky nemeckého agrárneho novinára Christiana Mühlhausena.

„A ak sa pozriete na mieru nedodržiavania predpisov, navrhujem každému, aby sa zaregistroval v platforme RASF v Európskej únii (poznámka poľnoinfo.sk: Systém rýchleho varovania pre potraviny a krmivá). Uvidíte, že výskyt akýchkoľvek nedodržiavaní predpisov v krajinách ako napríklad Poľsko je oveľa vyšší, exponenciálne vyšší, ako v prípade brazílskeho kuracieho mäsa,“ povedal brazílsky štátny úradník Luis Rua.

Na území Európskej únie sa na jeseň minulého roka objavilo hovädzie mäso z Brazílie, ktoré obsahovalo zakázaný rastový hormón estradiol. Na Slovensku sa mala zásielka objaviť, podľa štátnych veterinárov, v troch reštauráciách.

Pri odlesňovaní brazílskych pralesov, o ktorom sa roky učia aj žiaci na základných školách, Luis Rua uviedol, že toto číslo bolo od roku 2023, keď nastúpil súčasný prezident Brazílie do funkcie, znížené o päťdesiat percent.

„Stále je pred nami veľa práce a nehovorím, že je to dokonalé. Len aby ste mali predstavu, amazonský región má 4,9 milióna km2, čo je ako rozloha kontinentálnej Európy. Je teda zrejmé, že je ťažké vstúpiť do regiónu, ale my, brazílska vláda, sme vynaložili veľa úsilia, veľa zdrojov a udelili sme veľa pokút, aby sme sa s touto záležitosťou vysporiadali, pretože chápeme, že je dôležité ukázať svetu, čo Brazília robí,“ uviedol Luis Rua.

Obnova pasienkov

Brazília využíva na poľnohospodársku výrobu len menšiu časť svojej pôdy. Z celkovej výmery krajiny je to asi 30 percent. Z dôvodu priaznivých klimatických podmienok dokážu zberať ročne dve úrody. Zväčša sóje a kukurice.

Pri odpovedi na otázku nemeckému novinárovu Rua vysvetľuje, v akých objemoch krajina pracuje.

„Ste Nemec, v brazílskej vláde máme program s názvom Greenway a jeho cieľom je, verte či nie, obnoviť 40 miliónov hektárov degradovaných pasienkov. Nemecko má rozlohu 36 miliónov hektárov, čo znamená, že Brazília má program, ktorý takpovediac obnoví rozlohu Nemecka, a to bude dôležité, aby mohli prísť spoločnosti, vrátane tých z Nemecka a Európy, pretože bude potrebných viac technológií a strojov. Takže je to obojstranne výhodná situácia, ako ju chápeme my, dohoda medzi Európskou úniou a Mercosurom,“ vysvetlil základ dohody, ktorú často kritici označujú výrazom autá či stroje za potraviny.

Pri pesticídoch Rua uviedol v odpovedi na ďalšiu z novinárskych otázok argument, ktorý často vo verejnosti nezaznieva. Pripomenul, že pokiaľ Európa hospodári v oblasti mierneho pásma, tak Južná Amerika musí svoje poľnohospodárstvo prispôsobiť tropickým podmienkam.

„Keď hovoríme napríklad o niektorých molekulách, ktoré sú v Európskej únii zakázané, ale tu v Brazílii povolené, je dôležité najprv rozlišovať, že ide o rôzne typy poľnohospodárstva s odlišnými potrebami. Existujú však aj molekuly z EÚ, ktoré sú naopak zakázané v Brazílii, pretože každá krajina má odlišný spôsob produkcie. V Európskej únii ide o poľnohospodárstvo mierneho pásma, zatiaľ čo tu v Brazílii ide o poľnohospodárstvo tropické,“ uviedol L. Rua.

Pracujú vo svete

Brazílske poľnohospodárstvo sa na hrubom domácom produkte Brazílie podieľa 25 percentami a približne štvrtina ľudí v poľnohospodárstve aj pracuje. Každá tretia kávu, ktorú vo svete vypijeme je brazílska, z desiatich pomarančových džúsov je sedem z Brazílie.

„Ak sa ma pýtate, čo dnes odlišuje Brazíliu od väčšiny krajín, pokiaľ ide o medzinárodný obchod, je to našich 40 poľnohospodárskych atašé, našich zástancov brazílskeho poľnohospodárstva, ktorí pôsobia na 40 brazílskych veľvyslanectvách v zahraničí. Prinášajú znalosti, usilujú sa o rokovania a prístup na trh, podporujú spoluprácu a zabezpečujú účasť na veľtrhoch,“ informuje Luis Rua.

Výskum

Tak ako je pohonom najvyspelejšieho európskeho poľnohospodárstva reprezentovaného Holandskom univerzitné centrum Wageningen, motorom brazílskeho agrosektora je výskumná podpora štátneho centra Embrapa, ktorá prevádzkuje po celej krajine 600 laboratórií a zamestnáva 7 600 pracovníkov, pričom spolupracuje s desiatkami štátov.

„Neviem, či o tom všetci počuli, ale naša výskumná agentúra Embrapa je jedným z najdôležitejších aktív, ktoré Brazília vlastní. Vďaka Embrape sme v Brazílii zažili niekoľko poľnohospodárskych revolúcií. A začnem štatistikou. Za posledných päťdesiat rokov vzrástla produkcia obilia o 580 percent, zatiaľ čo osiata plocha len o 140 percent. Odpoveďou je technologický vývoj v celom výrobnom reťazci, od semien až po prípravu pôdy, v čom Brazília vyniká. Už teraz počas roka dosahujeme dve úrody a teoreticky by sme mohli dosiahnuť aj tri,“ uviedol Alfredo Miguel Neto, riaditeľ pre korporátne záležitosti, komunikáciu a občiansku zodpovednosť v spoločnosti John Deere, ktorá je tradičným sponzorom podujatí medzinárodnej novinárskej organizácie.

Brazílska Embrapa pred desiatkami rokov zohrala kľúčovú úlohu adaptovať poznatky z produkčného poľnohospodárstva vyspelých krajín na tropické podmienky Brazílie. Podarilo sa im to. Brazília je dnes nielen ekonomicky najsilnejším štátom v rámci Mercosuru, ale aj najvýznamnejším hráčom v oblasti poľnohospodárstva.