Pokiaľ ceny repky či slnečnice v posledných mesiacoch narástli, pri mäkkej pšenici je vidieť ich dlhodobú stagnáciu. Poľnohospodári a obchodníci v nádeji, že sa ceny najrozšírenejšej slovenskej obilniny zvýšia, jej produkciu často doteraz skladujú a tak do obdobia novej žatvy nevstupujú s úplne prázdnymi skladmi. O cenách agrárnych komodít, no aj obchode s hnojivami sme sa rozprávali, počas Dňa poľa v Špačinciach, s Branislavom Viskupičom. Ten okrem svojho pôsobenia v Roľníckej a obchodnej spoločnosti v Bojničkách už desať rokov obchoduje s agrokomoditami. Jeho spoločnosť Viva Trnava poznajú najmä poľnohospodári zo západného Slovenska a vlani zobchodovala produkciu za 11 miliónov eur.

Repka 525 eur za tonu

Tento rok je z hľadiska počasia špecifický. Je relatívne sucho, obilniny sa neukazujú v dobrej kondícii, aj keď úrodu asi treba hodnotiť až po žatve. Ako sa ale vyvíjajú ceny oproti minulým rokom?

Čo sa týka olejnín, tam je vidieť nárast cien, na čo určite vplýva aj situácia na Blízkom východe. Uzatvorenie Hormuzského prielivu malo vplyv nielen na ropu, ale aj na olejniny. Pri repke ceny od začiatku roka stúpli približne o 30 až 40 eur na tonu, čo je celkom slušný nárast. Ak sa pozrieme na výhľad úrod, myslím si, že stredná Európa bude z pohľadu spracovateľov hladná po repke. Na druhej strane, súčasné ceny sú už oproti priemerom z ostatných rokov na nadštandardnej úrovni.

O akej cene môžeme hovoriť v súčasnosti? Čo je dnes dobrá cena?

Dobrá cena závisí aj od toho, akú úrodu máte. Ak sa dostanete pri repke nad tri tony z hektára, tak cena okolo 525 eur za tonu, ktorú je momentálne možné dosiahnuť, prípadne aj 530 eur pri neskorších odberoch, je z pohľadu ekonomiky pestovania, priaznivá.

Slnečnica cenovo poskočila

Olejniny nie sú len repka. Slnečnica vo viacerých regiónoch Slovenska momentálne nevyzerá dobre. Nestihla využiť jarnú vlahu, aj preto, že poľnohospodári neraz riešia správny termín sejby, aby ju nezasiali priskoro do chladného počasia. Ako sú na tom jej ceny?

Ceny slnečnice v poslednom období narástli pomerne výrazne. Keď sme začínali kontrahovať, pohybovali sa niekde na úrovni 430 až 440 eur za tonu pri čiernej slnečnici. Pri vysokoolejnatej slnečnici je to zvyčajne o 20 až 30 eur viac. Momentálne sa slnečnica kontrahuje približne na úrovni 485 eur za tonu pri čiernej slnečnici, pričom pri vysokoolejnatých hybridoch treba opäť pripočítať prémiu približne 20 až 30 eur.

Zásoby pšenice môžu ovplyvniť ceny

Ak by som sa vrátil ešte k minulému roku, ten bol v mnohých oblastiach rekordný. Poľnohospodári dosiahli vysoké úrody, napríklad pri jačmeňoch či ďalších hustosiatych obilninách. Pri sladovníckom jačmeni sa však následne objavili problémy s jeho speňažením. Zmenila táto skúsenosť z minulého roka osevné postupy v tomto roku?

Pri sladovníckych jačmeňoch došlo k poklesu výmer práve pre horší odbyt. Pri kŕmnych jačmeňoch si myslím, že situácia zostala približne rovnaká, pretože ich väčšinou pestujú podniky so živočíšnou výrobou, aby si pokryli vlastnú potrebu. Určitý vplyv to malo aj pri pšenici, hoci tá si u nás dlhodobo drží pomerne stabilné výmery. V našom regióne zostali po minuloročných nadpriemerných úrodách veľké zásoby mäkkej pšenice, a to nielen u nás, ale aj v širšom európskom priestore. Tie budú vplývať na ceny aj napriek tomu, že tohtoročná úroda sa zatiaľ ukazuje ako nižšia.

Takže aktuálne sucho nemusí potiahnuť ceny?

V strednej Európe, či už hovoríme o Maďarsku, Slovensku, Morave alebo južnom Poľsku, má súčasné sucho na porasty citeľný vplyv. Predpokladá sa, že úrody budú oproti minulému roku nižšie o 10 až 20 %, pričom v niektorých oblastiach môže byť pokles aj okolo 30 %. Keď sa však pozrieme na Európu ako celok, situácia je trochu iná. Podľa informácií, ktoré som sledoval, majú západoeurópske krajiny, ako Francúzsko, Nemecko či Španielsko, výhľady na úrodu pomerne dobré. Pšenice by malo byť dostatok a Európa je pri nej stále exportným regiónom.

Ak sa nemýlim, vlani už plochy tvrdej pšenice presiahli 100-tisíc hektárov. Keďže vlani už tá cenová prémia medzi tvrdou a mäkkou pšenicou nebola taká výrazná, ako boli poľnohospodári zvyknutí v predchádzajúcich rokoch, ovplyvní to záujem pestovať tvrdú pšenicu?

Myslím si, že tam nejaké veľké výkyvy nie sú. Vždy sa to vyvíja tak, že keď ceny vyskočia, záujem o tvrdú pšenicu narastie, a potom je to vidieť aj na osevných plochách v ďalšom roku. Nie každá oblasť je ale na tvrdú pšenicu vhodná. Treba si dávať pozor, kde sa pestuje, lebo napríklad v severnejších oblastiach, kde sú zrážky v čase dozrievania, potom kvalita nemusí byť dobrá. Čo sa týka cien, Slovensko nie je úplne smerodajné, možno ani Európa ako celok, aj keď sme významný producent durum pšenice. V praxi to funguje tak, že ak je dobrá úroda v Kanade, tak to ovplyvní celý trh – oni to vedia doviezť a zásobiť najmä taliansky trh, ktorý je pre nás hlavný odberateľ. Rovnako Nemecko a čiastočne Rakúsko, ale Taliansko je ten hlavný hráč, ktorý tú cenu reálne formuje.

Súčasné ceny nevzbudzujú záujem

Do začiatku intenzívnej žatvy ozimnej pšenice nám zostávajú posledné týždne. Aké môžu byť z hľadiska cien a vývoja? Dá sa to v tejto chvíli odhadnúť?

Ťažko sa to odhaduje, lebo momentálne je na trhu situácia taká, že poľnohospodári pšenicu nechcú predávať za takéto ceny a kupujúci by zas radi nakúpili za nižšie ceny. Keď cena začne rásť, kupujúci sa trošku stiahnu, takže sa to vždy musí niekde stretnúť. Momentálne je ale veľmi slabá ponuka a tým pádom sa ani nejako výraznejšie neobchoduje.

Majú poľnohospodári v tejto chvíli, keď je slabá ponuka, pšenicu ešte na skladoch?

Pokiaľ viem, ešte áno. Rovnako aj obchodné firmy a mlyny majú nejaké zásoby. Neviem presne prečo, to sa treba asi spýtať mlynárov, ale vlani bol z ich strany veľmi slabý odbyt. Kontrakty, ktoré boli s hlavne zahraničnými mlynmi uzavreté, sa stále posúvali, takže to išlo veľmi zle. Ak sa vrátim k otázke, predpoklad je, že približne 20% mäkkej pšenice sa môže preniesť do novej úrody.

Je to tým, že poľnohospodári si v posledných rokoch vybudovali skladovacie kapacity a viac sa zamýšľajú nad tým, ako pšenicu zobchodovať v najlepšom období?

Áno, určite je to tak. Momentálne sa cena pšenice v podstate počas roka nijako výrazne nehýbala. Pšenica je už mesiace prikovaná k nezaujímavej cene. Aj tí, čo ju skladovali, dúfali, že cena ešte porastie. V tomto roku sa to zatiaľ nedeje a preto je v skladoch.

Rozdiel medzi kŕmnou a potravinárskou pšenicou takmer neexistuje

Aká je v súčasnosti cena u obchodných firiem pri ozimnej pšenici?

Začal by som kŕmnou pšenicou, kde sa ceny pohybujú od približne 165 eur za tonu. Prémia za kvalitné pšenice je však veľmi nízka vzhľadom na náklady, ktoré do jej pestovania vstupujú. Odstupňovanie by som videl možno po približne 5 eurách, od kŕmnej pšenice po pšenicu s obsahom bielkovín 12%, 13% a plus 25 eur za tonu pri 14%.

Okrem toho, že ste obchodník s agrokomoditami, ste aj pestovateľ v oblasti Hlohovca, takže viete porovnať ceny s tým, za čo viete pšenicu vyrobiť a následne predať. Ako to vychádza v praxi?

Pri mäkkej pšenici to vždy závisí od úrody, akú dosiahnete, a od toho, koľko do toho dáte vstupov, či pestujete intenzívne alebo skôr extenzívne. Ak to robíte podľa mňa štandardným spôsobom, tak pri cene okolo 170 eur za tonu kŕmnej pšenice a úrode niekde na úrovni šesť ton je to už rentabilné. Ale nedá sa povedať, že by sa z toho dalo nejako výrazne vyskakovať. Je to skôr o tom, aké sú ceny vstupov, ako si kto nastaví náklady a vie ich ustrážiť.

Kukurica ešte nie je stratená

Nehovorili sme o plodinách, ktoré sa zberajú na jeseň. Kukurica vyzerá v mnohých oblastiach katastrofálne. Pri Nitre sú niektoré rastliny vyskočené, niekde chýbajú, inde sú výrazne menšie. Dá sa to zhodnotiť ako absolútne nevyrovnaný porast. Aká je v tejto chvíli nálada poľnohospodárov a aký je tam cenový vývoj, prípadne reakcia Európy?

Keď to vezmem z pohľadu poľnohospodára, my kukuricu nerobíme, väčšinu výmery, asi 90 %, sejeme na jeseň. Z kukurice sme prešli na cirok práve kvôli suchším podmienkam. Uvidíme, ako to tento rok dopadne, ale pri kukurici si myslím, že je ešte veľmi skoro hovoriť o úrodách alebo o tom, ako to bude vyzerať. Minulý rok som v júli chodil po porastoch, kukurica bola možno po kolená, a nakoniec jej pomohli dažde a dala aj cez 10 ton. Takže podľa mňa kukurica ešte nie je stratená.

Zazmluvňujú ju poľnohospodári, alebo sa skôr čaká kvôli neistote? Aká je aktuálna taktika?

Myslím si, že do zazmluvňovania idú opatrnejšie, ako v minulých rokoch.

Magická hranica za repku

V čom je tá aktivita väčšia? Je to tá repka, kde tá cena v posledných týždňoch poskočila po tom, ako začala vojna USA a Izraela voči Iránu? Je to nejaký ten spúšťač toho nárastu cien a záujmu poľnohospodárov?

Paradoxne, keď sa začala vojna, tak asi skôr sa utlmilo to zazmluvňovanie, lebo cena už predtým bola relatívne slušná. Už to bolo cez 500 eur za tonu, čo je tá magická hranica, ktorá naštartuje záujem poľnohospodárov. Ale tá vojna a tým súvisiaci dopad s uzavretím prieplavu ich zabrzdila, lebo očakávajú, že tam bude ešte nejaký nárast cien, aj keď ja osobne tam už nejaký dramatický nárast neočakávam.

Každý zváži hnojenie

Okrem toho, že vyvážate komodity zo Slovenska na zahraničné trhy, dovážate na Slovensko aj hnojivá.

Dodávame aj hnojivá z domácej produkcie, ale gro by som povedal, že je z vonku, najmä fosforečné hnojivá, ktoré sa musia dovážať.

Aká je situácia v Európe pri hnojivách? Prekvapila vás reakcia Európskej komisie, kde sa táto téma na európskej úrovni začína intenzívnejšie riešiť? Vyzerá to, akoby boli vážne obavy, či bude v budúcom roku dostatok hnojív za normálne a prijateľné ceny. Pritom témy ako sucho alebo cena mlieka, ktoré poľnohospodári prežívajú možno v súčasnosti intenzívnejšie, sa na úrovni EÚ neriešia tak výrazne. Je táto obava oprávnená, alebo ju z vášho pohľadu, aj z pozície obchodníka s hnojivami, netreba preceňovať?

Predpokladá sa, že dopyt poľnohospodárov po hnojivách môže byť v budúcom roku asi o 20% nižší. Pri takýchto cenách komodít, ako sú dnes, si neviem predstaviť, že by niekto kupoval močovinu za 700 eur za tonu bez rozmýšľania. Skôr si to každý dvakrát zváži, koľko jej a pod akú plodinu, dá. Takže určite tam bude nižší dopyt. Čo sa týka samotných množstiev, myslím si, že sa to vždy nejako dovezie. Otázka je skôr za aké ceny.

Objednávky sa nehýbu

Aktuálny stav je taký, že porasty sú založené a to, čo malo byť pohnojené, je pohnojené? Sezóna teda začína v auguste po žatve, so sejbou repky?

My sme v tomto období dosť kontrahovali už na budúcu jarnú sezónu. Najaktívnejšie prebiehalo obchodovanie v apríli, máji alebo v júni. V súčasnosti ak hovoríme o jari 2027, pri týchto cenách nie je veľká ochota poľnohospodárov objednávať si hnojivá a vyčkáva sa.

Niekoľko ráz ste naznačili, že ceny hnojív vyskočili a poľnohospodári na ich nákup reagujú slabým záujmom. Ako veľmi sa ceny hnojív zmenili? Dá sa niektoré hnojivo nahradiť lacnejšou alternatívou, alebo po čom dnes pestovatelia siahajú?

Pokiaľ nemáte živočíšnu výrobu, tak priemyselné hnojivá veľmi nenahradíte, najmä tie dusíkaté. Keď si to porovnáme, minulý rok sme kontrahovali močovinu s dodávkou na jar približne za 450 eur, dnes je to niečo pod 700 eur. A ceny komodít sa medzitým prakticky nepohli. Takže poľnohospodári vyčkávajú na to, že buď porastie cena rastlinných komodít alebo poklesne cena hnojív.

Poľnohospodári majú väčší prehľad

Dá sa močovina nahradiť niečím lacnejším, iným typom hnojiva? Menia poľnohospodári svoje správanie a prechádzajú zo širokospektrálnych hnojív na základné?

Močovina je možno momentálne o niečo drahšia, ale keď ju prepočítate na kilogram dusíka, stále vychádza ako jedno z najlacnejších hnojív. Samozrejme, zdražuje aj liadok, ale ten napríklad nemôžete používať do kukurice, tam je močovina vhodnejšia. Ťažko si viem predstaviť, že by sa močovina nahrádzala niečím iným.

Z hľadiska dodávok a zabezpečenia hnojív pre budúci rok a jarnú sezónu, kedy je podľa vás posledný termín, dokedy by si mali poľnohospodári hnojivá objednať, aby mali istotu, že budú na Slovensku k dispozícii?

To je ťažká otázka. Myslím si, že hnojivá budú, ale ak si ich objednajú neskoro, môže tam byť problém skôr s termínom dodávky.

Menia sa návyky poľnohospodárov z hľadiska obchodovania s komoditami? Robia veci inak ako pred desiatimi rokmi – myslím v tom dobrom zmysle, či viac špekulujú alebo aktívne hľadajú možnosti?

Myslím si, že majú väčší prehľad, sledujú výkyvy trhov a postupne sa to učia. Vidia, že sú veci, ktoré vedia ovplyvniť, a veci, ktoré ovplyvniť nevedia.