Poľnohospodári so špeciálnou rastlinnou výrobou a tí, ktorí mali ku koncu augusta 2026 evidované hospodárske zviera v centrálnom registri získajú 90 percent finančných prostriedkov určených na podporu na hnojivá. Ide o európske zdroje vo výške 6,58 milióna eur, pri ktorých neskôr vláda rozhodla o využití maximálne možného vnútroštátneho doplatku vo výške 200 percent. Celkový rozpočet podpory tak dosahuje 19,73 milióna eur. Pravidlá poskytnutia núdzovej finančnej podpory v stredu schválil vládny kabinet.
Pokiaľ ceny repky či slnečnice v posledných mesiacoch narástli, pri mäkkej pšenici je vidieť ich dlhodobú stagnáciu. Poľnohospodári a obchodníci v nádeji, že sa ceny najrozšírenejšej slovenskej obilniny zvýšia, jej produkciu často doteraz skladujú a tak do obdobia novej žatvy nevstupujú s úplne prázdnymi skladmi. O cenách agrárnych komodít, no aj obchode s hnojivami sme sa rozprávali, počas Dňa poľa v Špačinciach, s Branislavom Viskupičom. Ten okrem svojho pôsobenia v Roľníckej a obchodnej spoločnosti v Bojničkách už desať rokov obchoduje s agrokomoditami. Jeho spoločnosť Viva Trnava poznajú najmä poľnohospodári zo západného Slovenska a vlani zobchodovala produkciu za 11 miliónov eur.
Napätie pretrváva vo svetovom obchode so sójou, keďže jej najväčší nákupca Čína ešte definitívne nepovedal posledné slovo k tomu, či ju bude v budúcnosti prednostne kupovať v Južnej Amerike alebo v USA. Dohoda s Čínou o nákupoch tejto plodiny, ktorú priniesol americký prezident Donald Trump z rokovaní s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom z Južnej Kórey koncom októbra, situáciu na trhu upokojila iba načas. Pred koncom roka mnohé náznaky hovoria o tom, že Čína svoj prísľub nakúpiť do konca roka 12 miliónov ton americkej sóje nesplní. To spôsobuje nervozitu na trhoch s komoditami a tlačí nákupné ceny sóje dolu.
Repka olejná patrí na Slovensku k tradičným plodinám. V týchto dňoch farbí polia do žlta. Pestujeme ju naprieč celou krajinou. Najväčšie plochy sú v Nitrianskom kraji, kde sa pestuje asi tretina slovenskej výmery. Vlani to bolo asi 53 tisíc hektárov. Najmenej jej poľnohospodári pestujú v Žilinskom kraji – v roku 2023 to bolo asi 3 700 hektárov.
Pred dvoma rokmi napísal Róbert Spišák, generálny riaditeľ Poľnoservisu v Leopoldove na svojom blogu článok, prečo sa vtedajší minister Ján Mičovský ohľadne repky mýli. Vrcholil vtedy nezmyselný boj, či nie sú naše polia v apríli príliš žlté. Ani nie o dva roky neskôr, stojí aktuálny minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan vedľa Róbert Spíšáka v areáli najväčšieho spracovateľa repkového semena u nás. Témou je, ako zabezpečiť potravinovú sebestačnosť v jedlých olejoch, o ktorú Slovensko prišlo v roku 2013, keď sa z tradičného výrobcu Palmy-Tumys stal obchodník s olejmi.
Zreteľne žlté aprílové kvety upútajú na našich poliach každého. Aj ten, kto sa poľnohospodárstvu vôbec nerozumie, dokáže celkom presne identifikovať plodinu, ktorej patria. Pred vyše rokom si ich všimol aj vtedy najvyššie postavený muž agrorezortu Ján Mičovský. S repkou a jej pestovateľmi začal slovný súboj. Dnes na tlačovej konferencii zväzu výrobcov krmív odznelo, že táto laickou verejnosťou nenávidená plodina je paradoxne najziskovejšou komoditou nášho poľnohospodárstva. Dokonca ceny, ktoré aktuálne dostáva slovenský roľník za repku sú vyššie, ako tie, ktoré vykazuje pre repku najdôležitejšia komoditná burza v Paríži.
Pre poľnohospodárov je opäť najvýnosnejšou plodinou tohto roka repka olejná. Aj napriek medziročnému nárastu úrod sa jej cena neznížila. Slovenskí pestovatelia dokonca dostanú za tonu o približne pätnásť eur viac, ako pred rokom. Odznelo vo štvrtok na tlačovej konferencii Zväzu výrobcov krmív, skladovateľov a obchodných spoločností.

Najkomentovanejšie za 7 dní