Repka olejná patrí na Slovensku k tradičným plodinám. V týchto dňoch farbí polia do žlta. Pestujeme ju naprieč celou krajinou. Najväčšie plochy sú v Nitrianskom kraji, kde sa pestuje asi tretina slovenskej výmery. Vlani to bolo asi 53 tisíc hektárov. Najmenej jej poľnohospodári pestujú v Žilinskom kraji – v roku 2023 to bolo asi 3 700 hektárov.

Celkovo sme v roku 2023 mali repku olejnú osiatu na ploche 148,5 tisíc hektárov, ako vyplýva zo štatistík zverejnených Štatistickým úradom. Vlaňajšia priemerná úroda dosiahla 3,62 tony z hektára. Plochy repky olejnej sa výraznejšie medziročne nemenia.

„Zo štatistík vyplýva, že rozloha plôch repky olejnej sa hýbe plus mínus okolo dvoch percent. Môžeme odhadovať, že tento rok ju budeme mať vysiatu na ploche asi 146 tisíc hektárov,“ vysvetlila Jana Holéciová, hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

V predstihu

Repka nechýba ani na poliach, ktoré obhospodaruje Poľnohospodárske družstvo Sokolce.

„Príroda sa s nami zas trošku zahráva. Repka nám zakvitla asi o 10 dní skôr ako je bežné, takže vidíme, že apríl je bláznivý mesiac. Ale keď sa pozerám na predpoveď na najbližšie dni, tak sa to už zrejme zmierni. Čo to bude znamenať pre plodiny presne nevieme, ale dúfajme, že to bude mať pozitívny vplyv na úrodu,“ skonštatoval Peter Lelkes, predseda PD Sokolce.

Podnik z okresu Komárno hospodári na ploche vyše 6 a pol tisíc hektárov, repku má aktuálne vysiatu na asi 650 hektároch.

„Predpokladáme, že na 5 až 7 percentách výmery úrodu mať nebudeme, pretože sme mali veľa plôch zaplavených, a to úrodu zničilo. S tým sa už nedá nič robiť, porasty zhnili a teraz tam vidíme fľaky bez rastlín,“ dodal Lelkes.

Repku pestuje aj aj Agrodružstvo Senné, ktoré hospodári v okrese Veľký Krtíš.

„Repka nerovnomerne kvitne, čo by mohlo znamenať aj nerovnomerné dozrievanie. Ale všetko bude závisieť od počasia. S vodou by nemal byť problém. Pri zmene počasia, ktorá má byť tento týždeň, môže byť problém s opeľovaním, ale na druhej strane repka už včely nepotrebuje až tak, ako v minulosti,“ uviedol Boris Hrdlička, predseda Agrodružstva Senné.

Nateraz poľnohospodári veria v dobrú úrodu.

„Čas to snáď dorovná. Verím, že úroda nebude zlá,“ dodal Hrdlička.

Celková produkcia Slovenska dosiahla vlani 540 tisíc ton.

„Teraz je ťažké posúdiť, či bude aj tento rok tak úspešný, ako vlaňajší. Možno sa vrátime k priemeru za ostatné tri-štyri roky, keď boli výnosy na úrovni 3,2 až 3,3 ton z hektára,“ dodala Holéciová.

Cena opäť stúpa

Repka pre poľnohospodárov znamená spravidla výnosnú plodinu – aj z finančného pohľadu.

„Väčšie podniky fungujeme na tom základe, že niečo máme v pluse a niečo v mínuse – najmä živočíšnu výrobu. Máme mäsový dobytok, na ktorý podpory nie sú. Chováme ho viac menej kvôli údržbe krajiny, keďže máme veľa trvalých trávnych porastov. Tam sme v strate, a keď máme niečo iné v zisku, tak sa nám to aspoň dorovná na nulu,“ vysvetlil Hrdlička.

„Repka je dobre predajná, sú to prvé peniaze, ktoré farmár bude tento rok mať, ak sa rozhodne, že nebude s predajom čakať,“ dodala Holéciová.

Stúpajú však aj náklady na pestovanie repky. Problémy to spôsobilo najmä vlani, keď jej cena na burzách napriek zdražovaniu všetkých vstupov klesla. Vo februári 2023 sa pohybovala aj na úrovni cez 550 eur za tonu, v júni už padla na asi 400 eur za tonu, následne, počas žatvy, vzrástla a na jeseň opäť klesla. Aktuálne sa na parížskej burze obchoduje na úrovni 460 eur za tonu.

„Ťažko povedať, či je to dobrá cena. Všetko bude závisieť od toho, aká bude úroda a výnos na hektár. Musíme sa dostať na cenu, ktorá bude reprezentovať aj náklady, ktoré do výroby vstupujú. Boli by sme radšej, keby sa cena za tonu začínala číslom päť, alebo sa k päťke aspoň blížila, a nie aby padala smerom k štvorke. Nehovorím, že aktuálna cena je katastrofálna, ale všetko sa ukáže až po žatve, keď budeme vedieť, čo všetko sme do tej repky dali napríklad aj z hľadiska ochrany pred škodcami. Lebo do žatvy ešte nejaký čas zostáva a stať sa môže všeličo,“ dodal Peter Lelkes z PD Sokolce.