Funguje to podobne ako pri Covide, len prítomnosť vírusu kliešťovej encefalitídy v mlieku ukáže zmena farby testovacej látky. Je to trochu iný druh testu ako zisťovanie protilátok (PCR), LAMP je molekulárna metóda. Takýto rýchly test vyvíjal tím Virologického ústavu SAV, ale v závere projektu usúdili, že by k nemu chovateľ potreboval laboratórne vybavenie, aby to mohlo fungovať.

„Snažili sme sa detekciu vírusu v mlieku zjednodušiť tak, aby k tomu človek nepotreboval zložité prístroje. Mali sme takúto ambíciu a metódu sme síce vyvinuli, ale nevyhli sme sa určitým zložitejším postupom počas prípravy vzorky. Priama detekcia z mlieka je pomerne náročná a neviem, či by bol chovateľ ochotný sa s tým takto piplať,“ uviedol pre poľnoinfo.sk Boris Klempa, vedúci výskumu na Virologickom ústave SAV.

Prenos z mlieka je problém

Kliešťová encefalitída je infekčné ochorenie človeka, ktoré postihuje centrálny nervový systém. Vírus sa najčastejšie prenáša prisatím infikovaného kliešťa, no na Slovensku je pomerne vysoký aj počet takzvaných alimentárnych infekcií, keď k nákaze dôjde po konzumácii nepasterizovaného mlieka.

„Kým vo väčšine krajín je to skôr niečo výnimočné, iba pár percent, u nás to môže byť až 20 percent prípadov ochorenia kliešťovej encefalitídy. Je fakt, že každý rok sa nejaké alimentárne infekcie vyskytnú, v uplynulých rokoch to bolo päť až štyridsať prípadov, s výnimkou roku 2016, keď ich bolo viac ako 70. Česko uvádza výskyt 0,9 až 4,2 %, Maďarsko 4,4 %, Nemecko 0,6 až  2,7 %. Čo do počtu infekcií po uhryznutí kliešťom sa však nijako nelíšime od iných krajín,“ opisuje Boris Klempa výsledok výskumu.

Štátna veterinárna a potravinová správa a Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR vydali začiatkom júna výzvu, keď nariadili pasterizáciu mlieka oviec a kôz všetkým farmám, na ktorých sa vo vzorke mlieka našlo RNA vírusu kliešťovej encefalitídy.

ŠVPS pravidelne testuje vzorky mlieka z fariem a pasterizácia je bežné opatrenie, ak sa nájde nejaký problém. I keď neuverejnila priamo mená fariem, kde sa vírus objavil, podľa médií boli dve. Podobná výzva môže vyvolať paniku medzi spotrebiteľmi, ktorí by prestali kupovať také výrobky, ako sú bryndza, žinčica alebo zrejúce syry z ovčieho či kozieho mlieka.

„Kliešte sú aktuálne veľmi aktívne a počet prípadov ochorenia na Slovensku rastie, preto existuje zvýšené riziko prenosu nákazy na ľudí cez surové mlieko a výrobky z neho,“ varuje ŠVPS na sociálnej sieti.

V nariadení sa navyše uvádza, že ak sa u chovateľa nájde vírus vo vzorke mlieka, musí mlieko z celej farmy pasterizovať až do konca tohtoročnej pastevnej sezóny.

„ŠVPS SR, ako aj chovatelia budú počas celej sezóny odoberať vzorky, aby sme si boli istí, že surovina je bezpečná. Z chovov, kde je surové mlieko bezpečné a bez vírusu, môže byť naďalej dodávané do obehu aj bez pasterizácie,“ uvádza ŠVPS.

Expresný test

Rýchly test by pomohol najmä malým chovateľom oviec a kôz. Z malej vzorky mlieka by mohli zistiť prítomnosť vírusu kliešťovej encefalitídy u konkrétneho zvieraťa. Takéto zviera by následne stačilo dočasne oddeliť od stáda a jeho mlieko pasterizovať. Ovce a kozy pritom infekciu vo väčšine prípadov prekonajú bez výraznejších príznakov a bez potreby špecifickej liečby.

„Spolupracovali sme s farmármi, ktorí boli takí láskaví, že nám poskytli vzorky mlieka. Mali sme ambíciu, že vyjdeme do terénu s týmto testom, ale k tomu zatiaľ neprišlo. Medzičasom financovanie projektu skončilo,“ opisuje Klempa.

Testy kliešťovej encefalitídy z mlieka rutinne robí Štátny veterinárny a potravinový ústav v Dolnom Kubíne, kde si ho môžu chovatelia objednať.

Človeka možno zaočkovať, zviera nie

Boris Klempa nemá informácie o tom, že by niekde vo svete podobný test používali. Kým človeka je možné proti kliešťovej encefalitíde zaočkovať, veterinárna vakcína zatiaľ nie je na trhu dostupná.

„Veterinárnu vakcínu je vždy ľahšie pripraviť ako tú pre ľudí, čiže z vedeckého alebo technologického hľadiska by to nemal byť problém. Samozrejme, je to aj o tom, že musí to byť rentabilné, dostatočne lacné, aby bol o to záujem,“ vysvetľuje.

Tím Jiřího Saláta z Výskumného ústavu veterinárnej medicíny v Brne takúto vakcínu vyvinul a úspešne otestoval na ovciach, ale na trh sa nedostala. Boris Klempa uviedol, že výskum sa v súčasnosti sústreďuje na univerzálnu vakcínu proti ochoreniam prenášaným kliešťami, ktorá by zabránila tomu, aby sa kliešť úspešne prisal na hostiteľa.

„Aj my sme boli súčasťou projektu vývoja univerzálnej vakcíny, ktorá by neslúžila proti ochoreniam prenášaným kliešťami, vakcinovalo by sa priamo proti kliešťom. Účinok by sa prejavoval tak, že ten kliešť by nebol schopný dlhodobo cicať a patogény by sa nepreniesli,“ opisuje Boris Klempa princíp, ktorý skúmajú vedci na viacerých pracoviskách.

Podobná vakcína už existuje v Austrálii pre dobytok. Vyvinuli ju v 90. rokoch minulého storočia a funguje na báze antigénu z čreva kliešťa. Keď sa kliešť prisaje na zaočkované zviera, protilátky poškodia jeho tráviaci trakt.

„V Austrálii je situácia s kliešťom taká vážna, že kravy majú vemená často celkom obsypané kliešťami. Vakcína pre dobytok zásadne znižuje zakliešťovanie,“ vysvetľuje Boris Klempa.

S kliešťami má problém aj hovädzí dobytok, ale na Slovensku sa prakticky celý objem kravského mlieka  pasterizuje a preto touto cestou nedochádza k alimentárnym infekciám.

Vylepšili mapy

Boris Klempa a jeho tím robili v rokoch 2017 až 2019 výskum v teréne s cieľom zostaviť mapu výskytu vírusu u kliešťov práve formou zisťovania jeho prítomnosti v mlieku hospodárskych zvierat. Snažili sa skombinovať dáta z mlieka s údajmi Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) o výskyte kliešťovej encefalitídy u ľudí.

„Oba typy dát majú svoje limity. My sme vlastne tie hospodárske zvieratá využili ako prostriedok, ako získať informácie o výskyte vírusu. Robiť to len na základe analýzy kliešťov je oveľa náročnejšie. Varovanie pred alimentárnymi infekciami je len akási možná druhotná aplikácia našich výsledkov, oveľa väčší význam majú tie dáta o výskyte,“ opisuje.

ÚVZ eviduje 158 prípadov kliešťovej encefalitídy u ľudí z roku 2025, pričom Klempa a jeho tím určili  Podpoľanie a severné Považie ako oblasti s najväčším výskytom kliešťov prenášajúcich toto ochorenie.

„Primárnym prenášačom vírusu je kliešť obyčajný, najbežnejší druh kliešťa, ktorý sa vyskytuje na celom Slovensku,“ hovorí Boris Klempa.

Kým pri infekcii uhryznutím kliešťom trvá inkubačná doba aj niekoľko týždňov, pri nákaze z mlieka sú to rádovo dni a typický je dvojfázový priebeh. V prvej fáze sa objavia klasické chrípkové príznaky, potom dôjde k úľave a až neskôr nastane zhoršenie aj s neurologickými príznakmi.

Chovateľ za nič nemôže

„To, že sa kliešťová encefalitída vyskytne v nejakom regióne, absolútne nie je vina farmára. Nesúvisí to nijako so zanedbaním hygieny. Rozumiem, farmári čelia mnohým problémom a toto je pre nich komplikácia navyše. Je to nepríjemná vec, ale ten problém tu je a treba ho brať ako zásah prírody a nejakým spôsobom sa s tým vyrovnať. A ten jednoznačný postup je vlastne tá pasterizácia, bohužiaľ,“ hovorí Boris Klempa.

Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) odporúča úpravu prostredia, kontrolu zvierat a mlieka a cielené použitie prípravkov. Repelenty pre zvieratá existujú aj na prírodnej báze – najúčinnejšie sú na báze tymianu a gerania, výťažku z muškátu. Postrekovanie pastvín proti kliešťom sa ukázalo ako nie veľmi účinná metóda, ale pomôže napríklad kosenie na okrajoch lesa a pri vodných tokoch, obmedzenie prístupu hlodavcov alebo lesnej zveri na pastvu, či obmedzenie pastvy na vlhkých miestach. Na zničenie vírusu je potrebné mlieko zohrievať aspoň po dobu 30 minút na teplotu 65 °C.