Už takmer rok a pol je v platnosti sociálna kondicionalita, ktorá kladie na poľnohospodára nároky v oblasti zamestnanosti a ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci. Pri porušení pravidiel tak agrosubjektu hrozí sankcia nielen od Národného inšpektorátu práce, ktorý kontroly vykonáva, ale aj od Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Tá totiž na základe sociálnej kondicionality môže previnilcovi krátiť dotácie.

„V roku 2025 sme vykonali inšpekcie práce u 325 subjektoch, ktoré majú SK NACE v tejto činnosti,“ vysvetlil pre poľnoinfo.sk Ladislav Kerekeš, hovorca Národného inšpektorátu práce.

V praxi to znamená, že u takéhoto počtu agrosubjektov bola zo strany inšpektorov vykonaná kontrola. V takmer polovici prípadov boli zistené aj pochybenia.

„Nedostatky boli zistené v 154 subjektoch. Spolu bolo uložených 56 pokút, spolu vo výške 127 700 eur,“ dodal Kerekeš.

Jeden subjekt pod drobnohľadom

Informácie z kontrol poskytuje Národný inšpektorát práce Pôdohospodárskej platobnej agentúre vždy raz ročne. Dátum je stanovený na 1. októbra. Znamená to, že prvé zdieľanie informácií o porušovaní Zákonníka práce už inšpektori platobnej agentúre raz odovzdali – na jeseň minulého roka.

„Informácie boli poskytnuté iba v prípade jedného subjektu,“ uviedol Ladislav Kerekeš.

Pôdohospodárskej platobnej agentúry sme sa pýtali na konkrétny prípad, no neodpovedala. Podrobnosti k nemu nemá ani najväčšia agroorganizácia na Slovensku.

„Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora nemá k dispozícii oficiálne informácie z priebehu a záverov doteraz vykonaných kontrol,“ uviedla Jana Holéciová, hovorkyňa SPPK.

Nemusí ísť o konečné číslo

Zo sociálnej kondicionality mali poľnohospodári v minulosti obavy. Hoci sa v praxi zatiaľ hrozba dvojitej sankcie za rovnaký prehrešok týka len jedného subjektu, nemusí ísť o konečné číslo.

„PPA dostáva informácie a zistené výsledky z kontrol v prípadoch, ktoré sú kompletne ukončené, teda prebehlo tam porušenie, správne konanie, rozhodnutie, prípadne odvolanie. Až keď je rozhodnutie o porušení právoplatné, vtedy to inšpektorát práce nahlasuje,“ pripomenul Andrej Gajdoš zo spoločnosti AgriBusiness, ktorá pôsobí v oblasti agroporadenstva.

Nedá sa teda vylúčiť, že po ukončení prebiehajúcich konaní sa počet subjektov nahlásených na PPA môže zvýšiť. Systém založený na nahlasovaní kompletne ukončených prípadov potvrdil aj inšpektorát.

„Informácie sú inšpektoráty práce povinné poskytovať až z vykonateľných rozhodnutí o uložení pokuty, ak pokuta bola uložená konkrétne za niektoré z porušení právnych predpisov vyplývajúcich zo smerníc 2019/1152, 89/391/EHS, 2009/104/ES. Neposkytujeme teda informácie PPA o všetkých našich zisteniach, iba o tých, ktoré sú vymedzené v uvedených smerniciach a k 1. októbru bežného roka už za tieto nedostatky bola právoplatne uložená pokuta a táto je už vykonateľná. Ak pokuta bola kontrolovanému subjektu právoplatne uložená a vykonateľná až po 1. októbri bežného roka, oznámia sa naše zistenia PPA až nasledujúci rok,“ uviedol Ladislav Kerekeš.

Kontroly pokračujú

Kontroly dodržiavania Zákonníka práce samozrejme v praxi pokračujú ďalej aj tento rok.

„V roku 2026 boli inšpekcie práce vykonané v 109 subjektoch, pričom v 55 z nich boli už zistené nedostatky. Z inšpekcií práce vykonaných v tomto roku ešte nie sú právoplatne uložené pokuty,“ vysvetlil Kerekeš.

Sociálna kondicionalita je v tomto programovacom období novinkou. Zdá sa, že sa preklopí aj do ďalšieho obdobia – obsahuje ju totiž návrh spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2028.

„Máme za to, že sociálna kondicionalita bola potrebná a pripravovaná na základe porušovania základných pravidiel súvisiacich s nelegálnym zamestnávaním v iných krajinách, pričom sme presvedčení, že v podmienkach Slovenskej republiky k takým extrémnym situáciám nedochádza. Uvedomujeme si však, že sociálna kondicionalita nie je výmysel ministerstva pôdohospodárstva, ani žiadnej inej inštitúcie Slovenskej republiky, ale že je záväzná pre všetky členské krajiny EÚ, a preto pri každej príležitosti dávame poľnohospodárskym podnikom do pozornosti, aby dbali nielen na dodržiavanie, ale aj na kontrolu dodržiavania/plnenia vnútroštátnych predpisov týkajúcich sa Bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a pracovnoprávnych podmienok zamestnancov,“ dodala Jana Holéciová z SPPK.

Čierna ako čierna

Kontroly u jednotlivých subjektov prebiehajú zo strany Národného inšpektorátu práce bez predchádzajúceho oznámenia – to znamená, že pripraviť sa na ne nemožno a rátať s nimi treba vždy. Na celý systém pritom môže doplatiť aj subjekt, ktorý vedome Zákonník práce neporušuje. Polemiky sa v tomto smere vedú ohľadom takzvaného čierneho zamestnávania.

„Každý poľnohospodár vie, aké ťažké je nájsť ľudí na prácu v tomto sektore. Stáva sa aj to, že keď človeka nájdu, nechce sa stať zamestnancom, ale preferuje živnosť,“ uviedol ako príklad Andrej Gajdoš.

Práve na takéto prípady sa inšpektori často zameriavajú.

„Môže sa stať, že takýto pracovník na živnosť, tým, že pracuje na základe pokynov nadriadeného, používa jeho techniku ako počítač, prípadne služobné  auto, vykazuje už znaky závislej práce. V takýchto prípadoch to môžu inšpektori vyhodnotiť ako čiernu prácu,“ upozornil Gajdoš.

Z toho môže vyplývať aj značná sankcia.

„Vidím rozdiel v tom, či mám človeka zazmluvneného takýmto spôsobom, riadne na dohodu, fakturuje sa a odvádzajú sa všetky odvody, alebo u mňa pracuje niekto, kto nemá zmluvu, neplatím za neho dane ani odvody a platím ho na ruku. Toto je vec, nad ktorou by sa kompetentní mali zamyslieť a rozlišovať, či odhalia skutočne čiernu prácu alebo natrafia na pracovníka na dohodu, ktorý vykazuje činnosti závislej práce,“ uviedol Gajdoš.

Dôkladné zmluvy

K základným znakom závislej práce patrí vzťah nadriadenosti a podriadenosti, nutnosť  osobného výkonu práce, jej výkon podľa pokynov nadriadeného alebo zamestnávateľa v mene zamestnávateľa a v pracovnom čase, určenom zamestnávateľom.

V praxi by si tak napríklad samostatne zárobkovo činná osoba mala mať možnosť dohodnúť vykonanie práce subdodávateľom a pracovať v časoch podľa dohody alebo objednávky. Nemala by mať evidovaný pracovný čas ani potvrdenia o PN a k poskytovaniu služieb by mala využívať svoje vlastné zariadenia ako mobilný telefón, stolový počítač či notebook. Často však takto pracujúce osoby používajú práve zariadenia obchodného partnera, a to bez preukázateľného odôvodnenia.

„V zmluvách uzatváraných so SZČO a jednoosobovými eseročkami by sa nemali nachádzať ustanovenia, ktoré by mohli napĺňať niektoré z vyššie uvedených znakov závislej práce,“ upozornil Andrej Gajdoš.