Do jazyka sa nám v nedávnej minulosti vkradol termín, na ktorom v posledných rokoch stojí podpora slovenského poľnohospodárstva. Problémom je, že nemá presnú definíciu a tak sa môže začať vykladať rôzne, účelovo a tak napríklad aj poškodzovať niektorých žiadateľov. Obsah, ktorý má tento pojem zahŕňať, sa už niekoľko rokov javí ako nestály a premenlivý. Hovoríme o termíne špeciálnej rastlinnej výroby.

Užší výber

Poľnohospodári si jeho variabilitu všimli najmä pri aktuálne vyhlásenej výzve 7/SP/2026, ktorá má podporiť Produktívne investície v poľnohospodárskych podnikoch. Očakávaná investičná výzva s rozpočtom 71,2 milióna eur má rovnakým dielom rozdeliť prostriedky medzi oblasť živočíšnej výroby a špeciálnej rastlinnej výroby.

Dnes si väčšina poľnohospodárov pod pojmom špeciálna rastlinná výroba predstaví plodiny náročnejšie na pestovanie, komodity, pri ktorých má Slovensko dlhodobo problém s domácou produkciou alebo plodiny vyžadujúce špecifické technológie využiteľné len pre daný typ pestovania. Predstavivosti sa medze nekladú a tak, aby poľnohospodár zistil, čo si napríklad v investičnej výzve pod pojmom špeciálna rastlinná výroba predstavuje zodpovedný úradník, musí si pozrieť zoznam plodín oprávnených na podporu. Ide o prílohu, ktorá je súčasťou výzvy.

Pri aktuálne vyhlásenej výzve 7/SP/2026 mohli zostať žiadatelia zaskočení, keďže zoznam podporených plodín je výrazne užší ako bol v nedávnej minulosti. Neobsahuje žiadne strukoviny ako sú šošovica, fazuľa, hrach, bôb či stále rozšírenejšia sója. Z hľadiska okopanín zas chýba cukrová repa, ktorej pestovanie aktuálne visí na tenkej šnúrke záujmu jediného slovenského cukrovaru a do zoznamu sa nedostali ani olejniny ako ľan, mak či konopa. Všetky plodiny, ktoré v zozname chýbajú, rozširujú na desiatkach tisícoch hektárov pestrosť slovenskej rastlinnej výroby, ktorá je z veľkej časti postavená na pestovaní obilnín, repky a slnečnice. Sója sa vlani pestovala na Slovensku na výmere 61 615 hektárov, mak na výmere 6 730 hektárov, šošovica 957 hektárov a napríklad fazuľa na výmere 67 hektárov.

Zaujímavosťou je, že výzva s označením 5/SP/2026 určená na podporu mladých poľnohospodárov, ktorá bola vyhlásená len štyri mesiace pred aktuálnou investičnou výzvou, obsahuje rozšírenejší zoznam plodín špeciálnej rastlinnej výroby. V jej zozname nechýba žiadna z plodín uvedených vyššie.

Vymenované plodiny nechýbali ani vo výzve 74/PRV/2024 z predchádzajúceho programového obdobia, ktorú vyhlasovalo a následne aj zrušilo, už aktuálne vedenie rezortného ministerstva a tak je porovnanie aktuálneho zoznamu s výzvou 74 prirodzené.

Alokácia nie je žiadna hitparáda

Logika by pritom hovorila, že širšia možnosť poľnohospodárov zapojiť sa do výzvy môže vygenerovať čo najlepšie projekty a tak podporiť tých, ktorí sa chcú vo svojej oblasti posunúť na vyššiu úroveň. Užšia definícia plodín výrazne obmedzuje súťaž o európske zdroje, aj keď druhým dychom je potrebné uviesť, že v aktuálnej výzve 7/SP/2026 ich nie je mnoho. Pri projektoch špeciálnej rastlinnej výroby a príspevku nad 100-tisíc eur na žiadateľa, hovoríme o rozpočte výzvy na úrovni 27,6 milióna eur.

Pri porovnaní s investičnými výzvami z predchádzajúceho rozpočtového obdobia sa tak trochu zdá, že ide o „drobné“, aj v prípade, že by sme k nim pripočítali spolufinancovanie poľnohospodára.

Ak priemerný výkon nového na Slovensku prihlasovaného traktora dosiahol za vlaňajšok 180 koní, tak podľa katalógu zverejneného na stránke platobnej agentúry je cena takéhoto traktora od 160 do 180 tisíc eur v závislosti od prevodovky a digitálnej výbavy. Pri dlhodobom priemernom počte 700 novoregistrovaných traktorov ročne na Slovensku, pričom toto číslo zahŕňa aj komunálnu techniku, dosahujú investície len do traktorovej techniky 112 až 126 miliónov eur ročne. Kde je ďalšia samohybná technika, pôdoobrábacie stroje, žacie stroje či napríklad sejačky? Okrem toho eurofondy môžu smerovať aj do stavieb a technológií, ktoré s nimi súvisia. To platí pre živočíšnu aj pre rastlinnú výrobu.

Aj keď sa v tejto chvíli zdá, že rozpočet výzvy je malý, je potrebné počítať aj s možnosťou, že výzvy môžu byť dodatočne dofinancované, čo sa už v minulosti naprieč vládami stávalo. To by úplne zmenilo výšku alokácie.

Kým časť poľnohospodárov môže zhodnotiť, že pre nízku alokáciu nemá zmysel vstupovať do súťaže o eurofondy, pestovatelia viacerých plodín sa do nej nedostanú vôbec. Súčasné nastavenie zoznamu podporovaných plodín ich z možnosti uchádzať sa o podporu vyradilo bez diskusie.

Vždy to tak nebolo

Celý problém s termínom špeciálnej rastlinnej výroby je ten, že neexistuje definícia, ktorá by charakterizovala, čo si obsahovo pod ním predstaviť. Vzhľadom na to, že agrorezort už posledné desaťročie vyhlasuje výzvy najmä pre živočíšnu výrobu a špeciálnu rastlinnú výrobu, je nepochopiteľné, že takáto variabilita vo výklade je dlhodobo a v tichosti akceptovaná.

Ak sa z pohľadu aktuálneho obdobia zdá, že súhrnný názov pre ovocinárstvo, zeleninárstvo, vinohradníctvo, pestovanie okopanín, strukovín či x ďalších plodín je tu dlhodobo, tak to nie je pravda. Ešte za ministrov pôdohospodárstva nominovaných HZDS v rokoch 2006 až 2010 sa termín špeciálna rastlinná výroba v dostupných verejných materiáloch rezortu prakticky nevyskytuje.

Dokonca, ak prejdeme ešte do hlbšej minulosti – do polovice deväťdesiatych rokov, tak vtedajšia Vysoká škola poľnohospodárska vydala skriptá s názvom Špeciálna rastlinná výroba – obilniny, Špeciálna rastlinná výroba (okopaniny) a Špeciálna rastlinná výroba strukoviny, olejniny a špeciálne plodiny. Študijné dokumenty tak pod názov „špeciálne“ zahrnuli celé spektrum pestovaných plodín a vôbec ich nevnímali v rozsahu, ako si ich predstavuje súčasník.

Plíživé posuny v terminológii možno pozorovať počas pôsobenia ministra Zsolta Simona. Za jeho druhého funkčného obdobia je možné dohľadať vyjadrenie, kde nehovorí o špeciálnej, no špecializovanej rastlinnej výrobe. Ani v období jeho ministrovania pritom termín nebol bežne používaný. Dokazuje to napríklad niekoľko stostranový dokument s názvom strednodobé hodnotenie Programu rozvoja vidieka na roky 2007 až 2013, ktorý bol pripravený v roku 2011. Termín sa v tomto dokumente nevyskytuje.

Politický termín

Zmena nastala za ministra Ľubomíra Jahnátka (2012 – 2016), ktorý si ho osvojil ako politický pojem pre spojenie výrob s vyššou pridanou hodnotou. Termín pritom nie je doteraz legislatívne podchytený a v slovenskej legislatíve je použitý pravdepodobne len v Zákone o nájme poľnohospodárskych pozemkov. Ak samotný zákon je v platnosti od roku 2003, tak označenie špeciálna rastlinná výroba sa dostalo do legislatívy až s jeho novelizáciou a účinnosťou od 1. januára 2015.

S termínom sa v tomto období už výrazne pracuje. Napríklad v 577-stranovom Ex post hodnotení PRV 2007 – 2013 z decembra 2016 sa výraz špecializovaná rastlinná výroba objavuje viackrát. V tom čase sa ešte nepoužívalo dnes zaužívané označenie špeciálna rastlinná výroba. Výraz si následne osvojili aj ďalší dočasní správcovia ministerstva pôdohospodárstva či zástupcovia agrárnej samosprávy.

A tak ak sa napríklad v zmieňovanej Ex post analýze na strane 163 definuje špecializovaná rastlinná výroba ako „ovocné sady, vinice, drobné ovocie, zelenina, špargľa, liečivé rastliny“, tak o niekoľko rokov neskôr a so zmenou na špeciálnu rastlinnú výrobu sa do jej obsahového významu postupne dostávajú aj ďalšie plodiny.

„Cukrovú repu – súčasť špeciálnej rastlinnej výroby – v tomto roku pestovalo 230 pestovateľov,“ uvádzala napríklad tlačová správa SPPK z 8. októbra 2024.

Dnes v zozname oprávnených plodín na podporu v investičnej výzve 7/SP/2026 napríklad cukrová repa chýba. Stratila pravdepodobne niečo zo svojej špeciálnosti. Na stole by potom mal byť jasný návrh, čo sú špeciálne plodiny a čo budú ešte špeciálnejšie. Aby sa do budúcnosti vedelo. A poľnohospodári sa zariadili.