Po desaťročiach, keď Slovensko patrilo medzi významných exportérov kukurice, sa situácia výrazne mení. Je veľmi pravdepodobné, že v tomto roku domáca produkcia nebude stačiť na pokrytie potrieb poľnohospodárstva, potravinárstva, priemyslu či energetiky. Po krátkom čase sa tak zopakuje situácia z roku 2022, keď nebolo isté ani to, či slovenská produkcia kukurice dokáže zabezpečiť vôbec dostatok objemových krmív pre hospodárske zvieratá. V bežných rokoch pritom zo Slovenska smerovalo na zahraničné trhy približne 500-tisíc ton kukurice, ktorej hodnota v dnešných cenách dosahuje minimálne 100 miliónov eur. V ostatných rokoch však pestovateľské výmery klesli a tohtoročnú produkciu navyše negatívne ovplyvní aj očakávaný pokles priemerných úrod z dôvodu extrémneho sucha a horúčav.

Nutnosť dovozu

„Medziročný hektárový výnos kukurice na Slovensku by mohol klesnúť až o 37 percent a úroda by sa mala dostať na úroveň 6 ton z hektára. Samotná slovenská produkcia kukurice by tak mala dosiahnuť 960-tisíc ton,“ uviedol Jozef Rebro, predseda revíznej komisie Zväzu výrobcov krmív, skladovateľov a obchodných spoločností.

Vlaňajšia produkcia kukurice pritom dosiahla 1,3 milióny ton a ešte pár rokov dozadu sa ročná produkcia kukurice dlhodobo pohybovala na úrovni 1,6 milióna ton.

„Pre potreby Slovenska bude v tomto roku chýbať asi 150-tisíc ton kukurice,“ uvádza Jozef Rebro.

Zatiaľ štvrtinové úrody

Situáciu ešte viac komplikujú problémy v živočíšnej výrobe. Časť porastov, ktoré boli pôvodne založené na produkciu zrna, bude napokon využitá na výrobu siláže ako krmiva pre hospodárske zvieratá. Objem kukurice dostupnej na zrno sa tak ešte viac zníži a tým sa aj prehĺbi závislosť na dovoze. Samozrejme, toto preklasifikovanie kukurice sa dotkne aj samotnej ekonomiky poľnohospodárskych subjektov.

„Zasiali sme 1 650 hektárov kukurice, no 150 hektárov, ktoré sme siali po raži na zeleno nám z dôvodu jarného sucha nevzišlo. Máme tak 1 500 hektárov, z ktorých 650 hektárov bolo pôvodne určených na produkciu krmovín –  siláže a vlhkého kukuričného zrna (CCM). Vzhľadom na vývoj počasia sme však už začiatkom týždňa museli začať so silážovaním a výsledky sú zatiaľ katastrofálne. Máme pokosených 250 hektárov a hmote chýba energetická hodnota. Nie je tam zrno,“ hovorí Marek Šimunek, generálny riaditeľ akciovej spoločnosti Poľnohospodár Nové Zámky.

Tamojší poľnohospodársky podnik potrebuje zabezpečiť krmivá pre 900 dojníc. Ak bežne pri siláži dosahujú objem hmoty z hektára na úrovni 45 ton, tento rok je to zatiaľ 10 ton z hektára.

„Dosť ťažko sa odhaduje, aký dosiahneme priemer. Teraz sme naozaj skosili tie najhoršie parcely, máme aj lepšie kukurice a dokonca 50 hektárov kukurice zavlažujeme. Veľmi veríme tomu, že sa dostaneme s hektárovou priemerkou na 20 ton hmoty a 5 ton CCM,“ informuje Šimunek.

Potešili by sa tak aj polovičnému objemu, ktorý dosahujú v klimaticky bežnom roku. S tým, že by im zostala zrnová kukurica na predaj veľmi nepočítajú. Situácia je zlá a v prvom rade potrebujú zabezpečiť hmotu pre dojnice. Uvedomujú si, že v rámci chýbajúcej energetickej hodnoty budú musieť siahnuť aj po zrne. Je však možné, že ho budú musieť nakúpiť.

Výrazný výpadok tržieb v rastlinnej výrobe

V oblastiach, kde hospodária je podľa ich vlastných odhadov už deficit zrážok na úrovni 200 mm. To je aj dôvod, prečo im kukurica po raži na zeleno nevzišla. V bežných klimatických rokoch aj ona vie dať dobrú úrodu. Dnes im kukurica na zrno, ktorá mala skončiť v predaji, bude zachraňovať chov dojníc. Ekonomika je ale ekonomika a tamojší poľnohospodári si aj pri skromnom odhade 6 ton z hektára, cene 220 eur za tonu a plánovanej výmere uvedomujú, že sucho im len na kukurici škrtlo tržby v rastlinnej výrobe vo výške 1,3 milióna eur. Mohli byť za to dva kombajny. Takto budú radi, že udržia chov dojníc.

„Vráti sa to v mlieku? No pri aktuálnych cenách pod 40 centov určite nie. Chov budujeme roky, sme spokojní s úžitkovosťou a preto nie je možné rozhodnúť sa, že dojniciam sa nedá to, čo potrebujú. Dôsledky rýchlych či jednoduchých riešení by sme si poniesli v ďalších rokoch,“ myslí si M. Šimunek.

Silážovať, pokiaľ nebude dosť krmu

Milan Halmeš, častý hlas slovenských chovateľov dojníc, zažíva veľmi podobnú situáciu. Tiež už silážuje.

„Keby sme nerozhadzovali v závere júla maštaľný hnoj, tak silážujeme už v júli. Nakoniec sme začali parcelami pod Štiavnickými vrchmi v pondelok 3. augusta. Obsah sušiny v hmote bol od 35 do 38 percent a tak nebolo na čo čakať,“ hovorí Milan Halmeš, predseda PD Žemberovce a podpredseda Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka.

Na fotografii, ktorá ho zachytáva, presne vidieť rozsah katastrofy, v ktorej sa slovenskí chovatelia dojníc ocitajú. Kukuričný porast má po pás. Áno, je to vysoký chlap, no aj malé dieťa vie, že takto kukurica nevyzerá. V týždňoch, keď sa opakovane prepisujú absolútne teplotné rekordy Slovenska a až na lokálne búrky je už krajina mesiace vyprahnutá bez dažďa, je takýto stav zákonitým dôsledkom.

„Plánujeme zosilážovať 224 hektárov plus hektáre z kukurice na zrno, aby sme zabezpečili siláž pre dojnice a ovce. Z hľadiska objemu hmoty z hektára sme momentálne na 45 až 55 percent bežných rokov,“ počíta Milan Halmeš.

Postup je jasný. Silážovať budú, pokiaľ nezabezpečia dostatok krmovín na zimu. Potom je na rade miagané zrno. Až posledná priorita je kukuričné zrno.

„Keď bude najhoršie, kukuričné zrno stále vieme kúpiť relatívne najjednoduchšie,“ myslí si M. Halmeš.

Zostať fér

Mnohé podniky, aby mali dostatok krmovín pre dobytok budú musieť siláž nakosiť u susedných hospodárov. Samozrejme, po dohode a za férových podmienok. Milan Halmeš pripomína, aké by mali byť.

„Na kukuricu je mimoriadne zlý rok. Verím, že poľnohospodári, ktorí chcú pomôcť chovateľom, pristúpia k tejto otázke férovo. Že budú počítať reálnu úrodu, ktorú by z parcely dosiahli a reálnu cenu, za ktorú by zrno predali. A nezabudli od tejto sumy odpočítať náklady na zber, sušenie a manipuláciu so zrnom. Tak sa zachovali mnohí poľnohospodári v roku 2022, keď sa situácia približovala aktuálnemu stavu, no teraz je ešte horšia,“ hovorí Halmeš.

Vtedy do poľnohospodárskych podnikov rýchlo natieklo 50 miliónov eur. Nebolo to len pre chovateľov dojníc, no všetkých hospodárskych zvierat. Odrazu sa dostali k peniazom, vďaka ktorým nakúpili krmivá a zvieratá zostali v dobrej kondícii. Dokonca sa podarilo, že priemerná ročná úžitkovosť medzi rokmi 2022 a 2023 aj s nekvalitnou silážou neklesla, no stúpla o 40 litrov na dojnicu a rok. V bežnom období vie pritom medziročne poskočiť aj o 300 litrov.

Problémy sa stretli

Chovateľov čaká, aby sa hrali s kŕmnou dávkou tak, aby ju dokázali prispôsobiť svojim možnostiam. V Žemberovciach sú si už dnes istí, že siahnu po rastlinných odpadoch, ktoré produkujú spracovatelia kukuríc, sladovníckeho jačmeňa či olejnín.

Keďže problémy so suchom sú v tomto roku dlhodobé, situáciu na Slovensku nezachránia ani senáže či krmoviny na ornej pôde. Chovatelia, ktorí by v klimaticky bežnom roku v tomto období už realizovali štvrtú kosbu lucerny, neraz kosili iba dvakrát. Z lúk často prišla do kŕmneho fondu len prvá kosba a ďalšie dve, ktoré by už v tomto období mali byť hotové, pre nedostatok vlahy vôbec nebolo možné vykonať.

So suchom prišli však aj extrémne horúčavy a tak podnikom vypadáva samotná produkcia mlieka a tým tržba. Niekde je denná dodávka nižšia o desať percent, inde sa približuje k dvadsiatim percentám. Pri súčasnej cene mlieka, ktorá sa stále nevie odraziť od dna je aktuálny stav zabezpečenia krmovín stále zložitejší.

Teritoriálny nedostatok

„Podľa doterajších odhadov, Európska únia bude musieť doviezť 24 miliónov ton kukurice. V bežnom roku je to asi 20 miliónov ton. Problém s kukuricou je predovšetkým vo Francúzsku,“ informuje Jozef Rebro.

V EÚ sa bežne urodí asi 57 miliónov ton zrnovej kukurice, z toho vo východnej časti Európskej únie, kde patrí aj Slovensko, je to asi 20 miliónov ton.

„Budeme pociťovať teritoriálny nedostatok. Naša kukurica sa bežne vyváža na západ EÚ, no keď jej bude u nás nedostatok, nebude sa vyvážať,“ hovorí Rebro.

Situácia s kŕmením je v najväčšej agrárnej krajine EÚ vážna.

„Máme informáciu o tom, že francúzska ministerka pôdohospodárstva už kontaktovala Slovensko, či neplánujeme vyvážať krmivá do Francúzska. Jedná sa o jadrové, no aj objemové krmivá. Hľadajú v tejto situácii možnosti,“ informuje Marek Lukáčik, výkonný riaditeľ ZVKSaOS.

Vážnosť situácie spočíva aj v tom, že ak bude Slovensko naďalej obchádzať dlhodobejší a celoplošný dážď, následky sa môžu prejaviť aj v budúcom roku. Už o pár týždňov začínajú poľnohospodári s výsevom prvej budúcoročnej plodiny – repky.