Slovenské poľnohospodárstvo vlani síce zvýšilo svoj zisk, no v porovnaní s päťročným priemerom zostali výsledky slabšie. Zisk celého odvetvia dosiahol necelú desatinu objemu podpôr, ktoré v priebehu roka smerovali do poľnohospodárstva a rozvoja vidieka. Výrazný objem finančných zdrojov súvisel najmä s dočerpávaním končiaceho sa programového obdobia 2014 – 2022, zatiaľ čo štátna pomoc bola najnižšia od roku 2021.

Zisk

„Poľnohospodárstvo podľa predbežných údajov dosiahlo v roku 2025 kladný výsledok hospodárenia pred zdanením, t. j. zisk vo výške približne 143,5 mil. eur. V porovnaní s rokom 2024 sa výsledok hospodárenia zvýšil o 34,5 percenta, avšak stále nedosiahol úroveň päťročného priemeru rokov 2020 – 2024. Na hospodársky výsledok mal aj naďalej významný vplyv vysoký objem podpôr a dotácií poskytovaných poľnohospodárskym subjektom,“ uvádza Správa o poľnohospodárstve a potravinárstve za rok 2025.

Dokument, ktorý sa nazýva aj Zelená správa, bol 3. augusta predložený do medzirezortného pripomienkového konania, pričom pripomienky možno predkladať len v priebehu aktuálneho týždňa do 8. augusta 2026.

Podpory ťahal najmä PRV 2014-2022

Celkový objem podpôr, ktorý smeroval v roku 2025 do poľnohospodárstva a rozvoja vidieka dosiahol 1,54 miliardy eur, čo predstavuje medziročný nárast o 14,5 percenta. K vysokému objemu vyplatených finančných prostriedkov prispelo najmä dobiehajúce obdobie Programu rozvoja vidieka 2014 – 2022, z ktorého bolo možné čerpať podporu do 31. decembra 2025.

Najvýraznejšie sa tento efekt prejavil pri investíciách do dlhodobého majetku, keď poľnohospodári žiadali o refundáciu platieb pri stavebných či technologických investíciách. Celkovo dosiahli vlaňajšie výdavky len na opatrenie investície do hmotného majetku 391 miliónov eur. V roku 2024 to bolo 143 miliónov eur.

Celkovo bolo za minulý rok cez PRV 2014-2022 vyplatených 648 miliónov eur. Nie všetky prostriedky sú pritom priamo naviazané na poľnohospodársku výrobu. Do programu LEADER smerovalo 97,5 milióna eur a do lesov 60,8 milióna eur. Do celkového objemu podpôr tak Zelená správa započítava aj prostriedky určené na rozvoj vidieka a lesné hospodárstvo.

Priame platby

Podľa Zelenej správy klesol objem vyplatených priamych platieb v poľnohospodárstve za kalendárny rok 2025 na 415 miliónov eur. Medziročne ide o pokles o takmer 200 miliónov eur. Poľnohospodárom sa pritom sadzby väčšiny podporných schém neznížili. Pri základnej podpore BISS napríklad došlo k medziročnému zvýšeniu sadzby zo 103,80 eura na 105,05 eura na hektár.

Výrazný pokles vyplatených prostriedkov tak súvisí najmä s tým, že časť platieb za rok 2023 bola vyplatená až v roku 2024. Dôvodom boli problémy, ktoré sprevádzali vyplácanie priamych platieb v roku 2023. Porovnanie rokov 2025 a 2024 preto neodráža skutočný pokles sadzieb podpôr ani zmenu nastavenia podporných schém.

Kým rast celkového objemu podpôr potiahli najmä európske zdroje z dobiehajúceho programového obdobia, pri štátnej pomoci a národných podporách bol vývoj opačný. Obe formy podpory medziročne klesli.

Národné podpory a štátna pomoc

Samotný objem štátnej pomoci bol vlani podľa údajov Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, aktualizovaných v polovici júla 2026, najnižší od roku 2021. Historicky najvyššiu úroveň dosiahla štátna pomoc v roku 2022, keď presiahla 102 miliónov eur. V roku 2025 predstavovala 51 miliónov eur, teda približne polovicu tejto sumy.

V polovici júla 2026 sa minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richard Takáč vyjadril, že prioritou v štátnom rozpočte 2027 bude udržanie doterajších štátnych schém pomoci.

„Mojou snahou na ministerstve pôdohospodárstva bude udržať štátne schémy pomoci, národné podpory, ktoré sú. Je tam nejaký balík finančných prostriedkov, ktorý sa už tretím rokom snažíme zachovať. Zatiaľ sa mi to podarilo. Je asi toto základ, aby sa mi to podarilo vyrokovať aj v tomto rozpočte,“ uviedol Richard Takáč.

Vyjadrenia ministra tak stoja oproti údajom zo Zelenej správy, podľa ktorej výdavky na národné podpory a štátnu pomoc v roku 2025 medziročne klesli.

„V roku 2025 výdavky na národné podpory a štátnu pomoc spolu dosiahli objem 61,6 mil. eur a v porovnaní s predchádzajúcim rokom boli nižšie o 29,2 mil. eur (- 32,2 %),“ informuje Zelená správa.

Štátna pomoc je určená najmä na financovanie zelenej nafty, dotácie na odstraňovanie a likvidáciu kadáverov, podporu účasti chovateľov a pestovateľov na výstavách či najnovšie na marketingovú podporu v potravinárstve. Celkovo jej objem dosiahol 51 miliónov eur.

Národné podpory zas smerujú predovšetkým štátnym podnikom rezortu pôdohospodárstva ako sú Národný žrebčín, Závodisko, Hydromeliorácie, LESY SR a Agrokomplex – Národné výstavisko, no časť zdrojov získavajú aj ďalší žiadatelia, napríklad na podporu opeľovacej činnosti včiel. Prostredníctvom národných podpôr bolo v roku 2025 do rezortu vyplatených 10,6 milióna eur.

Nové požiadavky na štátnu pomoc

Podľa parlamentného rozpisu rozpočtu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR z januára 2026 je na aktuálny rok vyčlenená štátna pomoc vo výške 63 miliónov eur a na národné podpory 6,6 milióna eur.

Práve v posledných týždňoch sa pritom zintenzívňujú požiadavky poľnohospodárov smerom k mimoriadnej podpore. Okrem tradičných schém, ktoré štátna pomoc pokrýva, chovatelia upozorňujú na problémy so suchom, ktoré môže v niektorých regiónoch Slovenska skomplikovať zabezpečenie dostatku krmiva pre hospodárske zvieratá. Prvovýrobcovia mlieka už niekoľko mesiacov žiadajú podporu vo výške 30 miliónov eur na kompenzáciu poklesu cien mlieka.

V roku 2022, keď štátna pomoc dosiahla najvyššiu úroveň od roku 2004, si chovatelia hospodárskych zvierat rozdelili dodatočných 50 miliónov eur vďaka navýšeniu štátnej pomoci, keď vláda v septembri 2022 schválila zdroje na kompenzáciu dôsledkov sucha.

Maďarsko a ČR koná

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora upozorňuje, že okolité štáty už situáciu riešia.

„Napríklad Maďarsko ako riešenie krízy v mlieku podporilo svojich chovateľov formou prechodnej vnútroštátnej platby a priznalo prvovýrobcom mlieka viac ako 19 miliónov eur. Vláda ČR v tomto období odsúhlasila pre českých poľnohospodárov balík takmer 145 miliónov eur na riešenie krízových situácií vrátane dôsledkov sucha a mliečnej krízy,“ uvádza SPPK.

Šéf agrokomory pripomína, že súčasný stav predstavuje vážne riziko pre ekonomickú stabilitu podnikov vrátane zamestnanosti na vidieku a v mestách a ohrozuje zachovanie domácej produkcie mlieka.

„Práve preto sme oficiálne požiadali ministerstvo pôdohospodárstva o finančnú podporu pre dojnice, ktoré v tomto roku  skúša nielen klimatická, ale aj mliečna kríza. Pripravili sme zoznam opatrení, prostredníctvom ktorých by do sektora mohli prísť finančné zdroje,“ uzatvára predseda SPPK.