Počas posledných desaťročí na Slovensku zarastá 300 000 hektárov poľnohospodárskej pôdy, teda územie väčšie ako dve tretiny Trnavského kraja. Práve táto pôda by pritom mohla v čase stupňujúcich sa dôsledkov klimatickej zmeny pomôcť farmárom zvládnuť nedostatok krmovín, vytvoriť príležitosti pre mladých hospodárov a zároveň vrátiť do krajiny vzácne lúky, pasienkové lesy aj zdroje pitnej vody.

Väčšina týchto opustených plôch nestratila svoju hodnotu. Zarastať začali po tom, ako sa na nich prestalo hospodáriť, najmä pre nízku ekonomickú návratnosť, komplikované vlastnícke vzťahy či nedostatočnú podporu hospodárenia v menej priaznivých oblastiach počas predošlých desaťročí. Ide predovšetkým o bývalé lúky, pasienky a sady, ktoré pohltili náletové dreviny. Hoci sú v katastri stále vedené ako poľnohospodárska pôda, svojmu pôvodnému účelu už neslúžia. Tieto takzvané biele plochy dnes tvoria takmer 13 % poľnohospodárskej pôdy Slovenska.

Ich citlivá obnova by priniesla viac než len ďalšiu obhospodarovanú poľnohospodársku pôdu. Vznikli by pasienky s tieňom pre zvieratá, čo sa ukazuje ako dôležité obzvlášť vo svetle aktuálnych horúčav, posilnila by sa domáca produkcia krmovín a vrátili by sa druhovo pestré lúky či dnes už takmer zaniknuté pasienkové lesy. Zároveň by sa otvorila príležitosť sprístupniť pôdu mladým, začínajúcim a menším farmárom.

„V čase, keď poľnohospodári pre sucho prichádzajú o úrodu a krmoviny, si nemôžeme dovoliť ďalej ignorovať zarastajúcu poľnohospodársku pôdu. Citlivo obnovené biele plochy by pomohli existujúcim farmám a zároveň predstavujú jednu z mála možností, ako dostať pôdu k mladým, začínajúcim a menším poľnohospodárom. Tí majú často chuť hospodáriť, no bez dostupnej pôdy nemajú kde začať,“ hovorí Maroš Kminiak, predseda Zväzu ekologického poľnohospodárstva Ekotrend Slovakia.

Keď zanikne hospodárenie, Slovensko stratí viac než len pôdu

Zarastanie bielych plôch neznamená len stratu pôdy pre produkciu potravín. Na mnohých miestach Slovenska dnes zarastajú lúky a pasienky, ktoré sa stáročia udržiavali pravidelným hospodárením. Keď sa prestanú kosiť alebo spásať, postupne ich zatienia vysoké trávy a náletové dreviny. Kvitnúce rastliny, prispôsobené životu v otvorenej krajine, tak strácajú prístup k svetlu a postupne miznú. V nadväznosti na to ubúdajú aj motýle, voľne žijúce včely a ďalšie opeľovače či vtáctvo a mnohé iné živočíchy závislé od nelesných biotopov.

„Zarastená plocha automaticky neznamená viac biodiverzity ani kvalitnejšiu prírodu. Na mnohých miestach nám totiž zanikajú druhovo bohaté lúky a pasienky, kde žijú aj ohrozené druhy vtáctva ako chrapkáč poľný či pŕhľaviar červenkastý. Preto je dnes dôležité začať citlivo obnovovať biele plochy. To znamená zachovať hodnotné stromy a kroviny a obnovovať predovšetkým tie lokality, kde zarastanie ohrozuje vzácne nelesné biotopy a druhy,“ hovorí Jozef Ridzoň zo SOS/BirdLife Slovensko.

Riešenie už poznáme, spája poľnohospodárov a ochranárov

Citlivá obnova zarastených bielych plôch prináša pozitívne výsledky už aj v súčasnosti. Ochranárske združenie BROZ v spolupráci s miestnymi poľnohospodármi napríklad obnovilo približne 2500 hektárov opustenej poľnohospodárskej pôdy po celom Slovensku. Skúsenosti ukazujú, že úspech závisí najmä od dlhodobej starostlivosti, teda pastvy alebo kosenia, ktoré zabránia opätovnému zarastaniu. Udržateľná obnova je aktuálne aj súčasťou projektu LIFE 4 Steppe Birds, zameraného na podporu ohrozených druhov stepných vtákov v slovenských nížinách.

„Pri obnove bielych plôch najskôr spolu s odborníkmi a farmármi vyberáme plochy, kde to má zmysel z pohľadu ochrany prírody, ale aj udržateľnosti hospodárenia. Následne vytipujeme dreviny vhodné na ponechanie, lokalitu citlivo vyčistíme a pripravíme infraštruktúru potrebnú pre pastvu. Výsledky sa spravidla dostavia rýchlo. Vracajú sa hlaváčiky, poniklece či orchidey a s nimi pribúdajú motýle, chrobáky a vtáky. Spolupráca teší aj farmárov, pretože ňou získajú prístup k pôde, ktorú by bez našich projektov nedokázali využívať,“ približuje Pavol Littera, ekológ z ochranárskeho združenia BROZ.

Možnosti citlivej obnovy a dlhodobého využívania bielych plôch overuje aj Zväz ekologického poľnohospodárstva. Nadväzuje pritom na tradičné lesopasienkové spoločenstvá, ktoré boli kedysi prirodzenou súčasťou krajiny, no v 70. rokoch minulého storočia z legislatívy a postupne aj z krajiny vymizli. Prvé výsledky projektu TransAgroles, koordinovaného Národným lesníckym centrom, ukazujú, že ponechanie približne 80 až 100 stromov a krov na hektár vytvára dostatok priestoru na pastvu, poskytuje zvieratám tieň počas horúčav a zároveň podporuje biodiverzitu aj odolnosť krajiny voči klimatickej zmene.

Doterajšie skúsenosti poľnohospodárov aj ochranárov teda dávajú jasný signál, že obnova opustených plôch je možná a dôležitá, ale nemala by znamenať iba plošné odstránenie všetkých drevín. V minulosti sa totiž mnohé plochy vyčistili necitlivo a bez zabezpečenia následnej starostlivosti, takže v priebehu niekoľkých rokov opäť zarástli. Každému zásahu musí predchádzať odborné zhodnotenie prírodných hodnôt lokality, výber stromov a krov vhodných na ponechanie a dohoda s budúcim užívateľom o dlhodobej starostlivosti.

Obnova môže chrániť aj zdroje pitnej vody

Výsledky zahraničných výskumov naznačujú, že dlhodobé zarastanie krasových oblastí a s ním spojený vyšší odpar vody stromami môže v kombinácii s klimatickou zmenou výrazne znižovať dopĺňanie podzemných vôd aj výdatnosť krasových prameňov. Tie pritom zabezpečujú približne 54 % spotreby pitnej vody na Slovensku. Aj preto by malo byť v záujme štátu hľadať spôsoby, ako citlivo obnovovať biele plochy v krasových územiach. V najrozsiahlejšom z nich, Slovenskom krase, sa to ochranárom z BROZ v spolupráci s miestnymi poľnohospodármi podarilo už na desiatkach hektárov. Po desaťročiach nečinnosti sa na obnovené plochy na vápencových planinách postupne vracajú hospodárske zvieratá.

To, čo už funguje, môže fungovať vo väčšom

Skúsenosti z poľnohospodárskej praxe aj európskych projektov ukazujú, že citlivá obnova bielych plôch má význam. Aby sa mohla rozšíriť aj na ďalšie lokality, pomohli by jasné metodické usmernenia k využívaniu § 29 zákona o ochrane prírody a krajiny. Tie by poľnohospodárom aj ochranárom priniesli predvídateľný postup pri spolupráci na obnove zarastených plôch v chránených územiach. Dôležitým krokom by bolo aj zjednodušenie podmienok prenájmu pozemkov určených na obnovu v správe Slovenského pozemkového fondu.

„Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie navyše aktuálne pripravuje priority nového obdobia eurofondov po roku 2027. Práve teraz treba vyčleniť dostatok financií pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a ochranu prírody, aby z nich mohla byť podporená napríklad aj citlivá obnova bielych plôch. Investícia do ich obnovy môže priniesť pôdu farmárom, podporiť lokálnu produkciu potravín, udržať prácu na vidieku a zachrániť cenné lúčne a pasienkové biotopy,“ dopĺňa Jozef Ridzoň.

Na potrebu riešiť problematiku bielych plôch upozorňuje kampaň Pestrá krajina, ktorú spustili SOS/BirdLife Slovensko a BROZ – ochranárske združenie s podporou Agro-ekofóra. Presadzuje férovú a motivačnú podporu farmárov, pokračovanie úspešných environmentálnych opatrení a riešenie dlhodobo zanedbávaných problémov slovenského poľnohospodárstva. Viac informácií nájdete na  www.pestrakrajina.sk.